Z pohľadu funkčnosti by agenda Centrálneho koordinačného orgánu (CKO) mala patriť pod predsedu vlády SR, aby sa posilnila jej autorita pri skutočnom koordinovaní štrukturálnych fondov (ŠF) a Kohézneho fondu (KF) EÚ.
Reagoval pre TASR analytik Konzervatívneho inštitútu (KI) M. R. Štefánika Ivan Kuhn na to, že sa k 1. júlu 2010 zruší rezort výstavby, ktorého kompetencie CKO zastreší Úrad vlády (ÚV) SR. O CKO sa zverejnené programové tézy novej koalície nezmieňujú. V časti regionálna politika však koaličné strany SDKÚ-DS, SAS, KDH a Most-Híd chcú zaviesť “zjednodušený a transparentný prístup k eurofondom a projektovú dokumentáciu schválených projektov chcú sprístupniť na webovom portáli príslušného ministerstva”, ktoré je riadiacim orgánom (RO) pre príslušný operačný program (OP) spolufinancovaný z eurofondov. Národný strategický referenčný rámec (NSRR) SR pre roky 2007 až 2013 je dokument riadenia eurofondov pre 11 OP a schváleným rozpočtom 11,36 miliardy eur.
Pokiaľ ide o transparentnosť, prvým krokom CKO by podľa Kuhna mala byť “reforma” Národného monitorovacieho výboru (NMV) pre NSRR tak, aby v ňom zástupcovia ústrednej štátnej správy nemali väčšinu. Zvyšné miesta vo výbore by mali byť rovnomerne rozdelené medzi zástupcov napr. miestnej a regionálnej samosprávy, profesijných, podnikateľských a mimovládnych organizácií. Kuhn si myslí, že budúca vláda SR by mala prijať opatrenia, aby výsledky hodnotiaceho procesu žiadosti o nenávratný finančný príspevok (NFP) z eurofondov boli publikované na webstránkach príslušných OP po každom vykonanom kroku. Publikované by mali byť aj mená osôb, ktoré daný krok hodnotenia vykonávali, “aby bola možná verejná kontrola, či nedošlo ku konfliktu záujmov”. Vláda SR, resp. CKO by tiež mali prijať také opatrenia, aby v rámci 11 OP a výziev existovala možnosť doplniť žiadosť o chýbajúce dokumenty, ak sa pri kontrole zistí, že žiadosť neobsahuje kompletné informácie alebo doklady. “Tak by sa zvýšila miera dôvery slovenskej verejnosti, že o udelení NFP rozhodujú objektívne kritériá a kvalita projektu/žiadosti a nie korupcia a klientelizmus.”
Analytik by uvítal, keby sa RO viac zamerali na kontrolu väčších výdavkov, predovšetkým z pohľadu uskutočnenia verejného obstarávania a opodstatnenosti a efektívnosti vynaložených nákladov vo vzťahu k cieľom projektu. V oblastiach s vysokým dopytom po NFP z fondov EÚ by bolo vhodné “znížiť mieru financovania u žiadateľa, aby bolo možné vyhovieť čo najväčšiemu počtu záujemcov”. Zvýšila by sa tak miera zodpovednosti konečných prijímateľov za efektívnu realizáciu projektu. Mnohí žiadatelia sa totiž hrnú aj do projektov, ktoré by z vlastných peňazí nerealizovali, aj keby peniazmi disponovali.
“V prípade zdrojov z eurofondov ide racionalita a efektívnosť často bokom.” Nový kabinet by mal opustiť škodlivé uvažovanie “na koľko percent sa podarí vyčerpať eurofondy” a mal by sledovať “ako efektívne a zmysluplne” sa podarí Slovensku investovať eurofondy. Ďalej Kuhn vyzval na zodpovedné rozhodovanie, kde zvyšovať počty štátnych úradníkov zodpovedných za manažovanie eurofondov. “Vymenení by mali byť tí, ktorí nespĺňajú kvalifikačné kritériá a tieto pozície dostali vďaka politickým konexiám. Nekvalifikovaní ľudia sú zväčša brzdou efektívnej realizácie projektov,” pripomenul.
Viac nájdete v správe TASR zo dňa 24. júna 2010 tu.
