Odpoveď Zuzany Humajovej – Zimenovej, analytičky Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, na anketovú otázku postoy.sk:
S veľkou chuťou som sa začítala do knihy Viléma Flussera Písmo – má písanie budúcnosť? Flusser v nej odhaľuje špecifický význam písma, ktorý presahuje obyčajnú snahu po dorozumení. Ukazuje, že alfanumerický kód zohráva kľúčovú úlohu pri vzniku a rozvoji západnej kultúry, je určujúci pre naše myslenie, konanie i city. Tvrdí, že práve abeceda nám dala možnosť urobiť skok od “mýtického” rozprávania k rozprávaniu logickému a umožnila diskurzy, aké sa v neabecedných oblastiach nekonali: grécku filozofiu, stredovekú teológiu, diskurz moderných vied. Flusser navyše odkrýva podstatu a zmysel písania nádherným jazykom, čím zároveň dokazuje, že nielen obsah, ale i forma napísaného má svoj význam. Za všetky jeho myšlienkové a štylistické obraty, ktoré robia túto knihu takou zaujímavou, si dovolím uviesť aspoň jeden, ktorý poodhalí zážitok z čítania Flusserových kníh možno viac, ako suchá recenzia: “Možno povedať, že abecedný riadok a myslenie pohybujúce sa pozdĺž neho osvietilo tupé temno magicko-mýtického sveta života. Že do tohto sveta vylomil okná, aby doň vpustil svetlo kritického myslenia. Toto však ešte nie je docenenie abecedného prevratu do posledných jeho dôsledkov. Začalo sa to otváraním okien, ale kritické myslenie do tohto sveta zabudovalo neskôr aj dvere, ktorými sa dalo vyraziť von za skúsenosťou. Napokon zbúralo steny. V súčasnosti číre svetlo kritického myslenia zaplavuje celý kraj zo všetkých strán…”. Z tohto pohľadu je zrejmé, ako veľmi by sa naša spoločnosť zmenila, ak by sa raz nadobro vzdala písania, ak by dopustila, že by písmo vytlačili obrazy, symboly a zvuky, a písaný text by nahradili iné médiá.
Prečítajte si odpovede ďalších respondentov, ktoré boli publikované na portáli postoy.sk dňa 19. apríla 2010 tu.
