Slovensko si v tomto týždni pripomína desiate výročie vstupu do Európskej únie. Polovicu tohto času platíme eurom. Integrácia otvorila Slovákom nové príležitosti, zároveň však do našej politiky vniesla zlomovú líniu, ktorá ju bude nadlho poznačovať.
Pri cestách po Slovensku sa človeku zdá, že ak sa vo verejnej sfére do niečoho investuje, určite za tým stoja eurofondy. Peniaze, ktoré dostávame od Únie, boli pred vstupom jedným z hlavných argumentov pre naše členstvo. Súdiac aspoň podľa vtedajších vyjadrení politikov. Ich odvrátenou stránkou je však korupcia, netransparentnosť a skresľovanie trhového prostredia.
Konzervatívny inštitút vlani zverejnil štúdiu, ktorá skúmala efektívnosť eurofondov pri znižovaní regionálnych rozdielov. Záver? „Ani za pomoci miliárd z eurofondov nie je badateľný významný pozitívny vplyv regionálnej/kohéznej politiky EÚ na pokles regionálnych rozdielov,“ tvrdí v nej analytik KI Dušan Sloboda.
Celkové regionálne rozdiely v EÚ, sledované na úrovni 270 regiónov, v období 1990 až 2011 vzrástli o 4 percentuálne body. A to aj napriek tomu, že na úrovni EÚ sa v rovnakom období zvýšil objem prerozdeľovaných prostriedkov päťnásobne. Slovensko v sledovanom období 1999 až 2011 zaznamenalo nepatrný pokles regionálnych rozdielov o jeden percentuálny bod.
Čítajte ďalej v týždenníku .týždeň zo dňa 28. apríla 2014 tu.
Štúdiu Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii nájdete na stiahnutie vo formáte .PDF tu alebo v náhľade nižšie:
