Napriek rastu ekonomiky sme najchudobnejšou krajinou, ktorá do eurozóny vstúpila.
„Najdôležitejšie priame riziká vyplývajú z toho, že Slovensko sa vzdá kurzového neinflačného približovania sa k eurozóne. Bez výmenného kurzu bude vyšší tlak na infláciu. Môže dôjsť k zvýšeniu cien neobchodovateľných služieb, napríklad v hotelierstve,“ hovorí ekonomický analytik Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda. Gonda však varuje aj pred dlhodobejšími rizikami európskej meny, ktoré však majú svoj pôvod v starých členských krajinách. „Nie sú vytvorené podmienky na udržanie eurozóny bez dodatočných nákladov. Chýba pružná pracovná sila, pružné ceny a mzdy. Najmä v najväčších krajinách eurozóny pretrvávajú riziká financovania dôchodkových dlhov. Keďže starne populácia, budú musieť prijať reformy, čo politicky veľmi ťažko presadia. Ak ich nepresadia, budú chcieť financovať náklady dôchodkových systémov cez infláciu, čo bude mať neskôr negatívny dosah na obyvateľstvo aj u nás,“ hovorí Gonda. Prekáža mu aj spôsob zavádzania eura, keďže vraj prehliada špecifiká jednotlivých štátov. „Centralizovaná menová politika je menej účinná k jednotlivým oblastiam, keďže tie majú rôznorodé ekonomické podmienky,“ hovorí.
Viac nájdete v článku denníka Hospodárske noviny zo dňa 9. mája 2008 tu.
