Dnes, 4. mája 2017, si pripomíname 98 rokov od smrti Milana Rastislava Štefánika, jedného zo strojcov samostatného Československa.
Pripomeňme si, ako sa s otázkou Ako by sa na dnešné Slovensko pozeral M. R. Štefánik? popasovali študenti vo svojich esejách v súťaži, ktorú v roku 2012 vyhlásil KI.
„I keď sme si možno zvykli vnímať Štefánika ako nejakého idealistu či rojka, ktorý celý život zápasí s veternými mlynmi, aby dosiahol nemožné, myslím si, že jeho osobnosť bola iná. Naopak, vždy dokázal najmä v zahraničnej politike uvažovať pomerne pragmaticky a racionálne. Štefánik nikdy netrpel v politickom uvažovaní provinčnosťou. A to ani v otázke samostatného štátu Slovákov,“ tak vidí Juraj Martaus Štefánika vo víťaznej eseji.
„Zosobňoval prienik dravosti mladíka s romantickými ideálmi, túžbou presadiť sa a odvahou v mene svojho národa bojovať v uniforme iných. Napriek tomu si nepotrpel na glorifikáciu seba samého. Žil tým, čomu veril – jeho výroky neboli lacnými citátmi z dievčenských pamätníkov, ale na vlastnými činmi preverené postuláty pravdy a odhodlania,“ uvádza vo svojej eseji Michal Mitrík.
„Ako by sa na nás pozeral Štefánik? S užasnutím? Neviem, pravdepodobne by bol hrdý na všetkých, ktorí podobne ako on, vycestovali do zahraničia za štúdiom. Obzvlášť by si cenil tých, ktorí mali „odvahu“ sa vrátiť. Tých bezmocných by asi ľutoval. Nie kvôli ich bezmocnosti, práve naopak, tou by pohŕdal. Ľutoval by ich, lebo sa nevedia vzchopiť a konať,“ špekuloval autor ďalšej študentskej eseje Samo Varsik.
Viac informácií o M. R. Štefánikovi nájdete tu alebo tiež tu.
