KI vyhlasuje druhý ročník súťaže Študentská esej na tému Globálne otepľovanie – pravda a spoločenské mýty /Prečo Al Gore nemal dostať Nobelovu cenu?/.

Angažovanosť v otázkach životného prostredia je u Al Gorea všeobecne známa, avšak po prečítaní „nepríjemnej pravdy“ sa v presvedčení, že jeho pohnútky k napísaniu tejto knihy sú hnané snahou o lepší svet, dá už len ťažko zotrvať.

Nemálo ľudí po správe, že Nobelovu cenu za mier dostal tento rok Al Gore, nechápavo potriasalo hlavou, iní už iba rezignovane mávli rukou.

Témou ďalšej diskusie Štefana Hríba a Juraja Kušnierika bude vzťah Globálne otepľovanie – fakty a dohady.

Globálne otepľovanie je téma, ktorá už dlho vyvoláva vo vedeckej komunite polemiky a do ktorej sa už zamiešalo aj priveľa politiky.

Pre Luboša Palatu je zjavne neprijateľné, ak politik malej stredoeurópskej krajiny prezentuje vo svete menšinový názor, ktorý je podľa neho nesprávny.

Cestná doprava je po výrobe energie druhým najväčším zdrojom skleníkových plynov v EÚ.

Dôvody a dopady prístupu vlád ku globálnemu otepľovaniu naznačujú, že ak by téza klimatickej zmeny spôsobenej človekom nebola pravdivá, museli by si ju vlády vymyslieť.

Bratislavský Inštitút Humanizmu organizoval diskusiu o globálnom otepľovaní medzi profesorom klimatológie Milanom Lapinom a analytikom KI Radovanom Kazdom.

Základný spor v probléme klimatickej zmeny vychádza z tézy, že ľudská produkcia skleníkových plynov má významný vplyv na rastúce extrémne prejavy klímy.

Akokoľvek pompézna bola kampaň okolo nových správ od Nicholasa Sterna a Medzivládneho panelu o klimatickej zmene (IPCC), zdá sa, že ich obsah má stále tú istú, nemennú štruktúru, ktorá degraduje vedeckú správu na číry politický populizmus.

Analytik Konzervatívneho inštitútu Radovan Kazda v rozhovore pre HN.

„Kjótsky protokol je deštruktívny voči vede a životnému prostrediu, voči verejnému zdraviu a bezpečiu, je deštruktívny pre ekonomický rast, a pre medzinárodný boj proti hladu a chudobe,“.

Keď ľavica zistila, že jej experiment sociálnej spravodlivosti zničil milióny ľudských životov, hľadala iný dôvod na kritiku kapitalizmu.

Zavedenie systému obchodovania s emisiami je ďalším z environmentálne motivovaných opatrení štátu, ktorému chýba racionálne zdôvodnenie a ekonomické porovnanie nákladov a výnosov.