Skupina mimovládnych neziskových organizácií sa dnes obrátila na poslancov NR SR s výzvou, aby parlament odporučil ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi podmieniť podporu Slovenskej republiky pre kandidatúru na post predsedníckej krajiny OBSE tým, aby išlo o krajinu, v ktorej sú dodržiavané ľudské práva a občianske slobody a funguje v nej skutočne demokratický režim. Vzhľadom na to by Slovenská republika podľa názoru iniciátorov výzvy nemala podporiť kandidatúru Kazachstanu na predsednícky post v OBSE v roku 2009, pretože Kazachstan nespĺňa uvedené podmienky.
Mimovládne organizácie zaslali poslancom návrh možného Vyhlásenia NR SR k 15. zasadnutiu Ministerskej rady OBSE, ktoré sa uskutoční zajtra a pozajtra v Madride a ktoré sa bude zaoberať aj otázkou predsedníckej krajiny na rok 2009. Slovenská diplomacia podľa doterajších informácií kandidatúru Kazachstanu podporuje. Ako sa však upozorňuje v dôvodovej správe návrhu vyhlásenia, Kazachstan nie je skutočne slobodná a demokratická krajina. Takéto hodnotenie vystavili kazašskej vládnej moci Európska únia, samotná OBSE, ako aj rôzne mimovládne organizácie zaoberajúce sa dodržiavaním ľudských práv.
Prijatie Vyhlásenia NR SR iniciovali nasledovné organizácie:
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Ivan Kuhn
Nadácia Pontis, Lenka Surotchak
Stála konferencia Občianskeho inštitútu, Peter Osuský
Občan a demokracia, Šarlota Pufflerová
Aliancia Fair-play, Zuzana Wienk
MEMO 98
Partners for Democratic Change Slovakia, Karolína Miková
OZ Človek v ohrození, Eliška Sláviková
Občianske oko, Peter Novotný
Ivan Kuhn,
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
V Bratislave dňa 28. novembra 2007
Mediálne výstupy:
28. november 2007
Sme.sk/SITA: Mimovládky: Slovensko by nemalo podporiť ambície Kazachstanu v OBSE
Znenie návrhu Vyhlásenia NR SR:
– zdôrazňujúc, že Slovenská republika je demokratickým právnym štátom založeným na rešpekte k ľudským právam a občianskym slobodám,
– vyjadrujúc presvedčenie o potrebe rešpektovania a presadzovania týchto hodnôt aj vo vzťahoch s inými štátmi a v medzinárodných organizáciách, ktorých je Slovenská republika členom,
v súvislosti s 15. zasadnutím Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktoré sa koná v dňoch 29. – 30. novembra 2007 v Madride, odporúča ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky, aby:
1. podporu pre kandidatúru ktorejkoľvek členskej krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na post predsedajúcej krajiny podmienil dodržiavaním ľudských práv a občianskych slobôd a fungovaním skutočne demokratického režimu v kandidátskej krajine,
2. nepodporil kandidatúru Kazašskej republiky na post predsedníckej krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v roku 2009 z dôvodu, že nespĺňa kritériá uvedené v predchádzajúcom bode.
Dôvodová správa:
V dňoch 29. – 30. novembra 2007 sa v Madride uskutoční 15. zasadnutie Rady ministrov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Na tomto zasadnutí sa bude voliť predsednícka krajina OBSE na rok 2009. Návrh vyhlásenia NR SR je reakciou na informácie, že Slovenská republika podporuje kandidatúru Kazachstanu na tento post. Dôvodom predloženia návrhu vyhlásenia odporúčajúceho ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky iný postoj v tejto otázke je skutočnosť, že Kazachstan nie je skutočne slobodná a demokratická krajina. Takéto hodnotenie vystavili kazašskej vládnej moci Európska únia, samotná OBSE, ako aj rôzne mimovládne organizácie zaoberajúce sa dodržiavaním ľudských práv.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je priamym pokračovateľom Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE). Helsinský Záverečný akt KBSE, ktorý v auguste 1975 podpísalo 35 krajín, obsahoval aj kapitolu o rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd. Práve táto kapitola bola v bývalom Československu základom pre vznik Charty 77, ktorá od komunistickej vlády požadovala rešpektovanie dokumentu (a v ňom zakotvených ľudských práv a základných slobôd), ktorý podpísalo aj komunistické vedenie ČSSR. KBSE tak zohrala významnú úlohu pri formovaní disidentského hnutia v bývalom Československu a mala svoj podiel na páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe o 14 rokov neskôr.
Slovenská politická reprezentácia by preto mala v duchu ideálov a hodnôt demokracie, ľudských práv a občianskych slobôd, zakotvených aj v Ústave Slovenskej republiky, podmieniť svoju podporu pre kandidatúru ktorejkoľvek členskej krajiny OBSE na post predsedajúcej krajiny dodržiavaním ľudských práv a občianskych slobôd a fungovaním skutočnej, nie iba formálnej alebo tzv. “riadenej demokracie” v kandidátskej krajine. Kazachstan v súčasnosti aj podľa hodnotení samotnej OBSE či Európskej únie tieto kritériá nespĺňa.
Európska únia vo svojej výročnej správe o ľudských právach za rok 2006 spomína napríklad vraždu Altynbeka Sarsenbajeva, spolupredsedu opozičnej politickej strany Naghyz Ak Zhol a vyjadruje obavy z toho, či súdny proces v tejto kauze bude férový. V správe EÚ sa tiež konštatuje, že prezidentské voľby v Kazachstane nespĺňali štandardy demokratických krajín, že vládna moc robí obštrukcie voči opozičným politickým stranám a neštátnym médiám. V správe Európska únia zdôrazňuje, že bude situáciu v tejto krajine naďalej podrobne sledovať, predovšetkým vzhľadom na ambície Kazachstanu uchádzať sa o predsedníctvo OBSE v roku 2009.
Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE vo svojej záverečnej správe o pozorovateľskej misii počas parlamentných volieb v Kazachstane v auguste 2007 konštatuje, že niektoré ustanovenia nového volebného zákona sú v rozpore s Kodanským dokumentom OBSE z roku 1990 – napríklad mandáty prináležia politickým stranám a tie môžu po voľbách rozhodnúť, koho poveria výkonom poslaneckého mandátu, a nie všetky mandáty aspoň v jednej komore parlamentu sú obsadzované na základe ľudového hlasovania.
Zákony v Kazachstane tiež obsahujú reštriktívne ustanovenia, ktoré nerešpektujú úplne právo jednotlivcov a skupín “založiť úplne slobodne vlastnú politickú stranu alebo inú politickú organizáciu a poskytnúť takýmto politickým stranám a organizáciám nevyhnutné právne záruky pre slobodnú súťaž na základe rovnosti pred zákonom a úradmi” tak, ako je to definované v paragrafe 7.6 Kodanského dokumentu OBSE z roku 1990. Obmedzenia v Kazachstane zahŕňajú prehnané požiadavky pre registráciu politických strán alebo právnických osôb a neurčité administratívne postupy, ktoré neúmerne predlžujú proces registrácie strán. Výsledkom týchto obštrukcií bolo, že do volieb sa zaregistrovalo iba 7 strán, zatiaľ čo ďalšie 2 strany sa volieb nemohli zúčastniť, pretože ich ministerstvo spravodlivosti nezaregistrovalo ako právnické osoby. V Kazachstane tiež existuje na pomery OBSE vysoký volebný prah 7 % a nemožnosť vytvárať volebné koalície.
Správa tiež konštatuje, že zloženie ústrednej volebnej komisie vyvolalo obavy týkajúce sa jej nezávislosti a nestrannosti. Taktiež priebeh volieb nebol v súlade s niektorými záväzkami vyplývajúcimi z členstva v OBSE, najmä pokiaľ išlo o sčítavanie hlasov.
Správa síce konštatuje, že politické strany mohli realizovať svoje predvolebné kampane bez výrazných zásahov vládnej moci, nemali však rovnaký prístup do médií, či už štátnych, ktoré výrazne preferovali stranu Nur Otan prezidenta Nazarbajeva, ale aj súkromných, ktoré sú takmer výlučne v rukách podnikateľov blízkych Nursultanovi Nazarbajevovi.
Pozorovatelia OBSE negatívne ohodnotili sčítavanie hlasov v 39 % volebných miestností z tých, v ktorých pozorovatelia pôsobili, najmä vzhľadom na chýbajúcu transparentnosť. Pozorovatelia sa stretli s prípadmi závažného porušovania volebných pravidiel vrátane zmien údajov v protokoloch zo sčítavania hlasov.
Po publikovaní oficiálnych výsledkov volieb ústrednou volebnou komisiou jeden mesiac po voľbách sa zistilo, že v 15 volebných miestnostiach, spomedzi tých, v ktorých pozorovatelia OBSE pôsobili, sa údaje publikované ústrednou volebnou komisiou výrazne odlišovali od volebných protokolov, ktoré pozorovatelia dostali priamo vo volebných miestnostiach po skončení hlasovania. Vo väčšine prípadov išlo o zmeny v prospech vládnej strany Nur Otan. Podozrivé tiež bolo, že podľa údajov publikovaných ústrednou volebnou komisiou, v stovkách volebných miestností získala všetky platné hlasy práve vládna strana Nur Otan.
V informácii o priebehu a výsledkoch oficiálnej návštevy ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Jána Kubiša v Uzbekistane a Kazachstane v dňoch 19.-21.3.2007, predloženej na rokovanie vlády 2.5.2007 sa píše:
„Minister J. Kubiš podčiarkol, že predsedníctvo KZ v OBSE závisí predovšetkým od uskutočnenia reálnych krokov, ktoré boli prezentované prezidentom ako aj parlamentom a vládou KZ na rok 2007.“
„Diskutovali sa aj otázky OBSE, jej významu pre stabilitu a bezpečnosť v Strednej Ázii. Hovorilo sa o forme realizácie demokratizačných reforiem KZ, ako aj o vystúpení prezidenta KZ k národu “Stratégia KZ – 2030 v novej etape rozvoja KZ”. SR strana očakáva, že jej zámery budú realizované do 12/2007, čo umožní zabezpečiť podporu pre kandidatúru KZ na predsedníctvo v OBSE.“
Tieto formulácie potvrdzujú, že aj minister zahraničných vecí Slovenskej republiky zdieľa kritické hodnotenia situácie v Kazachstane formulované dvomi významnými medzinárodnými organizáciami a jasnou diplomatickou rečou definoval podmienky pre podporu SR pre predsedníctvo Kazachstanu v OBSE.
Škandalózny priebeh parlamentných volieb v lete 2007, ako aj celková situácia v Kazachstane sú dôvodom na to, aby Slovenská republika nepodporila kandidatúru Kazachstanu na predsedníctvo v OBSE.
Od roku 1991, keď bola pozícia predsedníctva KBSE (od roku 1995 OBSE) vytvorená, túto funkciu vykonávali iba skutočne demokratické krajiny. (Funkciu predsedu OBSE vykonáva minister zahraničných vecí predsedajúcej krajiny).
Krajiny ktoré doteraz vykonávali predsednícku funkciu OBSE:
2007: Miguel Angel Moratinos (Španielsko)
2006: Karel De Gucht (Belgicko)
2005: Dimitrij Rupel (Slovinsko)
2004: Solomon Passy (Bulharsko)
2003: Jaap de Hoop Scheffer, Bernard Rudolf Bot (Holandsko)
2002: Jaime Gama, Antonio Martins da Cruz (Portugalsko)
2001: Mircea Dan Geoana (Rumunsko)
2000: Wolfgang Schuessel, Benita Ferrero-Waldner (Rakúsko)
1999: Knut Vollebaek (Nórsko)
1998: Bronislaw Geremek (Poľsko)
1997: Niels Helveg Petersen (Dánsko)
1996: Flavio Cotti (Švajčiarsko)
1995: László Kovács (Maďarsko)
1994: Beniamino Andreatta, Antonio Martino (Taliansko)
1993: Margaretha af Ugglas (Švédsko)
1992: Jiří Dienstbier, Jozef Moravčík (Československo)
1991: Hans-Dietrich Genscher (Nemecko)
Aj v roku 2008 bude OBSE predsedať demokratická krajina – Fínsko. Domnievame sa, že by sa v tejto tradícii malo pokračovať aj v roku 2009 a v ďalších rokoch.
