V rámci projektu Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení (HESO), ktorý realizuje Inštitút INEKO, sa vyjadrujú analytici a ekonómovia (medzi nimi i ekonóm KI Peter Gonda) a ďalší odborníci (právnici, sociológovia, politológovia, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia stavovských organizácií, akademickej obce a tretieho sektora) k opatreniam vlády.
Komentáre ekonóma KI Petra Gondu k vybraným opatreniam: Neobmedzené ručenie za vklady v bankách (garancia vo výške 100% za všetky vklady fyzických osôb, živnostníkov, nadácií, neziskových organizácií a menších firiem; doteraz banky ručili vo výške 90% a do sumy 20 000 €; novela zákona o ochrane vkladov)
Peter Gonda: Neobmedzené ručenie za vklady znamená deklaratívny krok vlády s cieľom psychologicky upokojiť sporiteľov, ktorý by však v prípade krachu ktorejkoľvek významnejšej banky znamenal nadmernú finančnú záťaž pre mnohých, vrátane pre ľudí mimo skrachovanej banky. Vláda týmto vyslala závažný signál deformujúci ekonomické rozhodovanie v bankovníctve: posilnenie morálneho hazardu. Ten sa môže napríklad prejavovať nezodpovednejším a menej racionálnym správaním vkladateľov (ktorí tak môžu preferovať nadmerné riziko) a manažmentov bánk v ešte viac vládou ochraňovanom odvetví. Absurdnosť tohto oparenia, prijímaného vo viacerých krajinách, znásobuje aj skutočnosť, že práve americkou vládou a FED-om vyvolaný morálny hazard bol primárnou príčinou súčasnej finančnej krízy.
Prvý protikrízový balíček vlády SR (súbor navrhovaných 38 rôznorodých opatrení na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy; napr. lepšie čerpanie eurofondov, PPP projekty, zvýšenie základného imania štátnych bánk, rekreačné poukážky, presun zdrojov zo základného do aplikovaného výskumu a na inovácie, dostavba atómovej elektrárne Mochovce, skrátenie lehoty vrátenia nadmerných odpočtov DPH a pod.)
Peter Gonda: Už prvý “protikrízový balíček“ (i keď ešte viac všeobecnejší a v značnej miere pozostávajúci z predchádzajúcich zámerov vlády) predznamenal celkové zameranie vládnych opatrení: duch centrálneho plánovača, regulátora a sociálneho inžiniera. Väčšina opatrení (okrem pár čiastkovo pozitívnych ako napr. skrátenie lehoty vrátenia nadmerných odpočtov DPH podnikateľom) predstavuje sociálno-inžinierske opatrenia na udržanie zamestnanosti a keynesiánske “stimulovanie“ dopytu v ekonomike, ktoré na úkor budúcnosti dočasne utlmia niektoré dosahy krízy, ale dlhodobejšie prehĺbia jej problémy a prinesú ďalšie vážne negatíva. Väčšina vládnych opatrení tak môže priniesť účinky ďalšej dávky drogy narkomanovi, ktorá mu dáva falošné signály a ilúzie dočasnej pomoci a oživenia, ale po skončení jej účinnosti mu ostane väčšia závislosť a horší stav ako predtým. Najmä fiškálne “stimuly“ dopytu zvyšovaním niektorých verejných výdavkov a iných programov (vrátane PPP projektov) môžu znamenať obdobné dlhodobé negatíva, napríklad presmerovávanie zdrojov z iných (produktívnejších) segmentov ekonomiky, vysoké náklady ich financovania, zníženie racionálneho a efektívneho rozhodovania na základe falošných informácií, tým napríklad nižšiu tvorbu zdrojov a pracovných miest v ekonomike. Prvý balíček tiež už odhalil, že kríza sa stala aj pre slovenskú vládu vhodnou zámienkou na posilnenie vládnych sociálno-inžinierskych zásahov do ekonomiky, napr. na zvýšenie regulácie v energetike, selektívne podporovanie firiem (napr. realizujúcich aplikovaný výskum) a segmentov v ekonomike ako cestovný ruch a osobitne firmy napojené na obrovské infraštruktúrne projekty.
Štátny rozpočet na rok 2009 (schodok štátneho rozpočtu – 30 mld. Sk (1 mld. EUR); deficit verejných financií – 2,08% HDP)
Peter Gonda: Vláda naplánovala a parlament schválil na prvý rok dosahov finančnej krízy namiesto šetrenia výraznú výdavkovú expanziu, prehĺbenie deformovanej štruktúry verejných výdavkov a značné prenášanie finančnej záťaže do budúcnosti. Najviditeľnejším prenesením záťaže na daňovníkov na ďalšie obdobie je aj na rok 2009 naplánovaný deficit verejných financií, ktorý je oficiálne mierne nižší ako v rozpočte na rok 2008, ale už v čase jeho prijímania bolo zrejmé, že kvôli dosahom krízy stojí na nereálnych predpokladoch. Navyše jeho schválená podoba vychádza z optimistického a pravdepodobne nereálneho predpokladu príjmov z dôvodu prílevu 150-tisíc sporiteľov zo súkromného do verejného dôchodkového piliera. Za predpokladu ich nižšieho prílevu (napr. 50-tisíc) by nižšie príjmy znamenali vyšší deficit verejných financií o 0,2%, tým by dosiahol úroveň, ktorá sa rozpočtovala na rok 2008 (2,3% HDP). Menej viditeľné, ale nie menej závažné, presuny záťaže na daňovníkov do budúcnosti vyplývajú z veľkých investičných projektov formou verejno-súkromných partnerstiev. Oficiálne mierne nižší deficit verejných financií ako v rozpočte na predchádzajúci rok však vláda naplánovala dosiahnuť nie vďaka pribrzdeniu rastu verejných výdavkov, ale napriek ich enormnému zvýšeniu, a to aj v reálnom vyjadrení, keďže rast verejných výdavkov by mal byť výrazne vyšší ako očakávaná inflácia v 2009. Predstavuje to najväčšiu expanziu verejných výdavkov za ostatné roky. Rýchle zvyšovanie verejných výdavkov má byť spojené s prehlbovaním ich deformovanej štruktúry. Do popredia finančnej podpory z daní sa opäť dostalo pôdohospodárstvo, na ktoré sa z kapitol štátneho rozpočtu bez prostriedkov EÚ najviac percentuálne zvýšia výdavky oproti roku 2008. Parlament navyše schválil maximálne dorovnanie priamych platieb farmárom na úrovni 3,8 mld. Sk, aj keď z prostriedkov EÚ má na to pritiecť viac ako v roku 2008. Schválený rozpočet na rok 2009 dáva tiež priechod rozprúdeniu ďalších selektívnych vládnych “podpôr“, ktoré deformujú konkurenciu, napríklad investičných stimulov či podpôr cestovného ruchu.
Opätovné otvorenie II. piliera dôchodkového zabezpečenia pre vstup a výstup z neho pre všetkých v období od 15.11.2008 do 30.6.2009 (novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení)
Peter Gonda: Opätovným dočasným otvorením druhého piliera dôchodkového systému vláda vnáša neistotu a nestabilitu do dôchodkového systému, nedôveru v súkromné sporenie a zvyšuje mieru politického zasahovania do neho. Pod zámienkou finančnej krízy vláda spochybňuje súkromné dôchodkové sporenie a motivuje sporiteľov k presunom do verejného priebežného piliera s cieľom získania prostriedkov dnes, a to aj na úkor budúcnosti. Predstavuje to vládnu snahu o krátkodobé riešenie prejavov problémov dôchodkového systému, ktorým sa odkladá riešenie ich podstaty. Tá spočíva práve v prvom (verejnom a priebežnom) pilieri s veľkou mierou zásluhovosti a finančnou neudržateľnosťou (teda v “štátom organizovanej Ponziho schéme“) a s prílišnou mierou politického zasahovania a povinného princípu. Vláda s deklarovaním zníženia finančného rizika zvyšuje problém politického rizika, tým aj zvyšuje závislosť dôchodkového nastavenia od politických zásahov a problémy ich financovania v budúcnosti. Reálne riešenie systémových problémov dôchodkového systému by naopak znamenalo vytváranie podmienok pre reálne dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie, v ktorom budú noví sporitelia zodpovední za svoje zabezpečenie a zabezpečenie svojej rodiny sami, bez vplyvu politických rozhodnutí.
Rozšírenie možnosti začať stavať diaľnice a cesty pre motorové vozidlá aj na ešte neodkúpených, resp. nevyvlastnených súkromných pozemkoch aj bez súhlasu vlastníka na celú plánovanú diaľničnú sieť SR (novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá)
Peter Gonda: Ďalší príklad pokračujúceho hrubého zasahovania do vlastníckeho práva, osobnej slobody a právnej istoty kvôli diaľniciam a rýchlostným cestám.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie IV. štvrťrok 2008, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete tu.
