Pod vlajkou sociálnej spravodlivosti sa zo Západu čoraz viac šíri kritika jeho trhových a iných civilizačných základov a snaha o ich pretvorenie. Preto je znovu aktuálny Friedrich Hayek, ktorého 120. výročie narodenia sme si nedávno pripomenuli.
Pre mnohých intelektuálov a politikov je dnes „sociálna spravodlivosť“ magickým zaklínadlom. Ľahšie získavajú podporu verejnosti a odzbrojujú oponentov, keď obviňujú napríklad trh, zisky a príjmy bohatých zo „sociálnej nespravodlivosti“ a presadzujú vládne programy a regulácie na vyrovnávanie majetkových či iných rozdielov medzi ľuďmi. Takými sú aj aktuálne návrhy na enormné zdanenie a vyvlastnenie majetkov bohatých jednotlivcov a ich firiem.
Sociálna spravodlivosť znie lákavo aj vágne. Ľudia si pod ňou predstavia rôzne nároky na niečo z peňazí iných. Prispieva i k orwellovskému mäteniu pojmov. Friedrich Hayek napríklad upozornil, že prívlastok „sociálny“ nadbytočne a protirečivo doplňa spravodlivosť. Tá stojí na univerzálnom pravidle nepoškodzovať ostatných na živote, slobode, vlastníctve, či dohodách. Podstata (ne)spravodlivosti je spojená s činmi a konaním jednotlivcov, ktorí sa pričinili o výsledok, nie so stavom vecí alebo dôsledkom činnosti mnohých ľudí. Trh a rozdelenie príjmov v spoločnosti ako nezamýšlané dôsledky takýchto aktivít ľudí preto nemôžu byť nespravodlivé. Sú nimi konania jednotlivcov, ktorí napríklad iných podvedú alebo okradnú.
„Sociálna spravodlivosť“ nestojí ako skutočná spravodlivosť na individuálnej zodpovednosti a negatívnych bariérach pre udržanie slobodnej spoločnosti, ale na kolektívnom princípe privilegovaných a „vinníkov“. Dáva nároky niekomu, kto nebol predtým nespravodlivo o nič ukrátený z násilím získaných peňazí od niekoho iného. Protirečí tak spravodlivosti. Kritéria pozitívnych nárokov v rámci nej ako potreba, núdza, morálne zásluhy, či hodnota pre spoločnosť sú navyše nejednoznačné. A ako poukazuje súčasný filozof Hardy Bouillon, ani tzv. spoločenská zmluva vymedzená Johnom Rawlsom nie je jej ospravedlnením, keďže predstavuje len fiktívny kontrakt.
Snaha o „sociálnu spravodlivosť“ rozvracia civilizovanú spoločnosť. Podľa Hayeka „nemá v spoločnosti slobodných ľudí nijaký význam a pokusy presadiť ju v nej musia túto spoločnosť znefunkčniť“. Prináša selektívnu podporu niektorých skupín na úkor iných, obmedzuje vlastníctvo a slobody (vrátane slova) a je trójskym koňom intervenčného sociálneho štátu a socializmu, pričom zvyšuje daňové a regulačné zaťaženie, závislosť ľudí od štátu, obmedzuje osobnú zodpovednosť, životnú úroveň a vyvoláva závisť. Opiera sa deštrukčné prístupy pre dnešnú spoločnosť: konštruktivistický racionalizmus vedome ju organizovať a oživovanie inštinktov z kmeňových spoločenstiev, predpokladajúc spoločné ciele spoločnosti.
Civilizovaná spoločnosť naopak úspešne funguje vďaka spontánnemu poriadku trhovej koordinácie a spolupráce neznámych ľudí a negatívnych univerzálnych pravidiel života, slobody, vlastníctva, zmluvnosti a spravodlivosti. Rovnosť pred právom a v dôstojnosti ľudí (nie vo výsledkoch), etika reciprocity a rodina sú súčasťou základov a občiansky sektor dôležitou nadstavbou slobodnej spoločnosti. Dnešná civilizácia je tak slovami Hayeka dôsledkom ľudského konania, tradície a kultúrnej evolúcie s takýmito abstraktnými pravidlami, nie ľudského zámeru, či sledovania vrodených inštinktov. Jeho odkazom pre nás tak je pokora „študentov spoločnosti“, rešpekt k limitom budovania spoločenských inštitúcií a obrana západnej civilizácie, aj pred jej eróziou „sociálnou spravodlivosťou“.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 17. júna 2019.
