Nietzsche ústami Zarathustru hovorí príbeh o troch premenách, ktorý je zároveň príbehom o získavaní slobody. Prvou podobou človeka je ťava, ktorá hľadá, čo je najťažšie a chce to uniesť. Hľadá náklad, ktorý nikto iný neodniesol a chce si ho naložiť, lebo v tom vidí svoju hodnotu a najvyššiu cnosť. Až neskôr, keď príde na púšť si uvedomí, že život, to nie je len nosenie bremien a spozná, že jej chýba sloboda. Tu sa premení na leva. Ten už nevidí cnosť v nosení nákladu ale naopak, robí, čo sa mu zachce, ide, kam si zmyslí. Vzpiera sa pravidlám, v ktorých ťava nachádzala svoju hodnotu a ničí ich, lebo vidí ich nedokonalosť. To ale ešte nie je skutočná sloboda. Lev sa musí premeniť na dieťa, vytvárajúce nový svet, v ktorom bude človek skutočne slobodný.
Jeden z najznámejších Nietzscheho textov má akiste veľa rôznych interpretácií. Možno v ňom vidieť odpútanie sa od spoločenských a náboženských pravidiel, či kritiku slepého nasledovania ale aj nespútaného života, vlastný autorov prechod od romantizmu k mystike. Z podobenstva však vyplýva aj niečo iné. K slobode sa musí dospieť, musí sa o ňu bojovať a dosiahnu ju len tí, ktorí sa na seba neboja brať bremená zodpovednosti, ale aj vyzvať na súboj zavedené spoločenské poriadky. Sloboda nie je obmedzovanie samého seba a odpútavanie sa od vlastných túžob ťavy ale ani levov život bez pravidiel. Je to niečo viac, v slobode je život a radosť z neho, je to odvaha budovať lepšie zajtrajšky. Sloboda je o prekonávaní samého seba.
Dve snáď najznámejšie postavy psychológie 20. storočia, Carl G. Jung a Sigmund Freud boli Nietzschem inšpirovaní. Hoci medzi nimi bolo veľa rozdielov a ich vnímanie ľudského podvedomia sa líšilo, v jednom sa zhodli. Človek je často v zajatí síl, o ktorých ani nevie a tie ho ovládajú, upierajú mu osobnú slobodu. Len pokiaľ bude jedinec týmto silám čeliť, dokáže svoju vnútornú slobodu získať a viesť svoj život k svojmu plnému potenciálu. Tento proces vyžaduje dlhé roky práce, sebazaprenia, disciplíny ale aj odhalenia vlastných nedostatkov a zraniteľností. Ak chce človek dosiahnuť osobnú voľnosť, musí si ju vybojovať. Konfrontovať svoje temné a slabé stránky, svoju lenivosť i bolestnú minulosť.
Slobodný jednotlivec má možnosť nasledovať nie len to, čo je pre neho dobré a príjemné ale aj to, čo je správne a ako dieťa v Nietzscheho príbehu tvoriť nový a lepší svet. Iba pokiaľ človek dosiahne túto osobnú voľnosť, môže sa skutočne podieľať na presadzovaní hodnoty slobody aj v spoločnosti. Osobná sloboda je základom slobody v štáte či ekonomike. Len vďaka tím, ktorí majú odvahu oslobodiť samých seba strachu, tlaku okolia či zlých pudov a deštrukčných nálad si dokážeme slobodu vážiť. Slobodní ľudia totiž dokážu svoju slobodu preniesť aj do iných oblastí a bez nich nie je možné slobodnú spoločnosť budovať.
Našimi hrdinami nie sú voľnomyšlienkári a hedonisti, na tých si história nepamätá. Nie sú nimi ani tyrani a autokrati či násilníci. Sú nimi tí, ktorí si slobodne vybrali tú ťažšiu z ciest, lebo vedeli, že je to tak správne. Stačí sa pozrieť na naše slovenské dejiny a vidíme, že najväčšími osobnosťami sú práve hrdinovia slobody. Ľudovít Štúr a iní, ktorý zápasili o slobodu používať náš vlastný jazyk, Milan R. Štefánik, ktorý bojoval o slobodný nezávislý štát, hrdinovia protifašistického odporu ako Golian či Gabčík a v neposlednom rade hrdinovia, ktorí si dokázali udržať osobnú slobodu počas neslobodnej vlády proletariátu. Vďaka nim a mnohým iným dnes vnímame slobodu ako dôležitú hodnotu a veľká časť z nás verí, že spoločnosť by mala byť postavená práve na nej.
To, či je spoločnosť slobodná veľmi záleží na jej usporiadaní. Politické zriadenie, ústava a zákony ale aj to, aké hodnoty vedúce osobnosti štátu vyznávajú. To všetko má veľký vplyv na mieru slobody. Je preto určujúce, aby v spoločnosti boli odvážni, slobodne zmýšľajúci jedinci, ktorí sa svoje myšlienky neboja presadzovať a bojovať za ne. Snáď ešte dôležitejšie ale v oblasti politiky je, aby sa slobodou ako hodnotou vedúce osobnosti štátu nebáli riadiť ani keď sa dostanú k moci.
Pre veľa ľudí žijúcich v súčasnosti v demokratickom svete to môže znieť neuveriteľne ale demokratické zriadenie a sloboda jednotlivca ako hodnota, na ktorej je dobré postaviť štát sú veľmi mladé myšlienky. Faktom je, že až rok 1995 bol prvým v histórii, kedy žila polovica populácie v demokratickej krajine. Počet autokratických štátov bol vyšší ako počet tých demokratických až do roku 2001. Je ľahké zabudnúť, akým výzvam čelila myšlienka slobodného demokratického sveta počas 20. storočia. Na jeho začiatku zo strany monarchií, ktoré sa snažili zachovať stáročný poriadok, neskôr zo strany nových myšlienok fašizmu, komunizmu a nacizmu, ktoré boli pre mnohých atraktívnejšie ako idea slobodného demokratického štátu. Pre vladárov ale aj pre mnohých bežných ľudí je lákavejšia myšlienka štátu ako mocného Leviathana, ktorý bude dohliadať a starať sa o všetko.
Boli to odvážni muži a ženy, ktorí, hoci mohli mať v rukách moc sa jej vzdali a s odvahou a trpezlivosťou radšej začali budovať spoločenské zriadenie založené na slobode jednotlivca. Snáď najlepším príkladom je založenie Spojených štátov amerických v roku 1776. Hoci všetky významné svetové mocnosti boli v tom čase monarchiami, zakladatelia nového štátu sa rozhodli pre odvážny krok. Založili ústavu svojej krajiny na myšlienkach Johna Lockea a iných filozofoch osvietenstva. Na myšlienkach prirodzených ľudských práv a slobôd, rovnosti ľudí a deľby štátnej moci. Isteže toto zriadenie nebolo dokonalé. Trvalo 89 rokov, kým bolo zrušené otroctvo, 144 rokov, kým sa na správe štátu mohli plne podieľať ženy a 190 rokov, kým bola zakázaná diskriminácia na základe farby pleti. Napriek nedokonalostiam sa však vždy našli ďalší a ďalší odvážni a slobodne zmýšľajúci občania, hrdinovia slobody, ktorí dokázali slobodu svoju a ostatných postaviť ako ideál, za ktorý sa oplatí bojovať a hoci boli takmer vždy v pozícii menšiny a nevýhody, tento boj im stál za to.
Z nášho pohľadu sa nám tento proces môže zdať pomalý a frustrujúci. Slobodu ale nejde vybojovať za deň. Je to beh na dlhú trať, boj o slobodu môže trvať roky v prípade jednotlivca a celé dekády v prípade spoločnosti. A v tom je práve ten rozdiel. Slobodná spoločnosť dokáže naprávať samú seba. Aj keď by sa mohlo zdať že mnohé revolúcie či náhle spoločenské zmeny priniesli slobodu v priebehu pár týždňov či mesiacov, nie je to tak. Tento rok si pripomíname 30 rokov od Nežnej revolúcie, ktorá priniesla víťazstvo slobody u nás. Mnohí by povedali, že sa to najdôležitejšie odohralo v priebehu pár dní čí týždňov okolo 17. novembra. Zabúdajú ale na to, že tomu predchádzal Palachov týždeň, Sviečková manifestácia, Charta 77 či Pražská jar, k zápasu o slobodu neprispeli len tisíce na námestiach ale aj tisíce tých, ktorí sa počas 41 rokov vlády komunistov nepoddali a bojovali za slobodu celej spoločnosti. Mnohí z nich na vytúženú slobodu nikdy nedovideli, skončili v uránových baniach, väzení alebo v exile.
Slobodu možno ťažko definovať. Avšak keď stretneme slobodného človeka, hneď u neho túto hodnotu rozpoznáme. Ľudia, ktorí sa dokážu zastať slabších, nasledovať svoje sny či mať jednoduchú radosť zo života si podvedome získavajú náš rešpekt. Pritom slobodný môže byť každý z nás. Chce to ale trpezlivosť a odvahu, teda to, čo nám často chýba. O slobodu sa musíme pobiť a to je ťažké, avšak nevyhnutné. Len tí, ktorí si svoju slobodu vybojovali dokážu rozpoznať jej hodnotu aj v spoločnosti a byť jej svedomím. Slobodná spoločnosť môže byť len tá, v ktorej žijú slobodní ľudia. Aby sme si slobodu zaslúžili na kolektívnej úrovni, musíme o ňu bojovať na tej individuálnej, inak budú naše snahy dopredu odsúdené k neúspechu. Robert Frost povedal, že sloboda spočíva v odvahe. V odvahe postaviť sa sám sebe či nespravodlivosti, odvahe odolať tlaku iných, v odvahe žiť svoj život naplno. V odvahe stať sa čo i len malým hrdinom slobody a prispieť tak k boju o slobodnú spoločnosť.
Autor je študentom Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Esej sa umiestnila na 3. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2019.
Referencie
- NIETZSCHE, Friedrich. Tak pravil Zarathustra: kniha pro všechny a pro nikoho. Praha: Vyšehrad, 2013. ISBN 978-80-7429-375-7
- Number of world citizens living under different political regimes. (2019). Cit 16. november 2019, z Our World in Data website: https://ourworldindata.org/grapher/world-pop-by-political-regime
