V rámci projektu Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení (HESO), ktorý realizuje Inštitút INEKO, sa vyjadrujú analytici a ekonómovia (medzi nimi i ekonóm KI Peter Gonda) a ďalší odborníci (právnici, sociológovia, politológovia, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia stavovských organizácií, akademickej obce a tretieho sektora) k opatreniam vlády.
Komentáre ekonóma KI Petra Gondu k vybraným opateniam:
Transformácia TASR z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu (ponechanie rovnakej dotácie zo štátneho rozpočtu; menovanie riaditeľa správnou radou, ktorej väčšinu členov volí parlament; zákon o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky)
Peter Gonda: Prijatý zákon znamená transformáciu TASR v protismere podpory zvýšenia konkurencie a kvality služieb získavania a šírenia verejne dostupných informácií – privatizácie TASR. Súkromné tlačové agentúry dokážu plnohodnotne zabezpečovať tieto funkcie bez ich podpory z peňazí daňovníkov. Prijatý zákon naopak odďaľuje privatizáciu TASR a prehlbuje politický vplyv na šírenie informácií, obmedzenie a deformovanie konkurencie na trhu s informáciami a plytvanie peňazí daňovníkov na financovanie TASR.
Predĺženie regulácie nájomného a ponechanie regulovaného nájomného v reštituovaných domoch od roku 2012 pre ľudí, ktorí nevlastnia porovnateľný byt vo vzdialenosti do 50 km a do konca decembra sa zaregistrujú na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR (novela opatrenia Ministerstva financií SR o regulácii cien nájmu bytov)
Peter Gonda: Opatrenie prehlbuje dlhodobú deformáciu na trhu s bytmi racionálne nezdôvodniteľným zásahom do vlastníckych práv reštituentov, ktorí naďalej nebudú môcť slobodne rozhodovať o svojom majetku (bytoch) a slobodne sa dohodnúť s nájomníkmi o cene nájmu. Dôsledkom tohto stavu bude prehlbovanie ušlého zisku vlastníkov bytov (ktorý môžu vlastníci v budúcnosti od vlády legitímne vymôcť), znižovanie kvality týchto bytov (z dôvodu nižšieho investovania do nich, ako by tomu bolo v prípade trhového nájmu), vyššie ceny nájmov bytov s neregulovanou cenou a obmedzenie dostupnosti trhu s bytmi s nižším štandardom. Negatívne dlhodobejšie dôsledky tak budú znášať nielen vlastníci bytov, ale aj nájomníci a ďalší ľudia, osobitne ľudia s nižšími príjmami a majetkom.
Zriadenie nového poradného orgánu vlády – Cenovej rady SR, ktorá má sledovať vývoj cien a navrhovať opatrenia proti neodôvodnenému nárastu cien v súvislosti so zavedením eura v SR
Peter Gonda: Cenová rada predstavuje ďalší prvok sociálneho inžinierstva – centrálneho a zbytočného orgánu, ktorý nemá v slobodnej spoločnosti nijaké ekonomické zdôvodnenie a opodstatnenie, keďže jeho náplňou má byť sledovanie výmenných hodnôt tovarov a služieb, ktoré sú výsledkom dobrovoľných dohôd vo výmenách medzi ľuďmi.
Novela zákona o minimálnej mzde (ak sa na úprave výšky minimálnej mzdy nedohodnú sociálni partneri, vláda určí zvýšenie minimálnej mzdy najmenej o medziročný nominálny rast priemernej mzdy v hospodárstve)
Peter Gonda: Novela dáva možnosť rýchlejšie zvyšovať minimálnu mzdu (regulovanú cenu na trhu práce), čo by v realite prinieslo napríklad rýchlejšie zvyšovanie nákladov zamestnávateľov a ich nižšiu ochotu zamestnať pracovnú silu s nižšou kvalifikáciou, tým najmä rýchlejšie zvýšenie nezamestnanosti ľudí s nižšou kvalifikáciou (teda zhoršenie podmienok tých, ktorým má regulácia trhu “pomôcť”). Nebrániť zamestnávaniu (sa) menej kvalifikovanej pracovnej sily a zníženiu ich nezamestnanosti by naopak pomohlo zrušenie minimálnej mzdy (ktorá navyše narúša slobodu zmluvných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami).
Novela zákona o cenách (rozšírenie možností štátu regulovať ceny tovarov a služieb v prechodnom období zavádzania eura; sprísnenie povinností predávajúcich pri vedení a uchovávaní cenovej evidencie)
Peter Gonda: Novela v duchu sociálneho inžinierstva centrálneho plánovania a nepochopenia základného princípu fungovania trhu v slobodnej spoločnosti vysiela vážny negatívny signál nedôvery voči dobrovoľným dohodám ľudí v ich výmenách. Pod zámienkou zavedenia eura a ekonomicky nezdôvodniteľného kritériá “neprimeranej ceny“ hrubo zasahuje do slobodných rozhodnutí ľudí, tým obmedzuje konkurenciu a deformuje a zhoršuje aj podmienky na podnikanie na Slovensku. Negatívne dôsledky môžu v dlhodobom horizonte znášať najmä spotrebitelia napríklad v podobe nižšej dostupnosti a kvality tovarov a služieb.
Všeobecný hospodársky záujem v energetike (právomoc Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví priamo určovať ceny a povinnosti dodávateľom plynu a elektriny pri dodávkach plynu pre domácnosti, plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosti a pri dodávkach elektriny pre domácnosti a malé podniky)
Peter Gonda: Vláda pod zámienkou vágne formulovaného a politicky motivovaného “všeobecného hospodárskeho záujmu“ viac obmedzí nielen dodávateľov plynu a elektriny, ale ide aj proti základným ekonomickým zákonitostiam na trhu (napríklad direktívnym stanovením ceny) a v dlhodobejšom horizonte aj proti odberateľom, napríklad znížením kvality v dôsledku nižšieho investovania energetických spoločností a vyšším (a rýchlejším) zvyšovaním cien energií v budúcnosti, ako by bolo v prípade neregulovaného (resp. aspoň menej regulovaného) trhu.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie III. štvrťrok 2008, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete tu.
