Podľa výsledkov ankety, ktorou inštitút INEKO zisťoval koncom marca názory devätnástich ekonómov (vrátane ekonóma KI Petra Gondu) na vývoj ekonomiky, hrubý domáci produkt v tomto roku klesne o 1% a deficit verejných financií dosiahne 4% HDP. Evidovaná nezamestnanosť stúpne z februárových 9,7% na decembrových 11,6% a na približne rovnakej úrovni sa bude držať až do konca budúceho roka.
Prečítajte si komentár ekonóma KI Petra Gondu na anketové otázky INEKO:
Nepriaznivejšie výsledky v reálnej ekonomike a vo verejných financiách v r. 2009 až 2011 na Slovensku oproti posledným oficiálnym predpokladom budú podľa mňa čoraz viac spôsobené aj dôsledkami vládnych “protikrízových balíčkov” vo svete a u nás. Vlády pod zámienkou krízy opäť raz vyťahujú štátne zásahy, tým prehlbujú a časovo naťahujú dôsledky krízy, vysielajú falošné signály, brzdia ekonomickú výkonnosť, obmedzujú slobodu a viac zaťažujú daňovníkov.
Aj “balíčky” slovenskej vlády môžu dlhodobejšie prinášať vážne negatívne dôsledky, napríklad v podobe vyšších nákladov domácností a firiem, nižšej ekonomickej výkonnosti a produktívnej zamestnanosti. Vláda totiž prijíma selektívne zamerané opatrenia proti konkurencii, zdravému podnikateľskému prostrediu a proti ekonomickej logike (v duchu posudzovania kroku aj z pohľadu dlhodobých a univerzálnych dôsledkov), ktoré vyhovujú rôznym záujmovým skupinám: odborom, vybraným podnikom či zástupcom segmentov ekonomiky (napr. automobilovému priemyslu). Z dočasných „podpôr“, z daní deformujúcich podnikateľské prostredie, ide napríklad o dotáciu do tzv. sociálnych podnikov, šrotovné a príspevok na podporu udržania zamestnanosti.
Vláda financovaním obdobných “podpôr” z daní krátkodobo zvýhodňuje jedných na úkor iných a dlhodobo škodí všetkým, aj “podporovaným”. Vyvoláva tým u podporovaných závislosť na “daňových daroch” a u ostatných záujem o obdobnú vládnu podporu. Absurdnosť zasahovania do konkurencie dokumentuje napríklad to, že konkurent z daní prispieva konkurentovi na dotáciu, napríklad sociálnemu podniku (umelo živenej spoločnosti, ktorá zamestnáva aspoň 30% “znevýhodnených”). Absurdnosť “podpory” automobilového priemyslu šrotovným si zase možno predstaviť potenciálnym a ľahšie zdôvodniteľným záujmom iných o to isté, napríklad výrobcov bicyklov, televízorov, či počítačov.
Slovenské balíčky opatrení na udržanie zamestnanosti a „stimulovanie“ dopytu tak podľa mňa dlhodobejšie prehĺbia problémy krízy a prinesú ďalšie dlhodobé negatíva. Môžu odčerpať zdroje z produktívnejších segmentov ekonomiky, priniesť vysoké náklady ich financovania, zníženie racionálneho a efektívneho rozhodovania na základe falošných informácií a nižšiu tvorbu zdrojov a pracovných miest. Ich nezamýšľanými negatívnymi dôsledkami je tiež obmedzovanie slobody. Preto ich považujem za dlhodobo neúčinné a škodlivé a väčšinu z nich iba za zbytočné míňanie peňazí daňovníkov.
Viac o ankete nájdete na stránkach INEKO tu.
