Slovensko – krajina poslancov – Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

Dňa 28. septembra 2006 uplynie termín, dokedy majú zastupiteľstvá obcí a miest určiť počty poslancov, ktorých budeme voliť v komunálnych voľbách dňa 2. decembra 2006 pre nadchádzajúce volebné obdobie 2006-2010. V mnohých obecných zastupiteľstvách už o počte poslancov rozhodli, zvyšné to čaká v najbližších dňoch.

Kým v parlamentných voľbách volíme 150 poslancov, v tých komunálnych sme si v decembri 2002 zvolili spolu 2 926 starostov a primátorov, a taktiež 21 644 poslancov, ktorí za nás rozhodujú o veciach verejných v 2 926-tich zastupiteľstvách.

Pri tejto príležitosti pripravil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) štúdiu o počte komunálnych poslancov v SR. Štúdia predstavuje v úvode prehľad legislatívy, ktorá je rámcom pre určenie počtu poslancov v obciach, mestách a mestských častiach Slovenska. Ďalej obsahuje analýzu počtu komunálnych poslancov od roku 1990 až dodnes, ako i pohľad na počty poslancov v obciach a mestách v prebiehajúcom volebnom období 2002-2006.

Ako vyplýva zo štúdie KI, vyše dvadsaťtisíc komunálnych poslancov volených občanmi v SR súvisí priamo i so sídelnou štruktúrou Slovenska. Tá je výrazne rozdrobená, s veľkým podielom malých obcí s menej než 1 000 obyvateľmi. Táto rozdrobenosť má svoj odraz i v komunálnej politike. Žiadna z obcí do 1 000 obyvateľov by síce podľa zákona nemala mať viac než 7 poslancov, ale keďže tieto obce tvoria takmer dve tretiny všetkých obcí SR, sumárny počet ich poslancov nie je zanedbateľný. Napriek tomu, že tieto obce obýva len 16 percent z celkovej populácie krajiny, ich občania volia viac než 50 percent všetkých komunálnych poslancov Slovenska.

I keď novela zákona o obecnom zriadení z roku 2001 zaviedla nové rozmedzia počtu poslancov na základe zaradenia obce k veľkostným typom podľa počtu obyvateľov, pričom určenie minimálneho a maximálneho počtu poslancov zastupiteľstiev znamenalo významné zníženie ich počtu (z 35 616 v roku 1998 na 21 644 zvolených v roku 2002), zďaleka nebol využitý priestor, ktorý na ďalšie zníženie je. Až v 2 610 obciach, čo je 90 percent obcí krajiny, platí, že na zasadnutiach zastupiteľstiev sa stretáva maximálny možný počet poslancov.

Počet obecných poslancov na Slovensku zákon umožňuje znížiť o takmer 6 000. O znížení svojho počtu však majú právo rozhodnúť poslanci sami, tým sa však tento nástroj voči sebe samým zväčša použiť nechce. Štúdia sa zaoberá i porovnaním počtu poslancov pôsobiacich v komunálnej politike na Slovensku a v ostatných krajinách Visegrádskej štvorky (V4). Na Slovensku pripadá 5 komunálnych poslancov na 1 000 voličov. Pre porovnanie, v Poľsku je tento pomer len 1,4 poslanca.

Zníženie počtu poslancov tkvie totiž i v realizácii komunálnej reformy (združovanie či zlučovanie obcí) a tú má náš severný sused už úspešne za sebou. Analýza pojednáva i o odmeňovaní poslancov v komunálnej politike. Absencia zákonnej úpravy odmeňovania komunálnych poslancov, a najmä ich snahy o zatajovanie a aktívne nezverejňovanie odmien, ktoré si sami sebe schvaľujú vo výške, akú si určia, často ukazujú v plnej nahote aroganciu moci.

Príjmy poslancov môžu byť dopĺňané i odmenami za pôsobenie v dozorných radách spoločností s majetkovou účasťou miest a obcí. Častým javom je i udeľovanie rôznych „mimoriadnych“ odmien, napríklad koncoročných (tzv. vianočných). Zatiaľ čo v dedinkách môže byť ročný sumárny „účet“ za prácu poslancov zastupiteľstva v tisícoch korún, v mestách ide o milióny. Zníženie počtu poslancov obecných, mestských a miestnych zastupiteľstiev by znamenalo i obmedzenie plytvania prostriedkov daňovníkov.

Štúdia Slovensko – krajina poslancov je voľne dostupná vo formáte PDF (2,1 MB) tu.

Tlačová správa Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika pripravil štúdiu o počte komunálnych poslancov v SR je dostupná tu.