Komunálne voľby budú o tri týždne. Už dnes je jasné, že v 18 dedinách sa budú musieť pre nezáujem kandidátov opakovať, v ďalších 535 obciach, kde je len jeden kandidát na starostu, budú len formalitou.
V stovkách samospráv sa vyzývateľ starostu nenašiel, niekde aj preto, že súčasný je príliš silný. „V malej neanonymnej spoločnosti ísť kandidovať proti súčasnému starostovi s programom zmien, transparentnosti a upozorňovaním na nekalosti môže znamenať, že sa človek v dedine stane čiernou ovcou,“ hovorí Sloboda. „Chýbajúci kandidáti na funkcie v mnohých obciach sú dôsledkom dlhodobého neriešenia rozdrobenosti sídel, keď sa už ľuďom zunovalo hrať hru na samosprávu,“ vraví analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda.
Až dve tretiny samospráv majú menej ako tisíc obyvateľov, každá desiata dedinka ich má menej ako dvesto. Rozpočty najmenších obcí sú na úrovni domácnosti a ich predstavitelia majú iba zodpovednosť, no takmer žiadne možnosti, ako problémy riešiť. Ministerstvo vnútra tvrdí, že obce nemožno zlučovať násilným spôsobom. Sloboda jeho postoj považuje za alibizmus. „Municipalizácia prebehla už vo väčšine krajín Európskej únie. V často citovanom príklade Dánska prišla vláda s návrhom, obce dostali istý čas, a iba tam, kde sa nedohodli, rozhodla vláda.“
Odpor k zlučovaniu je u nás podľa neho spôsobený zlou skúsenosťou so strediskovými obcami za komunizmu. „Vysoký počet obcí sa mal redukovať tým, že malé obce šli do úpadku, nebolo tam povolené ani stavať.“ S tým municipalizácia nemá podľa neho nič spoločné. „Princíp je, že namiesto 10 či 20 slabých obcí by vznikla jedna silná samospráva, ktorá by tomu územiu poskytovala služby od odvozu odpadu cez údržbu komunikácií až po školskú samosprávu.“
Čítajte ďalej v článku denníka SME zo dňa 27. októbra 2014 tu.
