Úvod: Diagnóza systémového zaostávania
Slovenská republika zaznamenáva v posledných rokoch prehlbujúce sa zaostávanie oproti ekonomicky vyspelým krajinám Európskej únie. Podľa správy OECD (2024) Slovensko čelí stagnácii produktivity. Index vnímania korupcie Transparency International zaradil Slovensko v roku 2024 na 59. miesto s hodnotením 49 zo 100 bodov, čo predstavuje pokles o päť bodov za jeden rok. Medzinárodný menový fond konštatuje, že ekonomický rast dosiahol 2,0% v roku 2024, avšak výhľad zostáva neistý kvôli štrukturálnym problémom a potrebe fiškálnej konsolidácie (2025).
Kladieme si otázku „Ako presmerovať chorľavejúcu ekonomiku a spoločnosť na dlhodobú cestu prosperity?“ Pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné najprv identifikovať systémové príčiny zaostávania. Táto esej argumentuje, že slovenský ekonomický model, založený na nízko cenovo orientovanej výrobe a nedostatočnej podpore inovácií, vyčerpal svoj potenciál. Zároveň slabé inštitúcie, rozšírená korupcia a nedostatočná kvalita vzdelávacieho systému vytvárajú nepriaznivé prostredie pre ambicióznych jednotlivcov a podnikateľov.
Esej analyzuje slovenskú situáciu v troch častiach. Najprv predstavuje analýzu štrukturálnych problémov. Následne navrhne strategické reformy v kľúčových oblastiach konkurencieschopnosti a v poslednej časti predstavuje inštitucionálne a sociálne zmeny potrebné pre implementáciu reformnej agendy, s dôrazom na posilnenie právneho štátu, decentralizáciu moci a modernizáciu verejnej správy.
I. Štrukturálne príčiny ekonomického a spoločenského úpadku
Slovenská ekonomika je charakterizovaná vysokou závislosťou na spracovateľskom priemysle orientovanom na export, predovšetkým na automobilovom sektore. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (2025) tento model vytvára zraniteľnosť voči externým šokom a nedostatočne stimuluje domácu inováciu. Správa Národnej banky Slovenska Structural Challenges 2025 identifikuje kľúčové bariéry dlhodobého rastu: nízku produktivitu, pomalú inováciu, starnutie populácie, rastúcu chudobu a inštitucionálne slabiny.
Produktivita slovenskej ekonomiky zaostáva za priemerom OECD. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj uvádza, že „produktívny rast Slovenska zaostáva za priemerom OECD, čo je pripisované nesúladu zručností, nedostatočnej inovácii a regionálnym nerovnostiam“ (2024). Zatiaľ čo susedné krajiny ako Česká republika a Poľsko investujú do výskumu a vývoja priemerne 2% HDP, Slovensko dosahuje len 0,9% HDP, čo je výrazne pod európskym cieľom.
Inštitucionálna kvalita predstavuje ďalší závažný problém. World Economic Forum zaradilo Slovensko na 41. miesto zo 141 ekonomík s celkovým skóre 66,77 zo 100 (2019). V oblasti inštitucionálnej kvality však Slovensko dosahuje len 63. miesto, pričom stabilita podnikateľského prostredia je hodnotená na 124. mieste globálne.
Vzdelávací systém zlyháva v príprave kvalifikovanej pracovnej sily. Výsledky PISA 2022 ukázali, že 33% slovenských žiakov nedosahuje základnú úroveň v matematike a čitateľskej gramotnosti, čo predstavuje najhorší výsledok spomedzi krajín V4. Spolupráca medzi univerzitami a priemyslom je podľa WEF na 101. mieste globálne.
Demografická situácia ďalej zhoršuje vyhliadky. Podľa Eurostatu priemerný vek slovenskej populácie dosiahne 44,4 roka v roku 2030 a populácia v produktívnom veku sa výrazne zníži. Bez zásadných reforiem čelí Slovensko scenáru, v ktorom klesajúca a starnúca populácia nebude schopná financovať potrebné investície do infraštruktúry, inovácií a verejných služieb.
II. Strategické priority pre ekonomickú transformáciu: Poučenie z írskeho modelu
Pre identifikáciu vhodných riešení je potrebné si priblížiť príklady krajín, ktoré úspešne transformovali svoju ekonomiku z agrárne-industriálneho modelu na znalostne orientovanú ekonomiku. Írsko predstavuje relevantný prípad štúdie, nakoľko jeho kultúrny a historický vývoj vykazuje podobnosti so slovenským kontextom. Írska ekonomika prešla radikálnou transformáciou, ktorá sa označuje ako fenomén „Celtic Tiger“. Podľa Seana Dorgana (2006) bola táto transformácia založená na „kombinácii pragmatických politík a otvorenosti voči globálnym trhom, nízkych daňových sadzieb a investícií do vzdelávania.“
Digitálna transformácia verejnej správy
Írsko implementovalo rozsiahlu digitalizáciu verejnej správy, pričom sa inšpirovalo estónskym modelom e-governmentu. Estónsko zavádzalo od roku 1996 program Tiger Leap, ktorý digitalizoval celú vládnu infraštruktúru. Podľa OECD estónsky systém X-Road, ktorý prepája všetky vládne databázy, ušetrí krajine približne 2% HDP ročne vďaka redukcii byrokratických procesov (2019).
Pre Slovensko digitálna transformácia predstavuje prioritnú oblasť reformy. OECD zdôrazňuje, že „je dôležité využívať európske fondy pre investície do kľúčových oblastí ako infraštruktúra, vzdelávanie a digitalizácia na zvýšenie produktivity a inkluzívnosti“ (2024). Slovensko má k dispozícii 6,3 miliardy eur v rámci Plánu obnovy a odolnosti EÚ, z čoho 21% je alokovaných na digitálnu transformáciu. Implementácia komplexnej digitálnej platformy by podľa estónskej skúsenosti mohla znížiť administratívnu záťaž o 30-40% a výrazne obmedziť priestor pre korupciu.
Infraštruktúrne investície
Írsko v rámci členstva v EÚ absorbovalo značné objemy štrukturálnych fondov, ktoré investovalo do dopravnej a energetickej infraštruktúry. Podobne Poľsko od vstupu do EÚ v roku 2004 absorbovalo 245 miliárd eur z európskych fondov, pričom tieto investície prispeli k rastu HDP o 40%. Infraštruktúrne investície mali multiplikačný efekt na súkromný sektor tým, že znížili logistické náklady a zlepšili regionálnu dostupnosť.
Slovenská infraštruktúra dosahuje podľa Global Competitiveness Report hodnotenie 35,1 zo 100. Značné regionálne disparity pretrvávajú, predovšetkým vo východoslovenských regiónoch. OECD zdôrazňuje potrebu „zlepšiť infraštruktúru a konektivitu, predovšetkým v zaostávajúcich regiónoch, čo by stimulovalo regionálny rozvoj a znížilo disparity“ (2024). Slovensko má k dispozícii 759 miliónov eur v RRP na udržateľnú dopravu, avšak efektívne využitie týchto prostriedkov vyžaduje koordinovanú strategickú víziu.
Transformácia vzdelávacieho systému a podpora inovácií
Írska transformácia bola zásadne podmienená masívnymi investíciami do vzdelávania. Dorgan (2006) píše, že „kľúčové rozhodnutie spočívalo v zameraní na spoločnosti reprezentujúce budúcnosť […]. Hlavnými cieľmi boli počítačový priemysel, farmaceutický sektor a medicínske technológie.“ Írsko vytvorilo vzdelávaciu infraštruktúru špecificky zameranú na priemyselné potreby, čím zabezpečilo, že absolventi disponujú relevantnými zručnosťami.
Slovensko dosahuje 46. miesto v Global Innovation Index, avšak v spolupráci univerzít a priemyslu je na 101. mieste. OECD odporúča „zvýšiť investície do vzdelávania a výskumu na prechod od pracovne intenzívneho rastu k znalostne orientovaným ekonomikám“ (2024). Konkrétne opatrenia by mali zahŕňať reformu financovania univerzít, kde by časť verejného financovania bola podmienená úspešnou spoluprácou s priemyslom a zamestnanosťou absolventov. Zdvojnásobenie platov učiteľov spojené so zavedením systému hodnotenia výkonnosti by mohlo zvýšiť prestíž pedagogického povolania a priláka talentovaných jedincov.
Daňová konkurencieschopnosť a podpora podnikania
Írska transformácia bola do značnej miery umožnená implementáciou konkurenčného daňového systému. Írsko zaviedlo daň z príjmu právnických osôb vo výške 12,5%, čo prilákalo významné množstvo priamych zahraničných investícií. Podľa Dorgana (2006) „zahraničné investície dosahovali ekvivalent 17% HDP v roku 2003.“ Nízka daňová sadzba v kombinácii s kvalifikovanou pracovnou silou vytvorila atraktívne prostredie pre technologické spoločnosti.
Pre Slovensko je daňová a odvodová záťaž podnikateľského sektora významnou prekážkou. IMF konštatuje potrebu „štrukturálnych reforiem na diverzifikáciu ekonomiky, udržanie produktívneho rastu a zvýšenie pracovnej sily“ (2025). Gale a Samwick (2014) argumentujú, že „štruktúra a financovanie daňovej zmeny sú kritické pre dosiahnutie ekonomického rastu“ a že „opatrenia rozširujúce daňový základ môžu eliminovať efekt zníženia daňových sadzieb na rozpočtový deficit, súčasne realokujú zdroje naprieč sektormi smerom k ich najvyššie hodnotnému ekonomickému použitiu, čo vedie k zvýšenej efektivite.“ Pre Slovensko by príjmovo neutrálna daňová reforma, ktorá by rozšírila daňový základ elimináciou neefektívnych výnimiek pri súčasnom znížení nominálnych sadzieb, mohla zvýšiť konkurencieschopnosť bez ohrozenia fiškálnej stability.
III. Inštitucionálne a sociálne reformy: Predpoklady úspešnej transformácie
Ekonomická transformácia nemôže byť úspešná bez súbežných inštitucionálnych a sociálnych reforiem. Táto časť analyzuje kľúčové oblasti, v ktorých sú systémové zmeny nevyhnutné pre vytvorenie prostredia umožňujúceho dlhodobú prosperitu.
Posilnenie protikorupčných mechanizmov
Korupcia predstavuje zásadnú prekážku ekonomického rozvoja. IMF explicitne uvádza, že „udržiavané úsilie o posilnenie správy vecí verejných, redukciu zraniteľnosti voči korupcii a zvýšenie nezávislosti súdnictva by pomohlo zvýšiť odolnosť ekonomiky a rastový potenciál“ (2025). Singapurský model boja proti korupcii, implementovaný prostredníctvom Corrupt Practices Investigation Bureau (CPIB), predstavuje osvedčený inštitucionálny rámec.
Neo Siong Leng (2017) opisuje singapurskú stratégiu ako založenú na „štyroch pilieroch kontroly korupcie, podopretých silnou politickou vôľou“: efektívne zákony (Prevention of Corruption Act), nezávislé súdnictvo, efektívne vynucovanie (prostredníctvom CPIB) a responzívna verejná služba. CPIB operuje s funkčnou nezávislosťou a je vedená riaditeľom, ktorý podlieha priamo predsedovi vlády. Výsledkom je, že Singapur bol v roku 2016 hodnotený ako 7. najmenej skorumpovaná krajina na svete, pričom takmer 90% respondentov hodnotilo protikorupčné úsilie pozitívne.
Pre Slovensko by adopcia singapurského modelu znamenala znovu vytvorenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) ako nezávislej inštitúcie s priamou zodpovednosťou voči najvyšším ústavným činiteľom. Zásadné je zabezpečenie politickej nezávislosti prostredníctvom transparentného procesu vymenovania vedenia a zabezpečenia dlhodobých mandátov presahujúcich volebné obdobia.
Decentralizácia a posilnenie regionálnej samosprávy
Slovensko vykazuje vysokú mieru centralizácie verejnej moci, čo vytvára neefektívnu alokáciu zdrojov a slabú zodpovednosť. OECD odporúča „vyvážiť benefity decentralizácie (lokálne poskytovanie služieb) s rizikami (rovnosť, komplexnosť)“ a posilniť „fiškálnu kapacitu a medzivládnu koordináciu“ (2022). Správa zdôrazňuje, že dobré praktiky zahŕňajú poskytnutie autonómnych daňových základov podnárodným vládam na zníženie závislosti od centrálnych grantov.
Pre Slovensko by efektívna decentralizácia znamenala presun kompetencií a zdrojov na úroveň vyšších územných celkov (VÚC), miest a obcí. VÚC by mali získať väčšiu autonómiu v oblasti regionálneho rozvoja, stredného školstva a zdravotníctva, pričom ich financovanie by malo byť čiastočne založené na vlastných daňových príjmoch namiesto výlučnej závislosti od centrálnych transferov. OECD poukazuje na to, že lokálne vlády v krajinách OECD zabezpečujú 41% verejných investícií, čo podčiarkuje ich význam.
Reforma dôchodkového systému
Demografické starnutie vytvára zásadný tlak na udržateľnosť dôchodkového systému. Cho a Lee (2025) konštatujú, že „negatívny dopad starnutia populácie na udržateľnosť dôchodkov sa výrazne zosilňuje, keď efektivita vlády klesá, čo naznačuje, že spôsob, akým sú vládne politiky implementované a riadené, výrazne ovplyvňuje, ako efektívne môžu dôchodkové systémy zvládať situáciu.“ Autori argumentujú, že „zvýšená efektivita vlády môže uľahčiť plynulejší prechod pre dôchodkové systémy, zabezpečujúc ich udržateľnosť napriek demografickým zmenám.“
Pre Slovensko táto analýza implikuje dvojrozmerný prístup: po prvé, implementácia parametrických reforiem dôchodkového systému, ktoré zahŕňajú postupné zvyšovanie dôchodkového veku v súlade so zvyšovaním strednej dĺžky života, úpravu indexačných mechanizmov a stimuly pre dlhšie zotrvanie v pracovnom procese. Po druhé, posilnenie správy a transparentnosti dôchodkových fondov, čo vyžaduje vysokú kvalitu verejnej správy. Bez súbežného zlepšenia kvality inštitúcií zostanú akékoľvek parametrické reformy nedostatočné.
Záver: Systémová transformácia ako jediná cesta
Analýza prezentovaná v tejto eseji identifikovala tri kľúčové dimenzie slovenskej krízy: ekonomickú (závislosť na nízkocenovom priemysle, nízka produktivita, nedostatočná inovácia), inštitucionálnu (slabé inštitúcie, korupcia) a sociálnu (odliv mozgov, demografické starnutie). Tieto dimenzie sú vzájomne prepojené a vyžadujú koordinovaný systémový prístup.
Írska transformácia demonštruje, že krajina s obdobnou historickou skúsenosťou dokáže implementovať radikálne reformy vedúce k dlhodobej prosperite. Kľúčovými faktormi írskeho úspechu boli: strategické investície do vzdelávania, konkurenčný daňový systém, otvorenosť voči priamym zahraničným investíciám a pragmatická ekonomická politika založená na konsenzu.
Implementácia reforiem vyžaduje politickú odvahu a spoločenskú podporu. Ako konštatuje IMF, „zachovanie silného fiškálneho rámca Slovenska je esenciálne pre dôveryhodnosť konsolidačného úsilia“ a „Slovensko potrebuje štrukturálne reformy na diverzifikáciu ekonomiky, udržanie produktívneho rastu“ (2025). Bez implementácie týchto reforiem Slovensko čelí scenáru progresívneho zaostávania, kde ekonomická stagnácia, pokračujúci odliv mozgov a demografický pokles vytvárajú negatívnu spätnú väzbu.
Na začiatku sme si kládli otázku, ako „zatriasť“ Slovenskom. Odpoveď nespočíva v dramatických gestách, ale v systematickej, evidenčne založenej implementácii reforiem, ktoré vytvárajú inštitucionálne a ekonomické prostredie umožňujúce dlhodobú prosperitu. Nástroje existujú, ale chýba systematická vízia a politická vôľa pre ich implementáciu.
Autor študuje na Obchodnej akadémii Milana Hodžu v Trenčíne.
Esej sa umiestnila na 1. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2025.
Použité zdroje:
Cho, Dooyeon, and Kyung-woo Lee. „Pension Sustainability and Government Effectiveness in the Presence of Population Aging.“ Economic Modelling, vol. 147, June 2025, 107048, www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0264999325000434. Accessed 15 Nov. 2025.
Dorgan, Sean. „How Ireland Became the Celtic Tiger.“ The Heritage Foundation, 23 June 2006, www.heritage.org/europe/report/how-ireland-became-the-celtic-tiger. Accessed 15 Nov. 2025.
Gale, William G., and Andrew A. Samwick. „Effects of Income Tax Changes on Economic Growth.“ Brookings Institution, Sept. 2014, www.brookings.edu/wp-content/uploads/2016/06/09_effects_income_tax_changes_economic_growth_gale_samwick.pdf. Accessed 15 Nov. 2025.
Gilley, Bruce. „Technocracy and Democracy as Spheres of Justice in Public Policy.“ Policy Sciences, vol. 49, no. 4, 2016, pp. 387-403, web.pdx.edu/~gilleyb/DemocracyVsTechnocracy_Gilley.pdf, https://doi.org/10.1007/s11077-016-9260-2. Accessed 15 Nov. 2025.
International Monetary Fund. Slovak Republic: 2025 Article IV Consultation-Press Release; and Staff Report. IMF Staff Country Report No. 2025/072, 24 Mar. 2025, www.imf.org/en/Publications/CR/Issues/2025/03/21/Slovak-Republic-2025-Article-IV-Consultation-Press-Release-and-Staff-Report-565434, https://doi.org/10.5089/9798229005760.002. Accessed 15 Nov. 2025.
Juzová, Jana. „The V4 and EU Enlargement: Advocates With Limited Influence?“ The German Marshall Fund of the United States, Dec. 2023, www.gmfus.org/sites/default/files/2023-12/Juzova – V4 and enlargement – report.pdf. Accessed 15 Nov. 2025.
Národná banka Slovenska. „Structural Challenges 2025.“ National Bank of Slovakia, 2025, nbs.sk/en/publications/structural-challenges/structural-challenges-2025/. Accessed 15 Nov. 2025.
Neo, Siong Leng. „Institutional Framework and Practical Developments in Anti-Corruption: Perspectives from Singapore’s Experience in Combating Corruption.“ United Nations Asia and Far East Institute for the Prevention of Crime and the Treatment of Offenders (UNAFEI), Resource Material Series No. 100, 2017, pp. 182-88, www.unafei.or.jp/publications/pdf/GG11/22_GG11_CP_Singapore1.pdf. Accessed 15 Nov. 2025.
Organisation for Economic Co-operation and Development. OECD Economic Surveys: Slovak Republic 2024. OECD Publishing, 2024, www.oecd.org/en/publications/2024/03/oecd-economic-surveys-slovak-republic-2024_01a5b210.html. Accessed 15 Nov. 2025.
—. Fiscal Federalism 2022: Making Decentralisation Work. OECD Publishing, 20 Dec. 2021, www.oecd.org/en/publications/fiscal-federalism-2022_201c75b6-en.html. Accessed 15 Nov. 2025.
Schwab, Klaus, editor. The Global Competitiveness Report 2019. World Economic Forum, 2019, www3.weforum.org/docs/WEF_TheGlobalCompetitivenessReport2019.pdf. Accessed 15 Nov. 2025.
The Constitution of Sweden: The Fundamental Laws and the Riksdag Act. The Riksdag, 2023, www.riksdagen.se/globalassets/03.-dokument-och-lagar/bestall-och-ladda-ner/other-languages/grundlagar-2023-engelsk-web.pdf. Accessed 15 Nov. 2025.
„Nuclear Power in Slovakia.“ World Nuclear Association, updated Oct. 2025, world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-o-s/slovakia. Accessed 15 Nov. 2025.
Hlavný partner:
Hlavným partnerom a sponzorom súťaže „Študentská esej 2025“ je spoločnosť ASUS.
