Medzi hlavné problémy právneho systému z oblasti súdnictva patria neefektívnosť súdneho systému a neprimeraná dĺžka súdnych konaní, nedostatočné zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti súdnictva, nepredvídateľnosť práva a nedostatočná vymožiteľnosť práva, slabá miera informovanosti verejnosti a slabá kontrola súdnictva zo strany verejnosti.
Problémom je i nedostatočná kvalita legislatívneho procesu, komplikovanosť právneho poriadku s nízkou kvalitou a veľkým množstvom právnych noriem, slabá úroveň a transparentnosť verejnej správy (správnych konaní), nízka úroveň právnej kultúry a povedomia občanov. Z ústavného hľadiska je závažným problémom nízka úroveň ochrany súkromného vlastníctva.
Žiaduci stav
Vláda by mala považovať za dlhodobo žiaduci stav právne prostredie, ktoré podporuje a nebráni fungovaniu slobodnej spoločnosti a ktorého základom budú pravidlá fungovania slobodnej a prosperujúcej spoločnosti (viažuce sa primárne k životu a vlastníctvu ľudí), založené na princípe, že štát má právnym systémom upravovať len nevyhnutné základné oblasti spoločenských vzťahov. Vláda by preto mala právnymi predpismi slobodu jednotlivcov obmedzovať len v prípade preukázateľne negatívnych dopadov ich konania na iných.
Vláda by sa mala zamerať na systémové riešenie vyššie uvedených problémov s cieľom dosiahnutia želateľného stavu, výsledkom ktorého by v oblasti súdnictva malo byť vytvorenie systémových predpokladov k zvýšeniu výkonnosti súdov a skracovaniu súdnych konaní, vytvorenie personálnych predpokladov pre kvalifikované, nezávislé a nestranné rozhodovanie súdov, zvýšenie kvality práce sudcov i súdneho personálu, zvýšenie informovanosti verejnosti a tým aj väčšej transparentnosti rozhodovania súdov, čo by malo viesť k zmenšeniu priestoru pre korupciu v súdnictve i zvýšeniu dôvery a úcty k súdnemu systému. Výsledkom skvalitnenia legislatívneho procesu by malo byť prijímanie kvalitnejších právnych predpisov a postupné odstraňovanie existujúcich legislatívnych nedostatkov, zákaz nepriamych novelizácií, prijatie kvalitných teleologických noriem. Vláda by mala vytvoriť podmienky pre zvyšovanie právnej kultúry a povedomia občanov, úrovne správnych konaní, kvality a transparentnosti verejnej správy, lepšiu dostupnosť verejnej správy pre občanov, ako aj podmienky pre zjednodušovanie právneho poriadku.
Vláda by si mala uvedomovať, že v slobodnej spoločnosti sú právne pravidlá a právny systém len jedným zo spoločne pôsobiacich normatívnych systémov. Mala by rešpektovať pôsobenia právneho systému a dôkladne analyzovať, či pri riešení konkrétnych otázok alebo problémov je najvhodnejším alebo správnym riešením prijatie právneho predpisu. Vláda by mala vo volebnom období presadzovať opatrenia (podrobnejšie na www.reformnavlada.sk), ktoré možno združiť do nižšie formulovaných štyroch zámerov.
1. Zvýšenie úrovne ochrany a rešpektovania vlastníckeho práva a posilnenie právnej istoty v zmluvných vzťahoch
Vláda by mala zabezpečiť dôslednú ochranu vlastníckeho práva okrem iného minimalizáciou možností zásahov štátu do vlastníckeho práva a dôsledného presadzovania a zabezpečovania základného ústavného princípu rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Inštitút vyvlastnenia predstavuje hrubý zásah do vlastníckeho práva, a preto by mal byť používaný len výnimočne v zákonom jasne stanovených prípadoch tak, aby ho nebolo možné bežne využívať na presadzovanie aktuálnej politickej vôle štátu.
Vláda by preto mala novelizovať právnu úpravu možností vyvlastnenia tak, aby k využitiu tohto inštitútu dochádzalo vždy iba výnimočne, nie na presadzovanie súkromného záujmu prezentovaného za verejný záujem. Vláda by mala zúžiť priestor pre využívanie inštitútu vyvlastnenia napríklad zúžením účelov vyvlastnenia podľa stavebného zákona a novelizáciou procesu a podmienok posudzovania verejného záujmu v konkrétnych prípadoch. Vláda by tak mala za neprípustné považovať akékoľvek retroaktívne zásahy, nielen do vlastníckych práv, rovnako ako zásahy do vlastníckeho práva iných napr. stavbou diaľnic alebo iných stavieb na cudzích pozemkoch bez zákonného vyvlastnenia vo výnimočných prípadoch, a to v súlade s ústavnými princípmi. Vláda by mala iniciovať odbornú verejnú diskusiu ohľadom vhodnosti zákonnej definície pojmu „verejný záujem“ (s jeho prípadným pozitívnym alebo negatívnym vymedzením) a alternatívnych možností novelizácie právnej úpravy vyvlastnenia tak, aby sa dosiahol stav, v ktorom sa inštitút vyvlastnenia bude môcť využívať iba vo výnimočných prípadoch, po preskúmaní alternatívnych riešení, so zárukou princípu rovnováhy a pri rešpektovaní dosiahnutia sledovaných cieľov s tým, že verejný záujem nesmie byť predpokladaný, ale musí byť preukázaný.
2. Skvalitnenie legislatívneho procesu a právneho poriadku
Zámerom vlády by malo byť skvalitnenie legislatívneho procesu i odstraňovanie nedostatkov v legislatíve. Inštitút skráteného legislatívneho konania sa často zneužíva, rovnako ako nepriame novelizácie, čo má vplyv aj na kvalitu a prehľadnosť právneho poriadku. Vláda by preto mala presadiť zákaz nepriamych novelizácií i zneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania a novelizáciou legislatívnych pravidiel a zákona o rokovacom poriadku NR SR skvalitniť legislatívny proces.
Cieľom vlády by malo byť postupné zjednodušovanie právneho poriadku. Reformné zámery vlády by mali byť uskutočňované s prihliadnutím na členstvo SR v EÚ.
3. Uskutočnenie reformy súdnictva
Slovenské súdnictvo je napriek viacerým zmenám dodnes neefektívne. Problémom je trvanie súdnych konaní i vymožiteľnosť práva. Súdy v rovnakých prípadoch nerozhodujú jednotne.
Cieľom reformy súdnictva je dostať súdnictvo na Slovensku na úroveň najvyspelejších krajín, zaručiť nastolenie panstva práva a spravodlivosti, aby sa v právnom systéme významnou mierou zvýšila transparentnosť a znížil priestor pre korupciu.
Otázna je aj nezávislosť a najmä nestrannosť súdnictva, čo sa prejavuje vo zvýšenej miere absenciou dôveryhodnosti súdnictva. Zrýchlenie občianskeho súdneho konania smeruje k podstatnému zvýšeniu vykonateľnosti práva.
4. Zvýšenie kvality verejnej správy a jej dostupnosti občanmi
Zámerom vlády by malo byť vytvorenie podmienok pre zvyšovanie kvality a transparentnosti verejnej správy a jej dostupnosti občanmi. Vláda by mala vytvoriť podmienky pre zvyšovanie právnej kultúry, povedomia a vzdelania občanov, predovšetkým však zamestnancov verejnej správy, ako aj podmienky pre zjednodušovanie právneho poriadku s cieľom dosiahnutia jeho prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Vo všetkých druhoch správnych konaní by mali mať zodpovední zamestnanci dostatočné právne vzdelanie, aby sa minimalizovalo vydávanie nezákonných správnych rozhodnutí a nezákonný postup správnych orgánov.
Vláda by mala pripraviť a prijať nový zákon o správnom konaní, pretože správne konanie je najčastejším typom konania, s ktorým sa bežne stretávajú fyzické a právnické osoby. Mala by zmodernizovať jeho inštitúty, umožniť elektronické konanie (s ohľadom na prípravu e-governmentu) a nastaviť ho tak, aby bol čo najviac dostupný občanom a aby sa vytvoril priestor na efektívne doručovanie písomností napr. povinným zriadením dátových schránok fyzických i právnických osôb ako obdoby úradnej elektronickej pošty. Jeho súčasťou by malo byť aj vyriešenie otázky efektívnosti a spôsobu výkonu rozhodnutí, keďže ide o obdobný problém ako pri výkone súdnych rozhodnutí; možnosť inšpirácie riešenia odtiaľ. Zároveň by mala vláda vykonať opatrenia, ktoré by viedli k zjednocovaniu pravidiel správneho konania (samozrejme, okrem zreteľa hodných výnimiek), nie k ich triešteniu. Pri príprave nového procesného predpisu treba vziať do úvahy zmeny, ktoré boli vykonané v hmotnoprávnej oblasti za ostatných 20 rokov.
Autor bol predsedom Ústavného súdu ČSFR, advokátom a spolupracovníkom KI. Článok je skrátenou verziou kapitoly Právny systém a spravodlivosť v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády, ktorej garantom bol Ernest Valko a spoluautormi sú Pavol Mattoš, Jaroslav Pilát, Patrik Kolesár, Lukáš Krivošík a Andrej Beňo.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2010.
