Korelácie a kauzality
Problematika globálneho otepľovania nie je taká jednoznačná akou sa na prvý pohľad javí. Historické dôkazy poukazujú na striedanie sa dôb ľadových a medziľadových, pričom príčiny striedania týchto dôb nie sú objasnené. Posledná ľadová doba skončila pred desaťtisíc rokmi a teraz zažívame dobu medziľadovú (pričom o klimatickom priebehu týchto ér nemáme dostatočné informácie), preto je veľmi ťažké určiť, koľko percent variability spomínaného javu vysvetľuje premenná zahŕňajúca skleníkové plyny v modeloch klimatických zmien spôsobená ľudskou činnosťou a koľko iné, idiosynkratické faktory. Ak by sme mali dostatočne dlhé časové rady, pochybujem, že by relatívne krátkodobé modely, ktoré môžu byť na vzorkách súčasných dát platné, nevykazovali slabú robustnosť, či značnú autokoreláciu pri analýze rezíduí. To by znamenalo, že modely a trendy, pomocou ktorých chceme predvídať budúci stav, nedokážu dostatočne kvalitne popísať realitu a v podstatnej miere od nej abstrahujú.
Ďalšie empirické fakty poukazujú na fenomén „malých dôb ľadových“, ktoré majú tendenciu periodicky sa opakovať každých 1 500 rokov 1. Ba čo viac, existujú aj častejšie cyklické zmeny klímy. V 14. storočí nastalo ochladenie po relatívne teplejšom období (13.-14. stor.), čo sa dá dokumentovať zníženou produktivitou poľnohospodárstva a demografickým vývojom 2, je teda absolútne vylúčené, aby bolo spôsobené zvýšením produkcie skleníkových plynov zapríčinených ľudskou činnosťou v štýle veľkej priemyselnej revolúcie, ktorá nastala o niekoľko storočí neskôr.
Globálne otepľovanie je komplexný problém a preto existuje mnoho rôznorodých hypotéz a prístupov týkajúcich sa zmeny klímy 3. V každom prípade, kauzálna závislosť ostáva výskumom nepotvrdená, zatiaľ čo hypotéz je viac.
Je symptomatické, že napriek konformným vyhláseniam čelných politikov národných vlád neexistuje vedecký konsenzus vo veci zmeny klímy. Oregonská petícia, ktorú podpísalo 20 000 vedcov či heidelberský apel, ktorý podpísalo 4 000 vedcov, z toho 72 nositeľov Nobelových cien, dostatočne jasne ukázali, že žiadny jednotný názor vedcov v tejto otázke neexistuje 4.
Ekonómia klimatickej zmeny
Z hľadiska ekonomickej teórie, je potrebné zvážiť výnosy ako aj náklady politík týkajúcich sa globálneho otepľovania a až následne pristúpiť k rozhodovaniu. Prvým rizikom by mohla byť vyššia pravdepodobnosť živelných katastrôf spôsobených počasím. Proti tomu je možné pristupovať politikou redukcií emisií, bez zaručeného výsledku.
Ľudské obete
Namiesto toho existujú omnoho menej nákladné a viac efektívne spôsoby ochrany ľudí pred živelnými pohromami. V roku 2004 počas hurikánovej sezóny v Karibiku, Dominikánska republika, ktorá investovala do núdzových evakuačných sietí a úkrytov, utrpela stratu iba 10 ľudí. Naproti tomu Haiti, ktoré nebolo pripravené zaznamenalo stratu až 2000 ľudí 5.
Ďalšími potenciálnymi nákladmi globálneho otepľovania je rozšírenie malárie a zvýšenie počtu smrtí spôsobených vyššími teplotami. Prognostické štúdie odhadujú, že v dôsledku vyšších teplôt zomrie do roku 2050 o 400 tisíc ľudí viac, zatiaľ čo na chlad umrie o 1,8 milióna ľudí menej. Čo sa týka malárie, veľmi lacné moskytiéry a lieky dokážu zabrániť strate 850 tisíc životov ročne, zatiaľ čo znižovanie výskytu malárie prostredníctvom politiky klimatických zmien zachráni ročne iba 1 400 životov 6.
Podpora biopalív
Jednou z vládnych politík aj na európskej úrovni je snaha o presadenie používania biopalív v 10%-nej miere do roku 2020 7 . Posledné výskumy v oblasti chémie vyvracajú efektívnosť tohto konceptu. Profesor Crutzen, laureát Nobelovej ceny za chémiu poukázal na fakt, že používanie biopalív urýchľuje globálne otepľovanie, pretože pri ich používaní sa do ovzdušia uvoľňuje dva krát väčšie množstvo oxidu dusného. Oxid dusný sa uvoľňuje pri používaní hnojív pri produkcii biopalív a je tristo-krát účinnejším ohrievačom atmosféry ako CO2. Do atmosféry sa dostane až o 70 % viac skleníkových plynov ako pri používaní konvenčných fosílnych palív 8. Biopalivá nie len, že nenapomáhajú eliminácii dopadov klimatickej zmeny, ale dokonca ju urýchľujú.
Ešte menej akceptovateľným rozhodnutím je fakt, že pestovanie biopalív je neetické, pretože prehlbuje hladomor v Treťom svete. Produkcia biopalív znižuje ponuku potravín, zvyšuje ich ceny, ktoré najdrvivejšie dopadajú na najchudobnejšiu časť populácie sveta. Okrem toho, dochádza k plytvaniu potravinami v globálnom merítku, dokumentuje to postoj splnomocnenca OSN pre právo na výživu, ktorý argumentuje, že výroba 50 litrov bioetanolu je spojená s nákladmi 232 kilogramov obetovaného obilia, čo činí množstvo, z ktorého by mohlo jedno dieťa v rozvojovom svete žiť celý rok rok 9.
Na financovaní takýchto politík sa podieľajú milióny daňových poplatníkov po celom svete. Ich zdroje sú vynakladané kontraproduktívnym spôsobom. Takáto politika sa nedeje bez príčiny. Dotácie sú vyplácané rôznym záujmovým skupinám, ktoré si zo svojho biznisu vytvorili agendu pre ďalšie storočie. O skutočných spoločenských dôsledkoch títo hadači rent radšej mlčia.
Ktorá hospodárska politika?
Ekonómia klimatickej zmeny je ekonómiou neistoty. Nepoznáme diskontné faktory týkajúce sa časovej hodnoty prírodných zdrojov (aj neprivlastniteľných ako napr. podnebie), čo nám znemožňuje uskutočniť reálnejšie kalkulácie a odhadnúť prípustnú mieru nákladov a formulovať tak nejakú minimax stratégiu. Odhady nákladov a benefitov globálneho otepľovania sú v značnej miere rôzne, no nezanedbateľné (Taylor 2006).
Vlády v úlohe benevolentných plánovačov, ktorí by sa mali snažiť maximalizovať blahobyt spoločnosti, nedisponujú dokonalou informovanosťou, rozhodovanie dnes môže spôsobiť, že sa uprednostní drahá energia, ktorá na dlhé roky dopredu zafixuje používanie facilít, ktoré vyžadujú veľké investície, nemôžu byť v relatívne krátkej dobe nahradené čistejšími a lacnejšími, ktoré by mohli byť vynájdené v horizonte napr. dvadsať rokov. Štátne dotácie narúšajú prirodzenú sektorovú diverzifikáciu v čase. Vznik a evolúcia čistejších odvetví na trhovej báze sú sťažené, vytláčaním vládnymi dotáciami a podporou vybraných druhov energií. Takýto prístup sa spája v budúcnosti s vyššími nákladmi tranzície k ešte čistejším a efektívnejším technológiám. Z toho vyplýva, že by bolo rozumnejšie vytvoriť podmienky pre výskum a vývoj čistejších technológií na nasledujúcich niekoľko desaťročí a neunáhliť sa s ich implementáciou tak, ako to vidíme dnes.
Vlády pristupujú k subvencovaniu rôznych odvetví, pričom neberú do úvahy elasticity substitúcie energetických zdrojov. Pri súčasnej úrovni technologického výskumu, ak historické hodnoty miery znižovania nákladnosti solárnej energiezostanú zachované, bolo by možné v určitej dobe úplne vylúčiť spotrebu uhlia a substituovať ju solárnou energiou – obmedzil by sa teplotný vzostup globálnej klímy do polovice 21. storočia iba na 1,5-2 ۫C, a potom by nasledoval pokles ku koncu storočia na úroveň pred priemyselnou revolúciou 10. Všetko by mohlo prebiehať dobrovoľne pri nižších nákladoch a svet by prestúpil od zemného plynu a ropy na čistejší a lacnejší druh energie. Tieto predikcie sú skromnejšie ako predpovede IPCC a uvažujú o nadhodnotení problému globálneho otepľovania.
Nedá mi v tejto situácii nespomenúť meno F. A. Hayeka, ktorého teória rozptýlených poznatkov, vysvetľuje ako trhový proces vedie k efektívnemu využívaniu poznatkov a informácií, prostredníctvom cenového mechanizmu. Spontánny trhový proces má svoju analógiu v environmentálnej Kuznetsovej krivke – technologický pokrok znižuje znečistenie na trhových princípoch. Z toho vyplýva, že vlády by mali vytvoriť priaznivé podmienky pre fungovanie trhov s inováciami a výskumom .
Všetko v živote je otázkou priorít. Otázkou je, či by sme sa mali venovať skôr akútnym problémom rozvojového sveta, ako podvýživa, nedostatok pitnej vody, vysoká mortalita novorodencov, chudoba, smrť spôsobná nedostatkom relatívne nenákladných liekov, demografickému vývoju v rozvinutých krajinách a nedostatku produktívnej pracovnej sily, svetovému mieru alebo liberalizácii medzinárodného obchodu. Namiesto toho, sa venujeme fenoménu, ktorý je do značnej miery nejasný a neobjasnený, pričom fixne plánujeme (pri vysokom stupni neistoty) jeho riešenie takmer na ďalšie storočie dopredu, zanedbávajúc akútne priority a vychádzajúc z veľmi diskutabilných predpokladov.
Kvóty a Kjóto
Z hľadiska teórie hier je pokus o koordináciu kvót na emisie na globálnej úrovni nekoopratívnou hrou 11, kde nastáva Nashova rovnováha v situácii, keď je pre každú krajinu výhodnejšie neprispôsobiť sa emisnej politike a hrať hru znečisťujúcich agentov. Je zrejmé, že na takýchto základoch nemôže vyrásť žiaden konsenzus (a ani kompromis). To je jednou z hlavých podmienok zabraňujúcich funkčnosti Kjótskeho protokolu.
Problémom je neexistencia uniformity preferencií, čo znamená, že pokusy o dosiahnutie istého množstva emisií v atmosfére prostredníctvom kvót majú kvantitatívne rôzny dopad na rôzne krajiny. Čisto formálnym predpokladom takéhoto modelu úplne totožného s realitou je, že každá krajina, malá či veľká, bohatá, či chudobnejšia, má svoje vlastné krivky nákladov sociálnej regulácie a prínosov zo znižovania emisií. Arbitrárne stanovenie nejakej hodnoty pre celú svetovú ekonomiku nemôže vyhovovať ani každej a ani väčšine krajín. Okrem toho, plošné znižovanie emisií ad hoc nereflektuje rôzne miery rizík, čo spôsobuje nepriaznivý výber (adverse selection), keďže najviac rizík nesú chudobnejšie krajiny, no najviac nákladov krajiny bohatšie.
Ešte výraznejšou príčinou je dimenzia medzinárodných ekonomických vzťahov. Počas diplomatických rokovaní o systéme obchodovania s emisnými povoleniami tlačila Európska únia na Spojené Štáty, pričom sa jej podarilo presadiť zákaz medzinárodného obchodu s povoleniami. To potvrdilo stratégiu EU, využiť politiku klimatických zmien vo svoj prospech s úmyslom obmedziť konkurencieschopnosť ekonomiky Spojených Štátov. Takto nastavené pravidla prakticky zamedzili výnosnému trhu s emisiami s Ruskom, a poškodili rovnako Spojené Štáty, ktoré by mohli nakupovať emisné povolenia od európskych firiem 12. Výsledkom bolo nepodpísanie Kjóta Spojenými Štátmi. Nemožnosť medzinárodnej výmeny vytvára nerovnováhu emisných kvót na národných trhoch a tak vzniká ich nadbytok a nedostatok v rôznych častiach sveta, bez možnosti vyrovnania.
Na základe týchto poznatkov sa mnohí ekonómovia vyjadrili v prospech globálnej uhlíkovej dane, ktorá odstraňuje spomínané disparity 13. Globálna uhlíková daň by znamenala zásah do daňovej suverenity národných štátov, ktorá by bola zásahom do slobôd ľudí. Dopad uhlíkovej dane na rozvojové krajiny je diskutabilný. Existuje pritom množstvo alternatívnych riešení 14.
Právo a ekonómia
Problém znečistenia klímy je možné riešiť aj dobrovoľne na úrovni miestnych komunít. Ak sú vlastnícke práva jasne definované (nutná podmienka), náklady na vyjednávanie sú nízke (v chápaní transakčných nákladov) a v spornej situácii vystupuje malý počet agentov (podmienka splnená pre komunitu), môže vyjednávanie viesť k trhovo-optimálnym riešeniam. To znamená, že verejné statky môžu byť poskytované súkromne ako výstup dobrovoľnej dohody súkromných osôb. Takýto inštitucionálny mechanizmus by mohol fungovať decentralizovane, kde by miestne komunity dokázali lepšie reflektovať svoje hraničné náklady na pristúpenie k redukcii emisií a výnosy z týchto redukcií. Decentralizovaná forma organizácie inštitucionálnej štruktúry je optimálnou aj z hľadiska ekonomickej teórie. Oatesova teoréma decentralizácie to potvrdzuje 15. Naviac, decentralizované organizačné jednotky (malé komunity) dokážu lepšie zohľadňovať svoje preferencie pri produkcii verejných statkov (redukcia znečistenia je de facto verejným statkom, pozitívnou externalitou). Odpadá problém s kvótami, ktorý vyžaduje uniformitu preferencií pre efektívnu globálnu rovnováhu.
Ianusova tvár vedy a politiky
Podľa predpovedí IPCC sa hladina morí a oceánov zvýši za súčasné storočie o 15 – 60 centimetrov, podľa tvrdení Ala Gorea, dôjde k 6 metrovému vzostupu hladiny morí a oceánov 16. Tento a ďalšie výroky jeho filmu – „Inconvenient Truth“ protirečia názorom vedeckej obce a skončili na súde 17, kde sa ukázali ako nepodložené. Dokonca vedci na univerzitách prichádzali o svoje miesta, pretože mali iný názor na problematiku zmeny klímy 18. To je dôkazom priameho útoku na kritické myslenie a akademickú slobodu.
Politizácia vedy je veľmi nebezpečným nástrojom manipulácie spoločnosti. Ekonómia klimatickej zmeny sa môže ľahko zmeniť na ekonómiu strachu. Verejnosť vystrašená chiliastickými predstavami dáva oveľa väčší priestor vládam, ktoré na základe pocitu strachu získavajú kvázi väčšiu legitimitu v zásahoch do slobôd ľudí.
Pritom jediným kritériom na zásah do slobôd ľudí a mobilizáciu ich zdrojov štátom by malo byť v tomto prípade len nebezpečenstvo neodvratne hroziacej katastrofy. Nie iba jej domnienka v ďalekej budúcnosti. Osobne som toho názoru, že každý človek má právo poznať celú pravdu, nie iba takú, ktorá vyhovuje úzkej skupine politických elít. Veda by mala zostať vedou a politika politikou.
Autor je študent Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach a Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Esej sa umiestnila na 3. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2007.
Použitá literatúra
[1] Dr. S. Fred Singer, Interview http://www.pbs.org/wgbh/warming/debate/singer.html
[2] Bartl, J., Kamenický, M., Valachovič, P.: Dejepis pre 1. ročník gymnázií, SPN, Bratislava, druhé vydanie, s. 166, 2002
Faktor Slnka Multi-resolution time series analysis applied to solar irradiance and climate reconstructions (Ammann 2003) http://amath.colorado.edu/faculty/naveau/PUBLI/solar_Oh.pdf
http://www.skepticalscience.com/argument.php?a=18
Faktor kozmických lúčov http://www.skepticalscience.com/cosmic-rays-and-global-warming.htm Oleg Sorokhtin for RIA Novosti, Moskva, 3.1 2008 (Hypotéza globálneho ochladzovania) http://en.rian.ru/analysis/20080103/94768732.html
Thomas Schelling, Neistota a kroky proti klimatickej zmene, Január 2008 http://www.project-syndicate.org/commentary/schelling1
Lindzen, Richard S. (Spring 1992). Global Warming: The Origin and Nature of the Alleged Scientific Consensus. Cato Institute Regulation. Retrieved on 2007-04-12.
Joseph Stiglitz, The changing climate on climate change, Február 2007 http://www.project-syndicate.org/commentary/stiglitz80
Nordhaus, William, D,: The “Stern Review” on the Economics of Climate Change, NBER, december 2006 http://www.nber.org/papers/w12741
Oreskes, Naomi (2004), “Beyond the Ivory Tower: The Scientific Consensus on Climate Change”, Science 306 (5702): 1686, doi:10.1126/science.1103618, http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/306/5702/1686
Policy Statement on climate variability and change, American Association of State Climatologists (AASC), http://www.stateclimate.org/publications/files/aascclimatepolicy.p…
U.S. Senate Report: Over 400 Prominent Scientists Disputed Man-Made Global Warming Claims in 2007, Senate Report Debunks “Consensus” Report Released on December 20, 2007, http://epw.senate.gov/public/index.cfm?FuseAction=Minority.SenateR…
New study increases concerns about climate model reliability December 11, 2007 http://www.physorg.com/news116592109.html
[4] http://cepin.cz/cze/clanek.php?ID=769
[5] http://www.project-syndicate.org/commentary/lomborg23
[6] http://www.project-syndicate.org/commentary/lomborg19
[7] http://ec.europa.eu/energy/climate_actions/doc/2008_res_directive_…
[8] http://ekonomika.ihned.cz/c1-23283305-biopaliva-skodi-klimatu-vic-…
http://www.mpch-mainz.mpg.de/~air/crutzen/public/
http://vat.pravda.sk/biopaliva-oteplovanie-este-zhorsuju-dsu/sk_vz…
[9] http://www.novinky.cz/clanek/125504-expert-osn-zpusob-vyroby-biopa…
Valerie Mercer-Blackman, Hossein Samiei, and Kevin Cheng, Biofuel Demand Pushes Up Food Prices, IMF Research Department, October 17, 2007, http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2007/RES1017A.htm
[10] Chakravorty, Ujjayant & Roumasset, James & Tse, Kinping, 1997. “Endogenous Substitution among Energy Resources and Global Warming,” Journal of Political Economy, University of Chicago Press, vol. 105(6), s 1201-34, December.
[11] Samuelson, P.A .., Nordhaus, W., D.: Ekonómia, ELITA, Bratislava ,16. vydanie, s. 210 a s.345-357, 2000
[12] Bruce Yandle, Po Kjóte: globálna honba za ziskom.in: Čámrová, L. (ed.).: Ekonomie a životní prostředí – nepřátelé, či spojenci? / 1. vyd. Praha : Alfa Publishing, Liberální Institut 2007 s. 183 -201.
[13] Ian W. H. Parry, Roberton C. Williams III, Lawrence H. Goulder : NBER Working Paper No. 5967, Issued in March 1997, http://www.nber.org/papers/w5967
Nordhaus, William D. Life after Kyoto: Alternative Approaches to Global Warming Policies, Yale University, December 9, 2005 http://www.econ.yale.edu/~nordhaus/kyoto_long_2005.pdf
http://www.carbontax.org/issues/carbon-taxes-vs-cap-and-trade/
Wiepke Wissema and Rob Dellink, CGE Analysis of the Impact of a Carbon Energy Tax on the Irish Economy, Department of Economics, Trinity College Dublin, Dublin, Ireland and Environmental Economics and Natural Resources Group, Wageningen University, Wageningen, The Netherlands. http://www.webmeets.com/files/papers/ERE/WC3/590/CGE%20analysis%20…
Samuelson, P.A .., Nordhaus, W., D.: Ekonómia, ELITA, Bratislava , 16. vydanie, s.357, 2000
http://www.carbontax.org/issues/carbon-taxes-vs-cap-and-trade/
[14] Robert Socolow, Stephen Pacala, Jeffery Greenblatt, WEDGES”: EARLY MITIGATION WITH FAMILIAR TECHNOLOGY, Princeton University, Princeton NJ, June 29, 2004
[15] Wallace E. Oates on the Theory and Practice of Fiscal Decentralization, 2002 http://www.law.nyu.edu/bradfordconference/papers/Oates.pdf
[16] http://www.project-syndicate.org/commentary/lomborg19/Czech
[17] Judge- Gore’s climate film has scientific errors, David Adam, environment correspondent The Guardian, Thursday October 11, 2007 http://www.guardian.co.uk/environment/2007/oct/11/climatechange?gu…
[18] https://www.konzervativizmus.sk/article.php?1440
[19] Will Al Gore Melt? Wall Street Journal, by Flemming Rose and Bjorn Lomborg, Sunday, January 21, 2007 http://www.opinionjournal.com/editorial/feature.html?id=110009552
http://www.canadafreepress.com/2006/harris110706a.htm
[20] Coase, Ronald. “The Problem of Social Cost” in Journal of Law and Economics, v. 3, no.1 s. 1-44, 1960 http://www.sfu.ca/~allen/CoaseJLE1960.pdf
[21] Hayek, F. A., The Use of Knowledge in Society” American Economic Review, XXXV, No. 4; September, 1945, s. 519-30. http://www.econlib.org/library/Essays/hykKnw1.html
[22] Harbaugh William, Arik Levinson, David Wilson, NBER Working Paper No. 7711 Issued in May, 2000, http://www.nber.org/papers/w7711
[23] Jerry Taylor: Global Warming Costs & Benefits, 11.3. 2006, http://www.cato-at-liberty.org/2006/11/03/global-warming-costs-ben…
