“Vytvára sa falošný dojem, že samosprávy sú tie, ktoré sú nezodpovedné a zadlžujú sa, pričom je to naopak. Za rast dlhu je zodpovedná vláda, ktorá roky nezodpovedne zvyšovala náš verejný dlh,” hovorí Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika pre verejnú správu a regionálnu politiku, v rozhovore pre Hospodárske noviny.
Boli podľa vás nevyhnutné nové, prísnejšie pravidlá pre samosprávy?
Naše samosprávy majú nastavené zákonné mechanizmy, ktoré im bránia v prehnanom zadlžovaní sa už od roku 2004. Prísnejšie pravidlá pre ne teda začali platiť už dlhé roky pred prijatím ústavného zákona o dlhovej brzde. Treba zdôrazniť, že i dnes sa na samosprávy vzťahuje prísnejší režim ohľadom zadlžovania, než platí pre štátnu správu.
Novela zákona nastavuje pre samosprávy aj „mäkké hranice“ dlhovej brzdy. Môžu pomôcť zabrániť rastu ich zadlženia?
Vytvára sa falošný dojem, že samosprávy sú tie, ktoré sú nezodpovedné a zadlžujú sa, pričom je to naopak. Za rast dlhu je zodpovedná vláda, ktorá roky nezodpovedne zvyšovala náš verejný dlh až na súčasnú úroveň 55 percent HDP. Naše samosprávy sa na tomto dlhu nepodieľajú ani dvomi percentami. Z viac než 2900 našich obcí, miest a mestských častí sa v ozdravnom režime či nútenej správe každoročne ocitne doslova len zopár z nich. Viniť samosprávy za vládny deficit nie je fér a je to nezmysel. Vláda sa len snaží o odvrátenie pozornosti médií a občanov od vlastnej neschopnosti šetriť tam, kde treba prijímať nepopulárne opatrenia.
Ministerstvo financií však po novom získa väčší prehľad o priebežnom hospodárení samospráv.
Počet administratívnych povinností samospráv voči štátnej správe neustále narastá a keďže e-government sa na Slovensku zavádza chaoticky, nejde o lacný špás. Takéto spresnenie informovanosti môže ministerstvu slúžiť na to, aby dokázalo v prípade, že sa deficit rozpočtu verejnej správy počas roka nebude vyvíjať podľa jeho predstáv, buď hroziť samosprávam, aby znížili svoje výdavky, ako sme boli svedkami i tento rok, alebo aby ministerstvo upravilo výdavky v iných rozpočtových kapitolách centrálnej vlády. Inak povedané, namiesto toho, aby ministerstvo financií malo odvahu poctivo systémovo skresať každoročný deficit, bude sa snažiť, aby deficit neprekračoval tri percentá.
Mestá, obce a župy už po 31. auguste nebudú môcť zvyšovať svoje schodky. Nejde o príliš výrazný zásah do výkonu územnej samosprávy?
Toto považujem za neprimeraný a neodôvodnený zásah do rozhodovania, ktoré by malo byť výlučne v kompetencii samospráv. Opäť to len potvrdzuje, že hlavným cieľom ministerstva financií ako predkladateľa je, aby ono samo dokázalo v závere rozpočtového roka jednoduchšie hrať hru s číslami tak, aby deficit na papieri udržalo v istých medziach a nehrozili sankcie z Bruselu.
Novela zákona prináša aj novú definíciu dlhu. Môže to stransparentniť hospodárenie samospráv?
Proti sprehľadneniu informácií o hospodárení samospráv nenamietam, aj keď tu treba povedať, že informácie o hospodárení našich obcí a miest má verejnosť nie vďaka ministerstvu financií, ktoré nimi disponuje a požaduje od samospráv ešte častejší reporting, ale vďaka inštitútu INEKO, ktorý ich od ministerstva žiada a následne zverejňuje. Problém je, že naše samosprávy od začiatku nedostali dostatok peňazí na výkon všetkých kompetencií, ktoré na ne vláda preniesla. Naše samosprávy majú podstatne menej peňazí, ako býva zvykom v zahraničí. A v posledných rokoch sú nútené šetriť v oveľa väčšej miere než vláda.
Tomáš Púchly, rozhovor bol uverejnený dňa 6. decembra 2013 v denníku Hospodárske noviny a nájdete ho tu.
