Napriek tomu, že objem zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ predstavuje dlhodobo približne tretinu z celkového rozpočtu EÚ, eurofondy neznižujú rozdiely medzi regiónmi, a to nielen u nás, ako potvrdzuje naša štúdia.
Kým platby z eurofondov v roku 1989 dosahovali len niečo pod 10 mld. eur, v roku 2013 sa predpokladá zvýšenie na približne 54 mld. eur. V relatívnych hodnotách sa v prvej dekáde nového tisícročia objem zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ stabilizoval na úrovni okolo 0,4 % HDP EÚ.
“Napriek všetkým rečiam a napriek všetkým plánom a operačným programom vlády nenastavili systém prerozdeľovania eurofondov tak, aby tieto verejné zdroje putovali najmä do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou. Z dvadsiatich okresov, ktoré v máji 2004 dosahovali nezamestnanosť vyššiu než dvadsať percent, sa len päť dostalo do prvej dvadsiatky tých okresov, ktoré boli v prepočte na obyvateľa najväčšmi podporené z eurofondov v prvom programovacom období 2004 – 2006,” hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda.
A ako je to v aktuálnom programovacom období 2007 – 2013? “Keďže zodpovedné ministerstvá už radšej nezverejňujú dáta na úrovni okresov, dá sa smerovanie eurofondov porovnať len na úrovni krajov, tie však predstavujú natoľko zle a umelo vyhraničené regióny, že na ich úrovni nemá zmysel regionálne rozdiely vôbec porovnávať. Platí však, že do Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, teda do troch krajov, ktoré dlhodobo obsadzujú nelichotivé prvé tri priečky v miere nezamestnanosti, vlády nenasmerovali ani polovicu z celkového balíka zazmluvnených zdrojov z eurofondov,” pokračuje Sloboda.
Rozdiely medzi regiónmi tu vždy boli a budú. Sú prirodzené a prítomné všade na svete. Boj s nimi je tak bojom nekonečným, márnym a nezmyselným. Štáty sa tvária, že prerozdeľovaním našich peňazí, ktoré vyberajú od nás, daňovníkov, na vybrané projekty pomáhajú znižovať regionálne rozdiely. V skutočnosti je to často naopak – štáty svojou politikou, svojím nerovnomerným investovaním do infraštruktúry, pochybným prerozdeľovaním eurofondov či podplácaním investorov cez stimuly regionálne rozdiely vytvárajú.
K otázke rozdielov medzi regiónmi na Slovensku Dušan Sloboda pre Szabad Újság dodáva, že “Slovensko je príkladom krajiny, v ktorej štát rozdiely spoluvytvára. Macošsky sa správa nielen k východu ale i k južným regiónom. Kontinuálne od 30. rokov 20. storočia, kedy sa postupne začalo Slovensko pretvárať z agrárnej krajiny na industriálnu, vlády – či už tie totalitné alebo tie demokraticky zvolené – neinvestovali do infraštruktúry južných regiónov tak, ako sa investovali verejné zdroje napr. do regiónov Považia. A to napriek tomu, že naše južné regióny Podunajskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny či Východoslovenskej nížiny majú lepší lokalizačný potenciál pre mnohé ekonomické aktivity, než úzke považské kotliny.
Hoci sa mnohí Slováci národniarsky bijú do pŕs, keď hovoria o nemennosti hraníc stanovených v Trianone, niekedy sa zdá, akoby sme sa nesprávali vždy k juhu Slovenska tak, ako by sa patrilo. Niekedy sa zdá, akoby tu panovala neistota, či sa oplatí investovať do južných regiónov. Myšlienky na revíziu Trianonu treba síce rázne odmietnuť, na strane druhej sa musíme začať k juhu správať ako k rovnocenným regiónom krajiny.
Je načase, aby pôvodné pretrhnuté dopravné spojenia južných regiónov s Budapešťou nahradili okrem budovania nových mostov i nové západo-východné dopravné koridory medzi našimi južnými regiónmi, a to sa veľmi nedeje. Juhom stále nejde ani len súvislé elektrifikované železničné spojenie, počet kilometrov rýchlostných ciest je zúfalý, a ich budovanie sa stále odtláča do budúcnosti (nekonečným príbehom je príklad „budovania“ R7).”
Viac nájdete v článku týždenníka Szabad Újság zo dňa 17. apríla 2013 tu.
