Kým v Bratislave, Košiciach či Žiline je kandidátov na primátora až priveľa, v takej Dolnej Dubovej či Ondavke nebudú mať ľudia koho voliť. Starostovať tam nechce nikto.
Obyvatelia Ondavky už dávnejšie túžili po spojení s inou obcou. Podľa odborníka to nie je také jednoduché. „Zákon hovorí, že sa aj teraz môžu obce zlučovať. Na základe referenda, na ktorom sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina voličov. U nás máme problém, aby boli referendá úspešné. De facto to teda nie je možné ani k tomu nedochádza. Bolo by potrebné systémové riešenie, takzvaná municipalizácia,“ tvrdí Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Aj preto už dlhšie hovorí o spájaní do takzvaných súobcí. „Municipalizácia by znížila počet obcí, ktorých je teraz vyše 2 900,“ dodáva Sloboda.
„Súobcia“ by mali spoločný úrad, starostu aj zastupiteľstvo. „Dve tretiny z vyše 2 900 obcí majú teraz menej ako tisíc obyvateľov a dokonca každá desiata obec má menej ako 200 obyvateľov. Sú veľmi drobné a slabé. Potom nikto nechce kandidovať a prevziať zodpovednosť,“ pokračuje Sloboda. Viac ako polovicu rozpočtu malých obcí často zhltne iba administratíva – plat starostu, matrikárky a úrad, ktorý je otvorený pár hodín týždenne. „Tam občania za svoje dane nedostávajú také kvalitné služby ako vo väčších obciach. Ľudia sa potom sťahujú a ich obce sa menia na chalupárske osady a hrozí im zánik,“ dopĺňa analytik.
„Tých 2 900 obcí by sa mohlo združiť do 160 až 300, boli by to silnejšie samosprávy,“ hovorí Sloboda. V niektorých častiach Slovenska by podľa neho mohlo mať jedno „súobcie“ aj 10-20 malých dediniek s tým, že by sa aj ušetrilo a zvýšila sa kvalita služieb. Také ľahké to však nebude, keďže na Slovensku sa o municipalizácii jednoducho nehovorí. Podľa Slobodu sa proti postavilo aj Združenie miest a obcí Slovenska.
Viac nájdete v článku týždenníka Plus 7 dní zo dňa 10. októbra 2014 tu.
