V rámci projektu Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení (HESO), ktorý realizuje Inštitút INEKO, sa vyjadrujú analytici a ekonómovia (medzi nimi i ekonóm KI Peter Gonda) a ďalší odborníci (právnici, sociológovia, politológovia, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia stavovských organizácií, akademickej obce a tretieho sektora) k opatreniam vlády.
Komentáre ekonóma KI Petra Gondu k vybraným opatreniam: Programové vyhlásenie vlády SR pre roky 2010-2014
Peter Gonda: Programové vyhlásenie novej vlády prináša prevažne všeobecne deklarované rámce na riešenie najväčších problémov v spoločnosti a opatrné zámery na riešenie väčšiny ostatných problémov. V časti venujúcej sa verejným financiám napríklad predstavuje zámery na vytvorenie predpokladov fiškálnej disciplíny a znižovanie ich záťaže pre budúcnosť, predkladá však len minimum konkrétnych opatrení, ktorými chce zámery naplniť. Z pohľadu potreby riešiť podstatu problémov vo verejných financiách je Programové vyhlásenie vlády nedostatočné, málo ambiciózne, opatrné a viaceré podstatné zámery v ňom chýbajú.
Odmietnutie poskytnutia finančnej výpomoci zadlženému Grécku zo strany Slovenskej republiky vo výške 818 mil. eur
Peter Gonda: Odmietnutie poskytnutia pôžičky Grécku z peňazí slovenských daňovníkov považujem za správne rozhodnutie z finančných a najmä principiálnych dôvodov. Znamená nielen vyhnutie sa finančnej záťaži z poskytnutia rizikového úveru (de facto daru), ale najmä odmietnutie neúčinného a chybného „riešenia“. Poskytnutie pôžičky Grécku predstavuje prehĺbenie problémov, odloženie riešenia podstaty problému a negatívne dôsledky aj pre Grécko. Pôžička Grécku pravdepodobne nezabráni jeho neskoršiemu bankrotu. Požičiavať tak zadlženému znamená okrem rizika nesplatenia záväzkov aj jeho ďalšie finančné potápanie a motivovanie k pokračovaniu nezodpovedného života na dlh. Signál nezodpovednosti sa vyslal aj vo vzťahu k ostatným vládnym dlžníkom. Odmietavý postoj Slovenska znamená aj deklarovanie vlastného postoja slovenských zástupcov v čoraz viac centralizovanej a harmonizovanej EÚ.
Pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu finančnému stabilizačnému systému (tzv. euroval) (ručiteľský prísľub SR do výšky 4,4 mld. eur)
Peter Gonda: Pristúpenie Slovenska k tzv. eurovalu považujem za nekonzistentné a protirečivé k odmietnutiu pôžičky Grécku a za systémovo chybné rozhodnutie, na ktoré budeme pravdepodobne dlhodobejšie doplácať. Euroval prinesie oveľa vážnejšie a dlhodobé negatívne dôsledky pre občanov Slovenska, tak na ich peňaženky, prosperitu, ako aj slobodu. Znamená bezprecedentný morálny hazard veľkého rozsahu, ktorý „otvára dvere“ ďalším a neustále sa systematicky opakujúcim finančným problémom v eurozóne (sociálno-inžinierskom experimente s menou) a ďalšej politickej centralizácii v Únii. Euroval podľa mňa znamená napríklad priznanie, že verejný dlh jednej krajiny je aj dlhom ostatných v eurozóne, väčšiu motiváciu k fiškálnej nezodpovednosti (fiškálneho priživovania sa vlád cez euro na iných), motiváciu vlád k zadlžovaniu. Tým je kanálom roztočenia dlhovej špirály a šíreniu dlhovej nákazy v eurozóne. Negatívnym nezamýšľaným dôsledkom eurovalu je tiež zníženie motivácie vlád uskutočňovať razantné a politicky menej populárne úsporné opatrenia, ekonomické a sociálne reformy, či liberalizáciu trhov a privatizáciu. Euroval tak predstavuje aj prehĺbenie problémov a odkladanie riešenia podstaty problému. Zástupcovia Slovenska tiež takýmto rozhodnutím dali súhlas s ďalším centralizovaním Únie, smerovanej k finančne nákladnému, zadlženému a slobody obmedzujúcemu euro-štátu.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie III. štvrťrok 2010, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete tu.
