Slovensko je výnimočné aj tým, že 86 percent z 2 928 obcí má menej ako dvetisíc obyvateľov. Malé dedinky, ktoré si často idealizujeme pre lacný život a čistú prírodu, však vymierajú. V lepšom prípade sa menia na chalupárske kolónie – ak nemajú šikovného starostu a dotácie z eurofondov.
Každá krajina má centrá prosperity a oblasti chudoby, ide však o veľkosť rozdielov. Najmä juh a severovýchod Slovenska zaostáva z mnohých dôvodov, najmä historických. Dedinky sa vyľudňujú a sotva pomôže dánsky model (zlučovanie do dvadsaťťtisícových aglomerácií) či francúzska kampaň (hor sa na vidiek). Skôr platí to Chalúpkovo „a čo mladé, zutekalo, a čo staré, nevládalo“ – na perfirériách Gemera, Spiša či Šariša žijú skutočne iba zapadnutí vlastenci alebo tí, čo nemajú inú možnosť. Teda starí ľudia a Rómovia. Nie je tam práca, zle funguje doprava, často nie sú dostupní ani lekári, školy či obchody. Počas príprav programovacieho obdobia 2007 až 2013 sa zdôrazňovala „územná koncentrácia“ zdrojov, ktorá by mala prispieť do určitých „pólov“ – teda vopred stanovených menších území. Cieľ? Pozitívny rozvojový vplyv na ich zázemie a zabránenie „živelnému boju“ o europeniaze, v ktorom si pri nerovných podmienkach budú konkurovať malé obce, veľké dediny aj mestá.
Ako pripomína analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda, štátni prerozdeľovači nerozptýlia dotácie do regiónov plošne, ale cielene podporia najmä takzvané póly rastu vo viere, že tie sa stanú „motormi rozvoja“ a potiahnu na rast i svoje zázemia. Spor sa odohráva najmä o určenie príslušnosti obcí k najnižšej kategórii mimo pólov rastu, pretože pre tie je určený oveľa menší balík peňazí prostredníctvom plánu rozvoja vidieka, zatiaľ čo inovačné a kohézne póly rastu môžu čerpať z hlavného balíka eurofondov. Ak si však koalícia s opozíciou dnes vyhadzujú na oči, kto čo urobil pre vidiek, ide podľa Slobodu iba o rétorickú hru. Kým za Dzurindovej vlády bolo medzi póly rastu zaradených 1 173 obcí (teda 40 percent zo všetkých), za Ficovej vlády sa ich počet zredukoval na 964 (33 percent). Čo je dôležitejšie, kým za Dzurindu sa do pólov rastu vtesnalo 82,18 percenta obyvateľov krajiny, za Fica je to dokonca nepatrne viac – 82,74 percenta. Farizejský je aj krik opozície, že vláda „chce liať peniaze čo najbližšie k Bratislave“. Práve za Dzurindu bolo do pólov rastu zaradených až 80 percent sídiel najbohatšieho, teda Bratislavského kraja. Za Fica sa ich počet znížil na 50 percent (analýzu Dušana Slobodu citovanú v týždenníku .týždeň nájdete tu).
Čítajte ďalej v týždenníku .týždeň zo dňa 7. septembra 2009 tu.
