Prečo anketa?
Mnohí sa nám čudovali, prečo aj .týždeň hrá hru o najväčšieho Slováka. Niektorí preto dokonca odmietli prispieť do ankety, ktorá sa im zdala nedôstojná seriózneho týždenníka.
Iste, ani my sme anketu nebrali smrteľne vážne. Pripravili sme ju na leto, keď je čas aj na menej vážne veci, na hru, milú provokáciu či príjemný úlet. Boli sme radi, keď Daniela Kapitáňová poslala zábavnú poviedku, keď študent Matúš Demko uviedol Lomidreva, Daniel Pastirčák nevyzdvihol nikoho, Imrich Gazda človeka-milión a ekonóm Eugen Jurzyca so všetkou vážnosťou napísal meno Masaryklasicasatinskýštefánikšatan. Dali tej ankete nadhľad a vtip.
Ale vzácne boli aj vážne a provokatívne názory, ktoré spochybňovali historické osobnosti poukázaním na menej známe a nie veľmi obdivuhodné skutočnosti z ich života (vynikol politológ Ivan Rončák) alebo štátnicky vážne úvahy (Jaroslav Daniška, Martin Bútora). Ocenili sme aj fakt, že sa v ankete ocitli ľudia, o ktorých „slovenskosti“ možno mať isté pochybnosti – americký Rusín Andy Warhol, ale aj Tomáš Garrigue Masaryk či Mária Terézia, Maximilián Hell či rómsky muzikant Ján Berky- Mrenica.
Takmer ekumenicky sa v ankete ocitli aj rôzne konfesie – katolícki biskupi Štefan Moyses, Ján Vojtaššák či kardinál Korec, evanjelici Hurban, Štefánik, Štúr, Royová. A aj ľudia neveriaci v Boha – Dubček či Mňačko.
Prekvapujúce bolo, že dva hlasy dostal žijúci politik Ján Čarnogurský. Spokojní môžu byť aj strážcovia politickej korektnosti a rodovej rovnosti – nechýbali ženy (Timrava, Royová, Mária Terézia) ani zástupcovia menšín (Rusín Warhol, Róm Berky-Mrenica, Čechoslovák Masaryk).
Keď sme anketu začínali, obávali sme sa, že sa v nej budú dookola točiť tie isté mená – Štefánik, Štúr či Dubček. Nestalo sa. Naopak, objavili sa aj menej známe mená ako Ľudovít V. Rizner, Vavrinec Benedikt, Andrej Hadik, Kristína Royová. Viacerí oslovení tiež pochopili anketu ako príležitosť upozorniť na ľudí, ktorí nie sú všeobecne známi.
Prekvapenie sa však nekonalo. Štefánik na Slovensku zatiaľ nemá rovnocennú konkurenciu. Dostal najviac hlasov aj v našom časopise, ale nedominoval tak jednoznačne ako v ankete Plus sedem dní. Mnohí skôr zdôvodňovali, prečo niet, žiaľ, koho iného ako najväčšieho Slováka uviesť. Prekvapivo však hlasoval riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika. Svoj hlas dal Masarykovi.
Ďakujeme všetkým, ktorí neohrnuli nos nad našou anketou ako nad čímsi, čo je pod ich úroveň, alebo čo sa im zdá trápne. Hľadať najväčšieho Slováka nás bavilo.
Štefan Hríb a Eva Čobejová, redakcia týždenníka .týždeň
Prečo Štefánik?
„Bol úplne iný ako mnohí. Bol taký iný, až bol neslovenský. Možno občas rapsodický, takže predsa dačo naše.“
Peter Osuský, lekár a politik
„Nezakrývajme si ani to, že práve letecká havária vo Vajnoroch zabránila Štefánikovi, aby zapadol do všednosti partajných šarvátok medzivojnového obdobia, alebo sa z nich urazene stiahol do zabudnutia vo výšinách astronomického observatória.“
Agneša Kalinová, novinárka
„Aj vďaka Štefánikovi je dnes po rôznych historických peripetiách a ohrozeniach Slovensko krajinou, ktorá má perspektívu byť úspešnou a bohatou spoločnosťou.“
Ivan Mikloš, politik
„Ľahkosť, s akou sa pohyboval v najvyšších francúzskych politických kruhoch; jeho dôraz aj na Taliansko, čiže nepodľahnutie orientácii len na jednu krajinu; jeho zdravý antikomunizmus. Bolo by bez Štefánika Československo? Ťažko, on otvoril cestu Masarykovi k západným spojencom.“
Roman Joch, riaditeľ Občanského institutu
