V Darfúre prebieha v réžii sudánskej vlády genocída, s ktorou si „medzinárodné spoločenstvo“ nevie rady.

Výročie zabíjania bojovníkov za slobodu na námestí Tchien-an-men je dôvodom pokloniť sa im s úctou.

O zrážkach sebavedomia s realitou budeme v slovenskej zahraničnej politike asi počuť častejšie. Pomohlo by, keby výrokom predchádzala úvaha, keby sa do uvažovania o zahraničnej politike vrátili hodnoty.

Nový francúzsky prezident Nicolas Sarkozy si do vlády Francoisa Fillona vybral naozaj nečakaného ministra zahraničia.

Putinovo Rusko je veľmi odlišné od Ruska z čias prezidenta Borisa Jeľcina. Jeho bezprostrední susedia majú čoraz viac dôvodov cítiť sa ohrození.

Český publicista a dramatik Benjamin Kuras povedal o Ayaan Hirsi Ali, že je „jediným chlapom v európskej politike“.

Škodlivých vplyvov štátu blahobytu (welfare state) je veľa a mnohé už ani nie sú predmetom sporov. Každý vidí, čo sa deje a mnohí začínajú chápať, kde to má pôvod.

Dňa 9. decembra 1947 popravili v Bratislave vojnového zločinca Hannsa Elarda Ludina. Medzi jeho hlavné povinnosti patrilo presadiť v mene Hitlerovej ríše vo vojnovom slovenskom štáte „Endlösung“ (konečné riešenie) židovskej otázky.

Sloboda je koncept, ktorý sa v ľudských dejinách strácal a objavoval, ktorý v niektorých obdobiach nemal zmysel a v iných iba označoval fakt, že človek formálne nie je otrokom.

Nastali dni hnevu. Politici v najrôznejších kútoch sveta si priaznivcov získavajú svojím ustavične preukazovaným hnevom, ktorý sa nijako nesnažia ovládať.

Pätnásť britských námorníkov, ktorých 23. marca zajali lode iránskych revolučných gárd, údajne pre vniknutie do iránskych vôd, je na slobode.

Od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa čakalo viac – pred voľbami, ktoré ju vyniesli do kresla.

Čas je jedným z teritórií moci. Je územím – ako tie geografické územia, ktoré moc kontroluje a ktoré sa snaží rozširovať. Nejde iba o to, že moc nad územím, krajinou, impériom, má trvanie v čase.

Nezamýšľanou konzekvenciou mocenských hier, ktoré začal na Kórejskom polostrove pred viac než polstoročím Stalin, je i to, že dnes už vlastne predstava znovuzjednotenia celého polostrova bohatých a slobodných obyvateľov tej šťastnejšej Južnej Kórey desí, i keď to otvorenie nepovedia.

Vrátili sa k moci a ukazuje sa, že horizont, kam dovidia, sa nijako nezväčšil. Sú, akí boli, keď ťahali spoločne Slovensko na perifériu, a sú, akí boli, keď pred ôsmimi rokmi opúšťali moc.