O konzervativizme

Konzervativizmus nemá ideológiu alebo súbor univerzálnych názorov, preto radšej hovorí o konzervatívnych postojoch. Tieto postoje vyplývajú z trvalých, časom a generáciami osvedčených hodnôt, ako aj z konkrétneho času a situácie, v ktorej sa uplatňujú.

Konzervatívny postoj nemá jediný zdroj a býva inšpirovaný osobnou skúsenosťou, rôznymi filozofickými názormi či náboženským presvedčením.

Konzervatívny postoj sa odvíja od nasledovných kľúčových konzervatívnych hodnôt:

Konzervativizmus vychádza z organického názoru na spoločnosť, v ktorej žiadne spoločenské postavenie nie je podradné, ale má svoj nezastupiteľný význam. Kľúčom je vzájomné uznanie záväzkov a povinností.

Vo svetle komplexnosti ľudskej spoločnosti, ako aj povahy a obmedzení jednotlivcovho ľudského rozumu, ktorý vie viac, než je schopný vyjadriť, uznáva konzervativizmus existenciu a nenahraditeľnosť nazhromaždenej kolektívnej skúsenosti, vyjadrenú v tradícii a kontinuite spoločenských štruktúr. Preto sa vo svojich hodnotách orientuje predovšetkým na to, čo je trvalé.

Konzervativizmus prechováva úctu k pravde. Dodržiavanie pravidiel a dohôd považuje za základ civilizácie, a to počnúc nepísanými pravidlami slušnosti a morálky, končiac zákonmi, predovšetkým zákonom najvyšším – ústavou.

Konzervativizmus je presvedčený o nevyhnutnosti jasného vymedzenia pôsobnosti medzi štátnou mocou, občianskou spoločnosťou a súkromnou sférou.

Konzervativizmus rešpektuje skutočnosť, že štát je vykonávateľom moci, ktorej jediným účelom je zabezpečenie individuálnej slobody, ochrany vlastníctva, bezpečnosti občanov, spravodlivosti, ako aj zachovanie poriadku a kontinuity ľudskej spoločnosti, a to prostredníctvom vlády zákona a nie vlády ľudí. Štát sa má pri vykonávaní moci opierať predovšetkým o svoju autoritu. Konzervativizmus očakáva, že štát bude uplatňovať moc centralizovane, suverénne, efektívne a výlučne vo sfére svojej pôsobnosti. Naproti tomu administratíva bude slabá a decentralizovaná.

Moc v štáte musí byť rozdelená tak, aby nedošlo k jej koncentrácii. Musí byť zabezpečená transparentnosť a verejná kontrolovateľnosť krokov štátu a jeho predstaviteľov. Konzervativizmus preferuje nepriamu formu vlády so silným postavením autonómnych inštitúcií.

Skúsenosť vedie konzervativizmus k presvedčeniu, že akékoľvek narušenie týchto princípov umožňuje populistickú manipuláciu, ktorá ohrozuje občiansku slobodu a pričasto viedla ku komunistickému, fašistickému alebo inému druhu totality.

Konzervativizmus kladie veľký dôraz na ochranu a budovanie občianskej spoločnosti.

Bez integrujúcej tradície spoločne zdieľaných mravných hodnôt, zmyslu pre identitu, česť, lojalitu a zodpovednosť by bolo obyvateľstvo len masou bez vnútornej spoločenskej štruktúry. Preto konzervativizmus vždy vyjadruje podporu rodine a menším spoločenstvám, ich solidarite, miestnej iniciatíve a samospráve, voľnému združovaniu občanov a celkovému občianskemu charakteru spoločnosti.

Konzervativizmus považuje za záujem celku zachovanie a rozvoj kultúrnej rôznorodosti, ochranu názorových, náboženských a kultúrnych menšín, tvorivých elít a menšinových zoskupení. V presadzovaní tohto názoru sa chce vyvarovať pozitívnej diskriminácie, ktorá ničí pocit sebaúcty menšín.

Konzervativizmus rešpektuje rolu národa ako výrazu spoločnej kultúry, histórie a tradície.

Konzervativizmus podporuje kroky, ktoré pomáhajú zušľachťovať ľudského ducha, zvyšovať vzdelanosť, podporovať kreativitu a pestovať kultúru života. Činí tak v poznaní, že ani najdokonalejší spoločenský systém nemôže nahradiť charakter občanov.

Konzervativizmus rešpektuje individualitu jednotlivca, garantuje mu ochranu života, vlastníctva, súkromnej sféry a osobnú slobodu. Slobodu, o ktorú treba neustále usilovať no ktorá nemôže jestvovať bez poriadku, cnosti, rešpektovania záväzkov a pocitu osobnej zodpovednosti. Konzervativizmus odmieta prepiaty individualizmus liberálnej ideológie.

Vlastníctvo, prosperita a sloboda sú neoddeliteľné a ekonomická sloboda je kľúčom k slobode osobnej. Vlastníctvo zaväzuje. Konzervativizmus neuznáva absolútnu ekonomickú slobodu, pokiaľ by mala zrejmým spôsobom poškodzovať a narúšať hodnoty a záujmy celku.

Konzervativizmus preferuje voľnú súťaž a ideu samoregulačnej trhovej ekonomiky ako najefektívnejšiu formu uspokojovania materiálnych potrieb ľudí. Usiluje sa o odstránenie regulačných zásahov do ekonomiky, najmä jednorazových. Je presvedčený, že štátu neprislúcha byť v úlohe podnikateľa, ale že jeho úlohou je garantovať spravodlivú hospodársku súťaž podľa zákonov.

Konzervativizmus je proti zaťažovaniu obyvateľov vysokými daňovými povinnosťami a následnému umelému nivelizačnému prerozdeľovaniu zdrojov.

Konzervativizmus uprednostňuje budovanie pred deštrukciou. Zásadne odmieta revolučný princíp, pretože revolúcia znamená deštrukciu.

Konzervativizmus neodmieta modernitu a nevyhnutnú zmenu v záujme zachovania trvalých hodnôt.

Nižšie nájdete výber textov, ktoré sa pokúšajú definovať pojem konzervativizmus, alebo sa ho svojím spôsobom priamo či nepriamo dotýkajú.

Roman Joch: Bilancia (ne)úspechov novej pravice

Igor Paulíček: Idea konzervativizmu

Lukáš Krivošík: Konzervatívny liberál, liberálny konzervatívec

Rozhovor s Rogerom Scrutonom

David Floryk: Katolický whig lord Acton

Fedor Gál: Občiansky konzervatívec a konzervatívny občan

Daniel J. Mahoney: Konzervatismus, demokracie a zahraničná politika

Lukáš Petřík: Edmund Burke: „otec konzervatismu“