Obce, ktoré majú menej ako dve tisíc obyvateľov, nemôžu získať peniaze z eurofondov na výstavbu vodovodu či kanalizácie. Šancu majú len väčšie sídla, ktoré sú na zozname vlády. Tá tvrdí, že zmeniť pravidlá nie je možné.
Okrem plnenia záväzkov SR voči EÚ v rámci implementácie európskej legislatívy v oblasti životného prostredia vyplýva nerovný prístup k eurofondom i z aplikácie konceptu tzv. pólov rastu. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR totiž rozhodlo o rozdelení obcí a miest Slovenska do kategórií:
1. obce a mestá, ktoré sú zaradené medzi tzv. inovačné či kohézne póly rastu – patrí sem približne tretina z takmer 3 000 obcí a miest SR,
2. obce mimo pólov rastu – zvyšné dve tretiny obcí, zväčša ide o malé obce s počtom obyvateľov nepresahujúcim 1 000.
Až na isté výnimky budú obce mimo pólov rastu znevýhodnené pri uchádzaní sa o eurofondy, a ako uviedol pre STV analytik KI Dušan Sloboda, zrejme “zrejme dôjde i k nárastu vnútroregionálnych rozdielov, hoci, paradoxne, politici nás presviedčajú, že eurofondy sú tu na to, aby sa regionálne rozdiely naopak stierali.”
Podľa analytika KI by bolo efektívnejšie, ak by už bola “zrealizovaná komunálna reforma, teda združovanie obcí,” resp. kým na ňu nie je povestná politická vôľa, mali by sa preferovať dobrovoľné združenia obcí v podobe existujúcich mikroregiónov oproti fragmentovanému rozhadzovaniu verejných zdrojov do takmer troch tisíciek obcí a miest.
Zdroj: Videoarchív STV zo dňa 3. mája 2008, k dispozícii tiež tu.
