V rámci projektu Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení (HESO), ktorý realizuje Inštitút INEKO, sa vyjadrujú analytici a ekonómovia (medzi nimi i ekonóm KI Peter Gonda) a ďalší odborníci (právnici, sociológovia, politológovia, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia stavovských organizácií, akademickej obce a tretieho sektora) k opatreniam vlády.
Komentáre ekonóma KI Petra Gondu k vybraným opateniam: Zavedenie eura ako novej meny platnej v Slovenskej republike od 1.1.2009 s konverzným kurzom 30,126 SKK/EUR
Peter Gonda: Slovenská vláda a Národná banka Slovenska (NBS) uskutočnili rozhodujúce kroky, odsúhlasené EÚ, pre vstup Slovenska do eurozóny už k 1.1.2009 napriek tomu, že to prinesie slovenským občanom a firmám nielen rýchlejšie čerpanie niektorých prínosov, ale tiež nezanedbateľné a pragmatické a systémové (vnútorne zabudované) riziká a problémy. Pragmatické problémy súvisia napríklad so stratou výmenného kurzu (“kurzového vankúša“) v ekonomicky a cenovo zaostávajúcej a približujúcej sa ekonomike k ostatným v Únii a systémové so spôsobom, ako sa zavádza euro (administratívne z centra ako výlučná mena) a so skorším vpadnutím do eurozóny s vážnymi finančnými pnutiami a výraznými dodatočnými nákladmi na jej udržiavanie (vyplývajúcich napríklad v stredno- a dlhodobom horizonte z inflačných tlakov financovania dlhov dôchodkových systémov v dominantných krajinách eurozóny). Snahe vládnych politikov o “víťazstvo“ Slovenska v behu do eurozóny spomedzi krajín V4 sa podriadilo rýchle splnenie maastrichtských kritérií, ich vyhláseniami ovplyvňovaná úroveň konverzného kurzu koruny voči euru a deklaratívne opatrenia a neskôr aj reálne zásahy do trhu, zamerané na obmedzenie zvyšovania cien v súvislosti so zavádzaním eura na Slovensku. Dlhodobej prosperite a slobode občanov a rýchlejšiemu približovaniu sa k ekonomickej úrovni západnej Európy by viac ako snaha o rýchle plnenie maastrichtských kritérií a skoku do eurozóny pomohlo, keby sa na Slovensku vytvorili podmienky pre ekonomickú liberalizáciu, osobitne napríklad na pružný trh práce.
Ratifikácia Lisabonskej zmluvy Národnou radou SR (náhrada za neschválenú Ústavu EÚ; umožnenie jednoduchšieho prechodu národných kompetencií na EÚ; posilnenie práv národných parlamentov a Európskeho parlamentu; zníženie počtu eurokomisárov a europoslancov; zníženie váhy menších štátov pri hlasovaní; rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na ďalšie oblasti; EÚ s vlastnou právnou subjektivitou; umožnenie výstupu z EÚ)
Peter Gonda: Lisabonská zmluva je iba “prezlečená euroústava“, keďže sa od textu euroústavy (Zmluvy o Ústave pre Európu) odlišuje iba v technických, formálnych a symbolických formách, nie však vo svojej podstate a dôsledkoch, ktoré by prinieslo jej potenciálne schválenie všetkými krajinami EÚ. Národná rada SR tak svojou ratifikáciou Lisabonskej zmluvy súhlasila s ďalším presúvaním kompetencií zo Slovenska na EÚ, posilnením právomoci centra na úrovni EÚ s možnosťami pokračujúcej harmonizácie podmienok v EÚ a napríklad s reguláciami a sociálnymi (nad)právami v nej obsiahnutými. Tým za Slovensko vyjadrila súhlas s dôležitým krokom, ktorý posunie podmienky v EÚ bližšie k nadnárodnému sociálnemu štátu, čo by v prípade prijatia všetkými členskými krajinami EÚ znamenalo v dlhodobom horizonte negatívne dôsledky v podobe obmedzení slobody a konkurencie obyvateľov v nej žijúcich. Ďalšie legitímne pokračovanie prijímania Lisabonskej zmluvy však zastavilo referendum v Írsku, v ktorom jeho občania hlasovali proti ratifikácii tohto dokumentu.
Reforma školstva – nový školský zákon (70% obsahu učiva určí štát, 30% si zvolí každá škola sama; redukcia povinných hodín; povinné dva cudzie jazyky; povolené len učebnice schválené ministerstvom školstva; umožnenie individuálneho vzdelávania žiakov doma rodičmi; zníženie maximálneho počtu žiakov v triedach; obmedzenie počtu žiakov v 8-ročných gymnáziách; prísnejšie kritériá pre financovanie súkromných škôl; silnejší vplyv štátu pri voľbe riaditeľov škôl; bezplatný posledný ročník materskej školy)
Peter Gonda: Nový školský zákon neznamená reformu školstva smerovanú k princípom slobody, konkurencie a decentralizácie vo vzdelávaní, ale zmeny smerované na nepatrné mechanické redukovanie prvkov povinnosti pre školy a niektoré kroky namierené proti slobodnejšiemu a decentralizovanejšiemu vzdelávaniu. Negatívnymi príkladmi sú absurdné obmedzenie počtu žiakov v 8-ročných gymnáziách a obmedzovanie súkromných škôl v ich financovaní (vrátane toho, na aký účel môžu použiť školné) a v ich rozhodovaniach o menovaní riaditeľov škôl.
Udelenie štátnej dotácie vo výške takmer 91 mil. Sk na spustenie a prevádzku nového športového kanálu (Trojky) Slovenskej televízie počas roka 2008
Peter Gonda: Príklad vyhodenia peňazí daňových poplatníkov na podporu aktivít, ktoré nesúvisia s funkciami vlády v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou.
Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch (väčšia regulácia zmluvných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi; zákaz pre jednu stranu výrazne výhodnejších zmluvných podmienok; sankcie do výšky 10 mil. Sk)
Peter Gonda: Predstavuje hrubý zásah do trhu a podnikania, konkrétne do zmluvných vzťahov medzi obchodníkmi a ich dodávateľmi, ktorý poškodí aj spotrebiteľov (napríklad ako faktor vplývajúci na zvýšenie cien).
Poradie hodnotených opatrení za obdobie II. štvrťrok 2008, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete tu.
