Z ministerstva financií presakujú prvé informácie o šetrení v štátnej správe, aby sa mohla zaplátať diera v štátnom rozpočte. Aké veľké budú musieť byť úspory a kde sa dajú nájsť?
Ak by mal Ivan Mikloš voľné ruky pri šetrení, bez Ivety Radičovej a KDH ako bŕzd v pozadí a bez Smeru v opozícii, mohol by sa inšpirovať publikáciou INESS a Konzervatívneho inštitútu Úspory a zdroje verejných financií, ktorá hovorí o úsporách na roku 2009.
Spoluautori štúdie Peter Gonda a Radovan Ďurana vypočítali, že v roku 2009 by sa dalo usporiť až 50 miliárd korún, čo je viac ako 1,8 miliardy eur. Kde autori videli najväčšie rezervy? Viac v spomínanej štúdii, ktorú nájdete tu. Inšpirovať by sa vláda mohla aj projektom Reformnavlada.sk Konzervatívneho inštitútu a Nadácie F. A. Hayeka. Ich dokument Programové vyhlásenie reformnej vlády: sprievodca pre zodpovedných politikov na ceste k slobodnejšej spoločnosti a štíhlejšiemu štátu je zaujímavým čítaním.
Autori v ňom tvrdia, že je možné ušetriť viac, ako avizuje minister financií. Navrhujú napríklad redukovať výdavky na objem miezd a tovarov a služieb ústrednej správy o viac ako 30 percent, zníženie výdavkov na administratívu zrušením a zredukovaním kompetencií a agendy ministerstiev a iných inštitúcií verejnej správy (nielen FNM) či neposkytovaním vládnych „podpôr“ poľnohospodárom a iným podnikateľom (okrem záväzkov vyplývajúcich zo vzťahu k EÚ). Uskutočnia sa však aspoň niektoré úsporné opatrenia? Bude sa šetriť systematicky alebo iba jednorazovo, a ktoré rezorty si to odskáču najviac?
Peter Gonda, ekonóm Konzervatívneho inštitútu, hovorí, že razantné konsolidačné kroky sú nevyhnutné už v tomto roku, ale zvyšovanie daní by nemali obsahovať. Argumenuje tým, že príjem z nich by len čiastočne zaplátal dieru v rozpočte na úkor vyššieho daňového zaťaženia. A to minister financií sľubuje nezvyšovať, lebo vie, že by tým nepotešil nielen zamestnancov, ale aj zamestnávateľov. Ani šetriť na ľuďoch znižovaním príspevkov na deti, dôchodkov či sociálnych dávok terajšia vláda veľmi nechce. Pokusy ministra práce Jozefa Mihála boli zmietnuté zo stola. Riešiť neudržateľný prvý dôchodkový pilier a znižovať zásluhovosť v ňom bude vláda musieť spraviť.
Gonda tvrdí, že nestačí iba redukovať verejné výdavky, ale aj aktíva štátu, teda privatizovať. Privatizácia by priniesla nielen zmenu k vlastníckej zodpovednosti, ale aj zdroje na financovanie verejného dlhu a rastúcej diery v dôchodkovom systéme.
Či už budú úspory väčšie, alebo menšie, v prvom rade by mali byť dlhodobé a systémové. „Mali by sa prijať ústavné ‚rozpočtové brzdy´ ako napríklad povinnosť verejnej správy hospodáriť vyrovnane alebo prebytkovo, limitovanie rozpočtovaných výdavkov odhadovanými príjmami či povinnosť použitia prebytku hospodárenia a výnosov z predaja štátnych aktív iba na krytie verejného dlhu a dôchodkovej reformy,“ hovorí Gonda.
Ak by sa napríklad zlúčili rôzne regulačné úrady (Protimonopolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie, ale aj iné) alebo štátne podporné agentúry ( SARIO a SACR), bolo by to dobré riešenie, ale iba vtedy, ak by sa činnosť nového úradu naozaj zefektívnila. Úspory by sa dali urobiť aj komunálnou reformou. Platiť armádu starostov a miestnych poslancov nie je dlhodobo možné.
Čítajte ďalej v týždenníku .týždeň zo dňa 16. augusta 2010 tu.
