Žijú v jednej z najchudobnejších častí Slovenska. Nemajú prácu, možnosť uplatniť sa či víziu budúcnosti. Chudoba niektorých núti uchýliť sa k trestnej činnosti. Okres Rožňava sa dlhodobo radí k najmenej rozvinutým na Slovensku.
K téme, ktorú spracovali a publikovali dňa 6. júna 2024 redaktori Korzára, sa vyjadroval aj analytik KI Dušan Sloboda. Celý článok nájdete tu, vyjadrenia analytika KI nižšie.
Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda dopĺňa, že v Rožňavskom okrese je veľmi veľa malých obcí, od ktorých sa nedá očakávať, že si problémy vyriešia samy.
„Neveril by som politikom, ktorí z úrovne centrálnej vlády sľubujú, že ich (problémy – pozn.red.) odstránia. Výjazdové zasadnutia vlády, ktorá príde rokovať do nejakého mesta a rozdá drobné vybraným inštitúciám či firmám, nie sú systémové riešenie. Čarovným prútikom nie sú ani eurofondy, a to platí nielen u nás. Iniciatívu by sme vo väčšej miere mali prenechať priamo ľuďom v daných regiónoch,“ hovorí Sloboda.
Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda vysvetľuje, že v okrese Rožňava je 60 vidieckych obcí, z nich 50 má menej ako tisíc obyvateľov a 30 má dokonca menej ako 500 obyvateľov.
Nemôžeme podľa neho očakávať, že také malé obce dokážu urobiť zázraky a každá sama. „Zmenu neprinesú ani politici rozhodujúci a rozhadzujúci naše spoločné peniaze z Bratislavy,“ vraví Sloboda.
Regionálne rozdiely sú podľa neho samy osebe prirodzené, existujú všade na svete a boj s nimi je vopred prehraný. Samosprávy síce zodpovedajú za stovky kompetencií, ale nemajú v rukách žiadnu takú, ktorou by dokázali priamo ovplyvňovať ekonomický rozvoj.
Kompetencie v politikách týkajúcich sa zamestnanosti nemajú samosprávy vôbec. Nemajú vplyv na určovanie minimálnej mzdy či určovanie daňových sadzieb (a pokiaľ ide o miestne dane, kde samosprávy nejaký vplyv majú, tie sú len marginálnym príjmom), ani na poskytovanie stimulov.
„Zodpovedné vlády by mali preniesť viac financií a kompetencií na miestne a regionálne samosprávy. Tie by mali byť hlavným motorom rozvoja v území. Dve tretiny našich obcí majú menej ako tisíc obyvateľov a s tým súvisia aj ich nízke príjmy v rozpočtoch. Nemôžeme sa tváriť, že na takýchto celkoch sa dá stavať nejaký masívny rozvoj regiónov.“
Sloboda vysvetľuje, že zodpovedné vlády by nemali útočiť na mimovládny neziskový sektor.
Mnohé občianske iniciatívy na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré vznikli zdola, so znalosťou miestnych pomerov, majú oveľa lepšie výsledky a potenciál priniesť zmenu, než milióny rozhadzované z centrálnej úrovne.
Príkladom sú Omamy, ktoré učia rodičov ako rozvíjať deti už od narodenia, alebo viaceré aktivity smerujúce k zvyšovaniu finančnej gramotnosti ľudí.
„To, čo by zodpovedné vlády mali robiť, nie je znižovanie regionálnych rozdielov, ale stanovenie si štandardov, o ktoré by sa v jednotlivých verejných službách mala verejná správa snažiť, či už je to kvalita (napr. cestnej siete) alebo dostupnosť (napr. sociálno-zdravotné služby). Daňovníci by za svoje peniaze odovzdávané štátu mali dostávať nejaký základný štandard služieb. A to sa dnes nedeje.“
Sloboda si myslí, že decentralizácia je aj riešením nelichotivej situácie majetkovej, respektíve tzv. hladovej kriminality.
„Ak by došlo k pokračovaniu decentralizácie, presunu právomocí a financií zhora dole, určite by to malo vplyv na riešenie situácie. Ale nie zo dňa na deň, tak, ako aj situácia, do ktorej sme v jednotlivých regiónoch dospeli, je dôsledkom dlhodobej politiky,“ uzavrel analytik.
