Patrím k mladým ľuďom označovaným ako generácia Z, ktorá je považovaná za doteraz technicky najvyspelejšiu generáciu. V priebehu niekoľkých sekúnd dokážeme vyhľadať veľké množstvo informácií, sme jazykovo zdatní, scestovaní, otvorení všetkému novému a výzvam, ktoré život prináša. Internet a sociálne siete sú našou každodennou súčasťou a často svoj život mnohí z nás žijú práve tam. Aj informácie o udalostiach Nežnej revolúcie si dokážeme rýchlo vyhľadať.
Pozerám sa na fotografie mladých ľudí v mojom veku, ktorí pred tridsiatimi piatimi rokmi vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoj názor, svoju túžbu po slobode. Tie tváre odrážajú množstvo emócií pretavených do konkrétnych činov. Nežná revolúcia ako príbeh nenásilného odporu voči komunizmu priniesla hodnoty, ktoré sú aj dnes vysoko aktuálne a nesmú byť považované za úplnú samozrejmosť – ľudské a občianske práva a slobody, demokratický politický systém, politický i ekonomický pluralizmus, či občiansku angažovanosť.
Viac než tridsať rokov po Nežnej revolúcii, keď naše námestia zaplnili hlasy nádeje, sa na slobodu pozeráme inak, ako to možno robili naši rodičia. Pre generáciu, ktorá poznala totalitu, bola sloboda hlavne oslobodením od strachu a nátlaku, ktorý sám sebe určoval, čo si môžu myslieť, hovoriť a kým môžu byť. Dnes však sloboda nie je iba synonymum pre únik z područia diktatúry. Sloboda sa posunula do intímnejšej roviny. Pre mňa je sloboda predovšetkým priestorom – vnútorným a vonkajším, v ktorom môžem byť plne sama sebou, kde môžem voľne uvažovať a tvoriť bez toho, aby ma niekto nútil, či už priamo, alebo neviditeľným tlakom, stať sa niekým iným.
Sloboda je ako svetlo slnka, ktoré sa síce dotýka každého, ale nie každý má právo si z neho načerpať silu. Je to možnosť voľby nielen toho, čo poviem, ale aj právo na ticho, právo sa stiahnuť a zostať sám sebou. Je to tiež právo slobodne voliť nielen v politickom zmysle, ale aj v otázkach každodenného života, bez pocitu vynucovania či manipulácie. Vnímam ju ako schopnosť rozhodnúť sa, kedykoľvek ostať verný vlastným hodnotám, odmietnuť nátlak, ktorým sa dnešná doba pokúša nás vtiahnuť do prúdu homogenity a povrchného ,,úspechu‘‘. Preto pre mňa sloboda dnes znamená predovšetkým nezávislosť od trendov, od očakávaní a názorov, ktoré by mohli udusiť to, čo vo mne živí a chráni moju vlastnú identitu.
Súčasné hrozby slobody sú často tiché, rafinované a skryté v jemných nitkách, ktorými nás doba spútava do neviditeľnej siete. Naša sloboda je ohrozená nadmerným konzumom informácií, digitálnym prostredím, ktoré nás prenikavo sleduje, mapuje naše záujmy a jemne nás usmerňuje tým, čo máme vidieť, počuť, čítať. Sociálne siete a média vytvárajú priestor, kde sme hodnotení na základe ,,lajkov‘‘ a zdieľaní, čím podnecujú súťaž o prijatie, aj o to, ako byť viditeľným, uznávaným. Toto všetko môže ohrozovať vnútornú slobodu, pretože vedie k tomu, že sa prispôsobujeme zovňajšku, čím sa vzdávame vlastného vnútra.
Tlak byť neustále produktívny a úspešný predstavuje veľké nebezpečenstvo pre slobodu súčasnosti. Nátlak byť ,,niekým‘‘ podľa vzoru, ktorý nám predkladajú moderné ,,vzory dokonalosti‘‘ a slávni jedinci, prináša každodennú neistotu. Táto neistota vyplýva zo strachu, že nie sme dosť dobrí, a bráni nám zotrvať v tichu a vnútornom pokoji. Sloboda však zahŕňa právo na vnútorný mier, a nie na sebaobetovanie na oltári sociálnych očakávaní a kultúry dokonalosti.
Vzťahy medzi súčasnosťou a minulosťou v našej spoločnosti sú stále veľmi výrazné a často veľmi osobné. Na jednej strane cítime hrdosť na udalosti Nežnej revolúcie, ktorá nám priniesla slobodu a občianske práva. Na druhej strane cítime vplyv socializmu a totalitného režimu, ktoré v nás vyvolávajú pocit nedôvery voči inštitúciám a obavy z návratu obmedzení. Od Nežnej revolúcie už uplynulo tridsaťpäť rokov a mnoho ľudí žije v ilúzii spomienkového optimizmu a fixuje sa len na to dobré, čo sa spája s ich mladosťou a detstvom v období komunizmu. Ľudia prestávajú kriticky premýšľať o hrozbe totalitných režimov, dávajú sa strhnúť polarizáciou v spoločnosti a začnú pochybovať aj o demokracii a význame slobody. Tieto spomienky a skúsenosti formujú náš súčasný pohľad na hodnoty ako spravodlivosť a sloboda. Ovplyvňujú naše názory, aj predpoklady, čo od politikov očakávame, a teda akým spôsobom pristupujeme k spoločenským zmenám.
Výber našich politických lídrov priamo odráža túto zmes minulosti a prítomnosti. Niektorí politici hovoria o minulosti ako varovaní a vyzývajú k tomu, aby sme si chránili demokratické hodnoty, iní zas minulosť využívajú na získanie moci prostredníctvom nostalgie a vyvolávania pocitu bezpečia v ,,starých dobrých časoch‘‘. Preto náš politický výber často nie je len o súčasných problémoch, ale aj o tom, či sme ochotní pozrieť sa dopredu, alebo nás spútavajú staré spory a strachy.
Skutočná sloboda pramení predovšetkým z našej schopnosti kriticky myslieť a uvedomovať si hodnotu vlastného názoru a identity. Oslobodzuje nás práve to, keď dokážeme prevziať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia a odolávať tlaku byť niekým, kým v skutočnosti nie sme. Je to sila, ktorá prichádza zvnútra – schopnosť rozlišovať, čo je skutočne dôležité a odvaha postaviť sa za to, čomu veríme, aj keď to môže byť v rozpore s mienkou väčšiny. Takáto sloboda nám dáva priestor rozvíjať vlastné schopnosti a osobné poslanie bez toho, aby nás limitovali predstavy iných.
Naopak, späť k starým vzorom a hrozbám nás vracia túžba po povrchnom bezpečí a jednoduchých riešeniach, ktoré sa často spájajú s autoritatívnymi prístupmi a idealizovaním minulosti. Namiesto otvorenej spoločnosti nás tieto tendencie tlačia k uzavretosti, strachu z odlišnosti a spoliehaniu sa na charizmatických vodcov, ktorí sľubujú stabilitu za cenu osobnej slobody. Ak sa vraciame k starým vzorom, často sa zriekame práve tej flexibility a otvorenosti, ktoré sú základom skutočnej slobodnej spoločnosti, a ktoré nás ako jednotlivcov môžu povzniesť nad strach a neistotu.
Byť slobodným znamená prijať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia, za svoje myšlienky a činy. Znamená to žiť s vedomím, že sloboda je dar, ktorý nás zaväzuje k autentickosti a ku stálosti vo vlastných hodnotách. Je to cesta, na ktorej sa musíme denne rozhodovať, či budeme nasledovať cesty pohodlia alebo cesty integrity a pravdy. Sloboda, taká blízka a pritom krehká, je v dnešnej dobe hodnotou, ktorá sa musí neustále oživovať a chrániť. Aby sme ju nestratili, musíme sa naučiť byť citliví k jej nepatrným ohrozeniam, ktoré, nech sú akokoľvek neviditeľné, nás môžu postupne zviesť z cesty.
Sloboda teda nie je len abstraktný pojem či minulosťou vykúpené právo. Je to živá skúsenosť, priestor, v ktorom každodenne znovu nachádzame svoju vlastnú hodnotu a identitu, bez toho, aby sme sa nechali zviazať vonkajšími tlakmi.
Autorka je študentkou gymnázia na Komenského ulici v Trebišove.
Esej sa umiestnila na 1. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2024.
