Odborári sa dohodli s vládou na zvýšení platov pre zamestnancov verejného sektora o 16 eur. Nie je dôvod úradníkom, ktorých mzdy boli zmrazené posledné tri roky, zvýšenie nedopriať. Len je otázka, či sa to nedalo urobiť inak a spolu s hlbšími systémovými zmenami.
„Zvýšenie o pevnú sumu znamená, že rovnostársky prilepšíme všetkým, bez ohľadu na to, aký je ich výkon či zodpovednosť,“ hovorí Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. No skutočný problém vidí inde: „Základnou otázkou je, či ten obrovský počet ľudí, ktorí sú zamestnaní vo verejnej správe, naozaj potrebujeme, alebo či je nevyhnutné, aby štát vykonával takú širokú agendu, akej sa jeho úradníci venujú dnes.“ Sloboda pripomína, že nie je možné plošne určiť prezamestnanosť v celej verejnej správe, pretože niekde je prirodzene vyššia, niekde nižšia. Inak povedané, tak ako pri ľudskom tele, aj v štátnom aparáte sa tuk ukladá nerovnomerne.
„Aby sme zistili, koľko nadbytočných úradníkov máme, museli by sa spraviť dôsledné audity jednotlivých štátnych inštitúcií.“ „Keď chcem meniť počty zamestnancov verejnej správy, musím vedieť, kde presne treba sekať,“ vysvetľuje Sloboda. „Inak sa robia len plošné opatrenia v štýle desaťpercentného zníženia mzdových nákladov.“ To však nie sú systémové zmeny. Na tomto mieste si čitateľ môže položiť otázku, či práve vládny projekt ESO nepovedie k sľubovaným úsporám v štátnej správe.
Dušan Sloboda tvrdí, že za fasádou zlepšenia služieb verejnosti sa tu uskutočňuje tichá centralizácia moci: „S jednotnými kontaktnými miestami sa dá súhlasiť. No také niečo sa dá urobiť aj bez toho, aby sa centralizovala štátna správa. Stačí nastaviť toky, kde na jednotné kontaktné miesto príde žiadosť a tá sa už pošle ďalej na zodpovedné miesto. No oni dnes znovu vytvárajú sieť okresných úradov, aká fungovala za Mečiarovej vlády.“ Oproti silnému prednostovi okresného úradu bude po novom stáť slabá a rozdrobená samospráva. „Vytvára sa tak priestor na ďalšie poštátnenie samosprávy.“
Vláda tiež tvrdí, že projekt ESO ušetrí až 700 miliónov eur, no nie je jasné ako sa k tomuto číslu dopracovala. Sloboda by radšej privítal komunálnu reformu, ktorá by zracionalizovala samosprávu. Slovensko má dnes asi 2 900 obcí, z ktorých mnohé sú príliš malé. V rámci komunálnej reformy by sa viacero obcí zlúčilo asi do tristo municipalít, na čele ktorých by stál jeden starosta.
Vznikli by silnejšie samosprávne celky, ktoré by zvládali lepšie svoje kompetencie. Občania by za svoje dane dostávali vďaka tomu lepšiu kvalitu služieb. Okrem toho by viac moci zostalo v samosprávach tam žijúcim občanom – na rozdiel od snahy jednej politickej strany centralizovať moc v štáte hore.
Čítajte ďalej v týždenníku .týždeň zo dňa 14. októbra 2013 tu.
