O mesiac, 15. novembra, nás čakajú siedme komunálne voľby. V nich si vyberieme primátorov, starostov a miestnych poslancov. Aj od ich kvality bude závisieť, aké budú mestá a obce. Denník SME sa pokúsil zostaviť dvadsiatku problémov, ktoré budú na mnohých komunálnych politikov po novembri čakať. Jedným z nich je i problém malých obcí.
Problém
Ak sa vám počet 2924 primátorov a starostov a 21 032 miestnych poslancov zdá privysoký, nie ste sami. Odborníci už roky upozorňujú, že pri krajine veľkosti Slovenska ide o drahý luxus. V porovnateľne veľkom Dánsku, kde prebehla takzvaná municipalizácia, teda zlučovanie obcí, už v 60. rokoch, znížili počet samospráv najskôr na 275 a v ďalšej vlne v roku 2007 už iba na 98. V nich si obyvatelia volia len okolo 2500 poslancov. Na Slovensku až dve tretiny samospráv majú menej ako tisíc obyvateľov, každá desiata obec ich má dokonca menej ako dvesto.
„Tie najmenšie obce majú celoročný rozpočet menší ako mnoho domácností, za čo nie je možné zabezpečiť žiadny rozvoj,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda. Menšie obce často nie sú schopné zabezpečovať ani základné služby ako odhŕňanie snehu, vynášanie odpadu či svietenie. Čerpať nemôžu ani eurofondy. „Hoci ľudia v týchto obciach platia daň z príjmu, ktorá sa delí medzi samosprávy, rovnako ako všetci ostatní, dostávajú za ne oveľa nekvalitnejšie služby,“ upozorňuje Sloboda.
Príklad
Už o mesiac si v komunálnych voľbách vyberieme nových primátorov, starostov a poslancov. Vo viacerých, prevažne menších obciach, to však neplatí, keďže sa do volebného súboja neprihlásil nikto. Jednou z nich je obec Ondavka v Bardejovskom okrese, v ktorej žije 17 prevažne starších ľudí. Starostu ani poslancov v zadlženej a vymierajúcej obci nechcel robiť nikto ani pred štyrmi rokmi, v doplňujúcich voľbách v marci 2013 sa napokon predsa len obetoval súčasný starosta Andrej Marčišin (Smer).
„Obec sa už niekoľko rokov snaží zbaviť nútenej správy a dlhu z dávnej minulosti, ktorý dosiahol už zhruba 27-tisíc eur. Dlhujú Sociálnej aj zdravotnej poisťovni, daňovému úradu aj elektrárňam. Nefunguje tu osvetlenie ani odvoz odpadu. Obecný úrad bol predaný v dražbe, starosta úraduje v budove bývalej predajne vo svojom dvore,“ opísal pred pár dňami situáciu denník Korzár.
Riešenie
Vláda by mala nabrať odvahu a začať diskusiu o procese zlučovania obcí a o združovaní výkonov samosprávnych kompetencií. Podobne to už funguje napríklad pri stavebných úradoch alebo matrikách. Spájanie obcí je politicky nepopulárna téma, keďže sa spája s negatívnou skúsenosťou z budovania strediskových obcí počas komunizmu i s obavami zo straty identity. Sloboda tvrdí, že tieto obavy sa na Západe nepotvrdili.
„Zlučovaním obcí nezmizne tabuľa s názvom miestnej časti, erb ani história, akurát nebude v každej obci starosta, úrad a zastupiteľstvo,“ tvrdí. „Identitu obce netvorí starosta a úrad, ale miestne komunity,“ dodáva. Obce neprídu ani o svoj hlas pri rozhodovaní, v novom orgáne by mali mať zástupcu všetky časti. Výhody spájania podľa Slobodu napokon prevážia nad obavami. „Administratíva samospráv sa zlacní a obyvatelia najmä v menších obciach dostanú za svoje dane kvalitnejšie služby.“
Čítajte ďalej v článku denníka SME zo dňa 15. októbra 2014 tu.
