Odpoveď Zuzany Humajovej – Zimenovej, analytičky Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, na anketovú otázku postoy.sk:
V súčasnosti sme svedkami krátenia finančnej dotácie neštátnym školským zariadeniam, čo považujem za diskriminačné opatrenie. Narúša sa ním princíp spravodlivosti v zabezpečovaní vzdelávacích a sociálnych potrieb detí, keďže každé z nich si zaslúži rovnakú podporu. Táto pomýlená snaha privilegovať štátne, resp. verejné školské zariadenia je nebezpečná i preto, že vytvára precedens, ktorý môže časom viesť k neželanému narušeniu finančnej rovnováhy aj v systéme povinnej školskej dochádzky. Pritom na zvýhodňovanie štátnych, resp. verejných škôl zo strany štátu nie už vonkoncom žiaden dôvod. Bolo by to popretie zmyslu normatívneho financovania vzdelávania, ktoré má spravodlivo rozdeliť balík štátnej podpory každému jednému žiakovi rovnako, bez ohľadu na to, akú školu si vybral. Normatívne financovanie je smerované na žiaka, nie na školu a výška finančnej dotácie, ktorou škola zabezpečuje štandardné vzdelávacie podmienky pre svojich žiakov, je určená reálnym počtom týchto žiakov. Ak by štát finančne zvýhodnil štátne, resp. verejné školy, diskriminoval by tým žiakov na neštátnych školách. V súčasnosti musia všetky školy, teda aj tie neštátne, plniť rovnaké zákonom stanovené podmienky fungovania. Splnením týchto podmienok štát garantuje žiakom na všetkých školách istú úroveň vzdelávacieho štandardu. Preto by nemal robiť rozdiely vo finančnom zabezpečení týchto základných podmienok. V otázkach financovania škôl zaznie občas i opačný argument, ktorým sa zvykne namietať, že zvýhodňované sú práve neštátne školy, keďže môžu vyberať popri štátnej dotácii na žiaka i školné, čo verejné školy robiť nesmú. To je však pomýlený argument, ktorý vonkoncom nesúvisí s pravidlami spravodlivej adresnej štátnej podpory vzdelávania. Po prvé, nie každá neštátna škola vyberá automaticky školné, mnohým stačia na zabezpečenie bežnej prevádzky normatívy. Po druhé, ak už škola požaduje školné, robí tak spravidla preto, aby žiakom dokázala zabezpečiť istý “nadštandard”, ktorý im poskytuje nad rámec štátom garantovaných pravidiel. V takom prípade je vyberanie školného výlučne vecou dohody medzi školou a zákonnými zástupcami žiakov.
Prečítajte si odpovede ďalších respondentov, ktoré boli publikované na portáli postoy.sk dňa 23. februára 2010 tu.
