Spolu s reformou štátnej správy sa mali uskutočniť zmeny aj v samospráve. Tvrdia to odborníci, ktorí sa zaoberajú verejnou správou.
Problém vidia vo vysokom počte obcí, ktoré sú pre Slovensko luxusom, a preto by sa mali spájať. Pochybnosti majú aj o sľube vlády ušetriť reformou ESO až 700 miliónov eur. Analytik Dušan Sloboda povedal, že ak cieľom bolo, aby si občan všetko vybavil na jednom mieste v klientskych centrách, zmeny bolo možné uskutočniť aj bez reformy ESO.
„Úplne zbytočne dochádza k centralizácii moci štátu v území do integrovaných okresných úradov. Veľkú moc budú mať prednostovia, ktorí budú vydávať aj vyhlášky,“ uviedol analytik. Podľa neho na jednej strane budeme mať silnú centralizovanú štátnu správu a v tom istom území budeme mať decentralizovanú a rozkúskovanú samosprávu. Reforme tiež vyčíta, že rezort vnútra sa do nej pustil bez auditu verejnej správy.
„Nejde o totálnu reformu verejnej správy, ale len o reformu miestnej štátnej správy bez toho, aby sa odvážili urobiť aj reformu samosprávy. Potrebujeme komunálnu reformu spájania obcí, lebo vyše 2 900 obcí na takú malú krajinu je príliš veľký luxus,“ poznamenal Sloboda. Vládna reforma počíta do konca roku 2016 s úsporami 700 miliónov eur.
„Aký bude efekt, sa dozvieme, až keď bude celý systém funkčný. Neviem zodpovedne povedať, či sa toľko ušetrí,“ zareagoval Nižňanský. Aj Sloboda pochybuje o výške úspor. „Tie čísla nie sú podopreté verejnými analýzami. Síce o úsporách hovoria, ale nevieme ich overiť. Nedochádza k rušeniu agendy ani k prepúšťaniu zamestnancov,“ zakončil analytik.
Viac nájdete v článku denníka Pravda zo dňa 21. júna 2013 tu.
