Na program rokovania vlády dňa 3. októbra 2007 je ako bod č. 4 zaradený Návrh štatútu a návrh na personálne obsadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Návrh predkladá podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. V predkladacej správe k návrhu sa uvádza, že „dôvodom zmeny štatútu je úmernejšie zastúpenie občianskych združení národnostných menšín v rade a možnosť prizývania expertov v oblasti menšinovej problematiky.“ V skutočnosti je však zmenený štatút z obsahového hľadiska takmer identický so súčasným platným štatútom Rady. Jediným relevantným rozdielom je zníženie zastúpenia maďarskej a rómskej menšiny v Rade.
V súčasnosti sú v rade zastúpené 3 maďarské menšinové organizácie, 2 rómske menšinové organizácie a po 1 zástupcovi organizácií ostatných národnostných menšín. Podľa navrhovaného štatútu by v Rade mala mať každá menšina iba po jednom zástupcovi. Maďarská menšina by mala byť podľa nového štatútu zastúpená v Rade už iba zástupcom CSEMADOK-u, vypadli by zástupcovia Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku a Fóra maďarskej inteligencie. Miesto Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti a Osvetového centra Rómov Považia by rómsku menšinu malo v Rade zastupovať Kultúrne združenie občanov rómskej národnosti v Košiciach.
Zastúpenie jednotlivých menšín v Rade ani v minulosti nebolo pomerné podľa počtu ich príslušníkov. Symbolicky vyššie zastúpenie maďarskej a rómskej menšiny však odzrkadľovalo skutočnosť, že počet ich príslušníkov výrazne presahuje početnosť iných národnostných menšín na Slovensku. Spomedzi 5 379 455 obyvateľov Slovenska v roku 2001 si pri sčítaní obyvateľstva 520 528 (9,7 %) uviedlo maďarskú národnosť, 89 920 (1,7 %) rómsku národnosť, 44 620 (0,8 %) českú národnosť, 24 201 (0,4 %) rusínsku národnosť, 10 814 (0,2 %) ukrajinskú národnosť, 5 405 (0,1 %) nemeckú národnosť, 2 602 poľskú národnosť, 890 chorvátsku národnosť a 434 srbskú národnosť, ostatné národnostné menšiny boli ešte menej početné. Skutočné zastúpenie rómskej menšiny je podľa odhadov expertov niekoľkonásobne vyššie. Návrh na nižšie zastúpenie maďarskej a rómskej menšiny v Rade nie je v materiáli nijako vecne a konkrétne zdôvodnený okrem všeobecnej poznámky o „úmernejšom zastúpení občianskych združení národnostných menšín v rade“.
Argument o možnosti prizývať expertov z oblasti menšinovej problematiky sa premietol do nového ustanovenia štatútu, podľa ktorého: „Na zasadnutie rady môžu byť prizývaní experti: a) 1 zástupca za Ústav pre výskum etnických menšín Maďarskej akadémie vied, b)1 zástupca za Masarykovu univerzitu v Brne, c) 1 poradca podpredsedu vlády SR v oblasti menšinovej politiky, d)1 zástupca za Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry.“ (čl. 4 ods. 7). Aj doterajší štatút pritom umožňoval, aby na zasadnutia Rady boli prizývaní „aj zástupcovia iných orgánov štátnej správy, zástupcovia samospráv a mimovládnych organizácií“ (čl. 4 ods. 12). Podľa navrhovaného znenia štatútu by okrem nich mohli byť prizývaní aj zástupcovia akademických inštitúcií a experti (čl. 4 ods. 8). Kvôli takejto parciálnej zmene, či skôr doplneniu však v žiadnom prípade nie je potrebné prijímať nový štatút, úplne by postačilo schválenie zmeny štatútu v tomto konkrétnom bode.
Podľa doterajšieho štatútu by sa zasadnutia Rady mali konať „minimálne raz za tri mesiace“ (čl. 7 ods. 2), podľa navrhovaného štatútu „spravidla dvakrát ročne“ (čl. 6 ods. 1). Táto zmena môže signalizovať snahu ešte viac znížiť súčasný, aj tak nie príliš veľký, význam Rady, ktorá aj napriek svojmu doterajšiemu štatútu počas uplynulých 4 rokov zasadala len raz ročne, fungovala viac menej formálne a neprichádzala so žiadnymi iniciatívami, ktoré by mali zásadnejší reálny dopad na postavenie národnostných menšín v Slovenskej republike.
Rada je síce istou formou participácie príslušníkov menšín na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich týkajú (čl. 34 ods. 2 písm. c) Ústavy SR), ide však o značne nesystémové riešenie. V prípade, že príslušníkov tej ktorej menšiny zastupuje viacero organizácií, je v podstate len na ad hoc rozhodnutí vlády, ktorú z nich prizve do Rady a umožní jej aspoň formálne sa podieľať na formovaní štátnej menšinovej politiky. Rozhodnutia Rady nemajú totiž pre vládu nijakú záväznosť.
Postavenie Rady, jej úlohy, konštrukcia jej zloženia, ani spôsob jej fungovania sa navrhovaným štatútom nemajú významnejším spôsobom zmeniť. To vyvoláva podozrenie, že skutočným dôvodom, pre ktorý sa navrhované zmeny nemajú zrealizovať prostredníctvom zmeny existujúceho štatútu, ale prostredníctvom prijatia nového štatútu, je snaha zastrieť pripravované zníženie zastúpenia maďarskej a rómskej menšiny v Rade. Takáto zmena by totiž v prípade, žeby sa neprijímal nový štatút, ale iba menilo príslušné ustanovenie štatútu, bila viac do očí a vyžadovala by si konkrétnejšie zdôvodnenie ako nič nehovoriacu zmienku o „úmernejšom zastúpení občianských združení národnostných menšín v rade“.
Ondrej Dostál
riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
V Bratislave dňa 2. októbra 2007
Odkazy na súvisiace materiály:
Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny
Súčasný štatút Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny
Mediálne výstupy:
4. október 2007
