Význam klasickej ekonómie pre dnešný svet

Slovensko i Spojené kráľovstvo majú dnes nové stredopravé vlády, ktoré prišli k moci v čase dôsledkov hlbokého ekonomického úpadku, ktorý sa začal v roku 2008.

Hospodársky pokles, ktorý zažívame, znamená veľkú výzvu pre tých, ktorí dávajú dôraz na princípy života, slobody a vlastníctva – inak povedané – na slobodný trh.

Vlády, slovenskú a britskú nevynímajúc, dnes čelia zásadným rozpočtovým problémom. Vedie sa rozsiahla diskusia o škrtoch vo verejných výdavkoch. Do popredia sa tiež dostáva polemika o priestore pre samostatné rozhodovanie krajín, ktoré sú čoraz viac prepojené s politicko-ekonomickým systémom eurozóny, medzi nimi je i Slovensko.

Pre konzervatívcov obhajujúcich slobodný trh, ako aj pre klasických liberálov a libertariánov, je historická výzva jasná. Pre médiá, väčšinu intelektuálov a aj mnohých z tých, ktorí pracujú vo finančníctve, je kríza výsledkom chamtivosti, kapitalizmu a nespútaného slobodného trhu.

Súčasná väčšinová mienka zastáva názor, že ide o krízu západného laissez-faire a zlyhanie trhu. Všade okolo seba sa dozviete, že naša bieda je dôsledkom nedostatku štátneho intervencionizmu a že potrebujeme silnejšiu reguláciu.

Kapitalizmus?

Na tomto názore sú zaujímavé nespochybnené predpoklady, o ktoré sa opiera. Väčšina pozorovateľov verí, že náš súčasný systém je slobodným trhom. Zabudnite na veľkosť štátu a celé jeho zdaňovanie. Zabudnite na sociálne poistenie a sociálny štát. Zabudnite na štátne plánovanie, regulácie a intervencionizmus. Ohromujúca časť verejnosti je tiež presvedčená, že finančníctvo je typickým príkladom slobodného trhu a laissez-faire.

Keď BBC robí v londýnskej City interview s Bank of England v pozadí, ľudia nepochybne veria, že to, na čo sa pozerajú, je inštitúcia slobodného trhu. Keď majú v rukách bankovku, veria, že táto – ako peniaze – je podstatou kapitalizmu. Z pohľadu klasického liberalizmu má však dnešná architektúra infraštrukturálnych základov ekonomiky pramálo spoločné so slobodným trhom a oveľa viac s centrálnym plánovaním a hierarchickým spôsobom politickej kontroly a riadenia.

Pre zástancov rakúskej ekonomickej školy je centrálna banka iba centrálna štátna banka. Libra, podobne ako euro, je len znárodnený monopol na nekrytú menu. Cieľovanie inflácie výborom štátom menovaných plánovačov tiež nemá nič spoločné so slobodným trhom. Naopak, ak vytvorí úverovú bublinu tým, že drží úrokové miery príliš nízko, ide o príklad zlyhania štátu, nie o skutočné cenové signály.

V slobodnej spoločnosti by centrálna banka nemala existovať. Mali by v nej byť navzájom si konkurujúce súkromné meny a v takom svete by celá paradigma bankovníctva čiastočných rezerv by bola spochybnená. Okrem toho, že politici by stratili značnú časť zo svojho práva zasahovať, neboli by schopní používať infláciu ako skrytú formu zdanenia.

Z pohľadu skutočného zástancu trhu sú i zákony o obmedzenom ručení deformáciou a spochybniteľným faktorom v našej firemnej a obchodnej praxi. Podobne ako štátne zásahy totiž podporujú morálny hazard a umožňujú vyhnúť sa dôsledkom konania.

Čas na zásadnú debatu

Zástancovia slobodného trhu dnes radi hovoria o reforme zdravotníctva a sociálneho systému. Obšírne sa zaoberajú problémami s eurozónou a finančnou pomocou iným krajinám, nehovoriac o bankách. Všetky tieto otázky sú dôležité. A všetky tieto veci treba premyslieť. Ja však tvrdím, že by sa mali viesť ešte zásadnejšie debaty, vzhľadom na rozsah krízy a jej naozaj historického rozmeru.

Naša súčasná spoločnosť nie je slobodným trhom. Som presvedčený, že ak konzervatívci, klasickí liberáli a libertariáni nespochybnia všeobecne rozšírený názor, že naša spoločnosť je slobodným trhom, tak umožnia v základoch sa mýliacim a donucovanie akceptujúcim odporcom katastrofálne historické víťazstvo.

Pamätajte vždy na to, že ten, kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť. Ak chcete mať skutočný vplyv na budúcnosť, buďte tak rozumní, aby ste sa uistili, že nenecháte iných, aby „prerozprávali“ minulosť.

Treba podporovať neštátne a nezávislé formy tvorby bohatstva, zdravotníctva, sociálneho systému, vzdelávania, priemyslu, dopravy, obchodu a vynútiteľnosti zákonov. Je podstatné, aby sme my všetci takto prispeli k základnej architektúre spoločnosti a ekonomiky súčasnosti. To znamená, že pochopíme a vysvetlíme ostatným, prečo naše súčasné bankovníctvo, peňažné a hospodárske systémy nespočívajú na slobodnom trhu, ale sú neustále riadené politikmi hierarchickým spôsobom a donucovaním. A práve to sú preukázateľné príčiny našich súčasných problémov.

V dnešnom svete je hĺbková analýza klasickej liberálnej politickej ekonómie dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Je čas, aby sme všetci pochopili a vysvetľovali, že táto kríza je výsledkom zlyhania štátu a že potrebujeme menej štátu a viac slobody.

Autor je výkonný riaditeľ Cobden Centre, vedúci poradcov v Adam Smith Institute, predseda Economic Policy Centre a prezident Libertarian Alliance.

Článok je abstraktom prednášky, ktorá sa v rámci cyklu CEQLS koná v Bratislave dňa 20. septembra 2010.

Preložil Svetozár Gavora, spolupracovník KI.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 07-08/2010.

Navigácia