Dovoľte mi, aby som Vás oslovila so žiadosťou o podporu výzvy za zachovanie Ústavu pamäti národa.
Nepáči sa mi prístup súčasnej slovenskej politickej garnitúry k inštitúcii, ktorá má pre uzdravenie nášho národa veľký význam. Svojimi výrokmi, navrhovaním nevhodných kandidátov, predlžovaním obdobia bez funkčného vedenia ústavu, dohadovaním sa o jeho zmysle či ohrozením prenájmu priestorov, ktoré malo ÚPN prisľúbené, systematicky devalvujú jeho hodnotu. N
ižšie nájdete výzvu, v ktorej pripomínam poslanie Ústavu pamäti národa. Ak máte rovnaký názor, môžete ju podpísať, prípadne upozorniť aj svojich priateľov a známych. Výzvu spolu s vyjadrením Vašej podpory pošlem následne prezidentovi SR, predsedovi vlády, predsedovi parlamentu, predsedom parlamentných strán a ďalším.
Viem, že táto výzva je len kvapkou v mori. Ale tiež verím, že človek nemá mlčať, keď vidí neprávosť. Mojím cieľom je hlavne senzibilizovať vnímanie nás všetkých na podobné zaobchádzanie, ktoré sa nedotýka len našej minulosti, ale nakoniec zasiahne aj našu budúcnosť. Nedovoľme to!
Ďakujem a zostávam s pozdravom Nina Kurz (rodená Langošová)
S narastajúcim znechutením a strachom sledujem, ako sa politické strany dohadujú o Ústave pamäti národa (ÚPN), ako keby sa jednalo o akýsi “artikel na trhu”. Pritom ide o ústav, ktorého existenciu riadne odhlasoval parlament SR, jeho význam potvrdila podpora slovenskej verejnosti a ktorý si medzičasom zaslúžil ohlas aj v zahraničí.
Navrhovaním nevhodných kandidátov na predsedu ÚPN alebo planým diskutovaním o zmysle takejto inštitúcie systematicky znižujú jej hodnotu, čím dehonestujú základnú myšlienku, vďaka ktorej Ústav vznikol. Vznik ÚPN sprevádzalo napätie, ako jeho existenciu prijme slovenská verejnosť. Jej široká podpora len dokazuje, že ľudia skôr ako politici pochopili, čo je jeho zmyslom. Úlohou ÚPN nie je odsudzovať niekoho za staré prehrešky, ale zdokumentovať zneužívanie štátnej moci totalitnými režimami, ktoré svojou rozsiahlou agendou, premysleným plánovaním a bez ohľadu na ľudské životy, páchali zlo a neprávosť. Iba poznaním tohto zla, sa mu môžeme v budúcnosti účinne brániť.
Zverejnenie zväzkov ŠTB bolo len jedným z čiastkových krokov činnosti ÚPN a malo ukázať, že Slovensko sa svojej minulosti nemusí desiť. Vyšlo najavo, že s ŠTB – naozaj vedome a dobrovoľne – spolupracovala len malá časť národa. Komunisti vsadili na účinok tzv. spoluviny a vytvárali (a dodnes vytvárajú) domnienku, že vlastne každý nejakým spôsobom “spolupracoval”. Toto ale nikdy nebola a ani nie je pravda. Nesmieme dovoliť, aby nás tento zavádzajúci názor odradil od skúmania dodnes hrubo zamlčovanej a prekrucovanej histórie. Slovami Jána Langoša, zakladateľa ÚPN: “Musíme nájsť odvahu na odhalenie pravdy, dokumentovanej v osobných životoch a na nesenie zodpovednosti za svoj osud. Až potom sa stane naše národné spoločenstvo dospelým, lebo 40 rokov sme nežili ako dospelí ľudia. To je moje posolstvo a bol by som rád, keby to bolo aj posolstvom ÚPN.”
Ján Langoš často čerpal z poznatkov psychológie, ktorá nás učí, že človek môže byť naozaj slobodný a svoj osud bude mať pevne v rukách až vtedy, keď sám seba dobre spozná. Trúfam si tvrdiť, že to isté platí aj pre národ. Veľa ľudí vo svojom boji s každodennými starosťami nenachádza už čas či silu aktívne sa zaujímať o minulosť národa. Pre väčšinu z nás je dôležitá najmä naša osobná história, ale napriek tomu by sme mali podporiť snahu, ukázať našim deťom, čím sme ako národ v minulosti prešli. Myslím, že je veľmi dôležité, odhaliť im celú pravdu, aby sa viac neopakovali naše chyby.
To je predsa základ úspešnej výchovy, na ktorej sa ÚPN môže podieľať ponukou štruktúrovaných podkladov pre školské učebné osnovy alebo filmovým dokumentačným materiálom s osobnými výpoveďami ľudí, ktorí na vlastnej koži pocítili fungovanie totalitného štátu. Popri dokumentovaní zločinov, ktoré páchal štát na civilnom obyvateľstve, môže ÚPN pomôcť odkryť aj pozitívne fakty z našej minulosti, ako bol napr. protikomunistický odboj organizovaných skupín či protesty jednotlivcov počas trvania totalitných režimov. A čo je ešte dôležitejšie: na to, aby u nás bola obnovená spravodlivosť je nevyhnutná rehabilitácia obetí a reštitúcia škôd.
Nechajme sa teda inšpirovať posolstvom Jána Langoša a bojujme proti zlu, skúmajme svoju minulosť, aby sme mohli lepšie a kvalitnejšie žiť a aby tak mohli žiť najmä naše deti. Nedajme si otupiť vnímanie zdĺhavými diskusiami v médiách a pripomeňme politikom Slovenska poslanie a ciele ÚPN, kým jeho hodnota “na trhu” neklesne príliš nízko. Preto sa obraciam na všetkých, ktorým rovnako záleží na osude Ústavu pamäti národa, aby sa pripojili k tejto výzve: vyzývame súčasnú vládu i členov parlamentu SR, aby rešpektovali ÚPN ako dôležitú súčasť našej spoločnosti s postavením, aké si zaslúži a aké majú podobné inštitúcie v okolitých krajinách; vyzývame členov parlamentu SR, aby za predsedu ÚPN zvolili človeka, ktorý dokáže plniť jeho poslanie; vyzývame ústavných činiteľov SR, aby podporovali aktivity a snahy, nepredpojato odhaľovať našu minulosť a poznať úplnú pravdu.
Na záver dovoľte citovať, čo Zákon o pamäti národa ukladá štátu: “sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 – 1989, určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania vedy a kultúry na politické a ideologické účely”, ako aj “učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony”.
Zoznam signatárov a výzvu, ktorú môžete podporiť i Vy, nájdete na stránkach change|net.sk tu.
