V ekonomickej sfére spôsobuje určitý čin alebo zvyk, určitá inštitúcia alebo určitý zákon nielen iba jeden, avšak celú sérii účinkov. Len prvý z týchto účinkov je bezprostredný – zjavuje sa simultánne so svojou príčinou; len tento účinok je viditeľný. Ostatné účinky sa zjavujú len postupne; nie sú viditeľné. Máme veľké šťastie, ak sme schopní predvídať ich.
Frédéric Bastiat
Globálne otepľovanie sa stalo súčasťou verejného diskurzu. Pravda a mýty splynuli a dali vzniknúť verejnej mienke o tomto probléme. Z verejnej mienky potom plynie tlak na riešenie. Riešenie by malo byť účinné, rýchle a jednoduché. Davy chcú všetko a hneď. To je ideálna pôda pre totalitné zmýšľanie každého druhu. Nemôže nás preto prekvapiť, akým smerom sa verejná diskusia uberá.
Rýchle a jednoduché riešenia majú jeden základný problém. Tým sú nezamýšľané dôsledky, ktoré nie sú viditeľné. Máme šťastie, pokiaľ sa nám podarí ich predvídať. Najprv sa o to však musíme snažiť. V tejto eseji sa krátko zamyslíme nad problémom globálneho otepľovania. Pokúsime sa identifikovať podstatu tohto problému a jeho fundamentálne riešenie. Tým je sloboda, ktorá vedie k mieru a prosperite. Ak pochopíme, aká je skutočná cesta k mieru, pochopíme aj hlboký omyl pri udelení minuloročnej Nobelovej ceny za mier.
Globálne otepľovanie: o čom to je?
Globálne otepľovanie sa stalo pojmom, ktorý netreba vysvetľovať. Tak sa aspoň momentálne javí verejná diskusia o tomto probléme. Každý predsa vie, o čo ide. Každý vie, že je to problém. A každý vie, že ho musíme nejako riešiť. Podstatu problému netreba vysvetľovať. Možno občas ponúknuť zopár ilustračných záberov ľadového medveďa na plávajúcej kryhe alebo mesta zničeného hurikánom. Podstata však musí byť všetkým jasná.
Príčina globálneho otepľovania je podobne zjavná. Minimálne od uvedenia filmového trháku „An Inconvenient Truth“ nemôže mať nikto pochybnosti. Veď ak existuje medzi dvoma veličinami korelácia, napríklad medzi teplotou a množstvom oxidu uhličitého v atmosfére, musí medzi nimi existovať aj kauzálny vzťah. Al Gore nám to predsa vysvetlil. Globálne otepľovanie je spôsobené zvyšovaním množstva oxidu uhličitého. A môžu za to samozrejme ľudia.
Je to pravda alebo mýtus? V „slušnej spoločnosti“ by ste túto otázku nemali položiť. Spochybňovať všeobecne prijímané „skutočnosti“ je politicky nekorektné. Navyše hľadaním pravdy by ste mohli náhodou dospieť k odlišnému záveru a vyslúžiť si nálepku extrémistu, popierača či inak spoločensky neprijateľného človeka. V konečnom dôsledku pravda nebude až tak podstatná. Pokiaľ sa politické rozhodnutia budú prijímať podľa spoločenských mýtov, hľadanie pravdy je skôr extravagantnou záľubou.
Globálne otepľovanie vraj poškodzuje prírodu. To je závažný dôvod zaoberať sa týmto problémom. Najprv si však musíme ujasniť, prečo treba prírodu chrániť pred zmenami. Presnejšie povedané, prečo ju treba chrániť pred niektorými zmenami. Nikto asi nechce, aby ľudia prestali obrábať pôdu a vrátili sa k jaskynnému životu. Aký zásah do pôvodného usporiadania prírody je teda prípustný a ktorý je už poškodením?
Ktorýsi z antických filozofov povedal, že človek je mierou všetkých vecí. Predbehol tak o mnoho storočí modernú ekonómiu, ktorá odvodzuje hodnotu vecí z užitočnosti pre človeka. Hodnota prírody neexistuje sama o sebe. Jestvuje len hodnota prírody ako životného prostredia pre človeka. Ľudia si musia zvoliť optimálnu kombináciu zásahov do prírody a zachovania jej pôvodného stavu.
Spoločenský problém globálneho otepľovania nie je otázkou prírodných vied. Otázkou nie je, či sa atmosféra otepľuje alebo nie. Otázkou nie je ani podiel ľudskej činnosti na tomto otepľovaní. Spor o globálne otepľovanie je sporom medzi rôznymi preferenciami. Na jednej strane stoja ľudia s väčšou preferenciou (neporušenej) prírody. Na druhej strane sú ľudia, ktorí preferujú rôzne iné hodnoty.
Sloboda znamená mier a blahobyt
Ak správne definujeme globálne otepľovanie ako spoločenský problém, musíme na jeho analýzu použiť nástroje spoločenských vied. Najvhodnejšie sa javia ekonómia a právo. Zmyslom týchto vied je skúmať z rôznych aspektov spolužitia v ľudskej spoločnosti a formulovať pravidlá, podľa ktorých sa ľudia v spoločnosti správajú.
Základným problémom ľudstva je vzácnosť. Je len málo situácií v živote, keď človek nemusí čeliť voľbe medzi rôznymi využitiami určitého zdroja. Vzácny je napokon aj samotný ľudský život, každý má k dispozícii len určitý počet rokov. Na druhej strane vidíme, že ľudské potreby sú neobmedzené. Ľudia sa preto nevyhnutne musia dostávať do konfliktov. Pri globálnom otepľovaní vidíme presne tento problém. Rôzni ľudia majú rôznu predstavu o tom, ako využiť vzácnu zemskú atmosféru.
Odpoveď na problém vzácnosti sa snaží dať ekonómia a právo. Ekonómia formuluje pravidlá, podľa ktorých môžu ľudia vo svete vzácnosti dosiahnuť maximálny možný blahobyt. Právo zase poskytuje pravidlá na riešenie konfliktov medzi ľuďmi. Spoločne tak ekonómia a právo vo vzájomnej symbióze vytvárajú rámec inštitúcií, ktoré umožňujú ľuďom žijúcim v spoločnosti dosiahnuť mier a prosperitu.
Problém spoločného užívania prírodných zdrojov je známy ľuďom už od čias Aristotela. Ľudia sa najmenej starajú o to, čo je spoločné. Ekonómovia to nazývajú tragédia obecnej pastviny. Na spoločnej pastvine budú ľudia pásť dobytok, až kým ju úplne nespasú. Vo voľnom mori budú rybári chytať ryby, až kým ich všetky nevylovia. K zemskej atmosfére sa budú ľudia správať podobným spôsobom. Ak je globálne otepľovanie naozaj dôsledkom využívania atmosféry ľuďmi, musíme riešiť otázku voľného prístupu k tomuto zdroju.
Riešenie tragédie obecnej pastviny spočíva v definovaní vlastníckych práv. Každý vlastník totiž využíva svoj majetok tak, aby maximalizoval jeho hodnotu. K spoločnému majetku sa ľudia správajú bezohľadne, ale k svojim veciam sa každý správa ohľaduplne. Samozrejme, nie vždy je výhodné vymedziť vlastnícke práva. Niekedy to môže byť príliš nákladné. V takom prípade sa musíme zmieriť s tým, že ľudia budú užívať nejaký zdroj spoločne a navzájom si pri tom spôsobovať istú ujmu. Takáto ujma bude však určite nižšia ako náklady na vymedzenie vlastníckych práv.
Al Gore a mier?
Alternatívou slobody je donútenie. Donútenie znamená trvalý konflikt a konflikt je opakom mieru. Podobne zlá ekonómia, teda taká, do ktorej sú vkladané hodnotové súdy, nevedie k prosperite, ale k chudobe. Keď hodnotíme politické návrhy riešenia problému globálneho otepľovania – alebo akéhokoľvek iného problému – musíme toto mať na pamäti.
Aké riešenie ponúka Al Gore a jeho stúpenci? Ich riešením je vládna regulácia, obmedzovanie slobody, donútenie a nadvláda nad ľuďmi. Ako inak možno dosiahnuť ambiciózne plány na znižovanie emisií oxidu uhličitého než zásahom do slobodných rozhodnutí ľudí, čo budú vyrábať a ako to budú vyrábať. Al Gore a ďalší ponúkajú namiesto slobodnej spoločnosti víziu spoločnosti priateľskej k prírode.
Existuje však len jediná alternatíva k slobodnej spoločnosti, a tou je totalitný režim. Ak existuje iná najvyššia hodnota pri vytváraní spoločenských pravidiel než je ľudský život, sloboda a súkromné vlastníctvo, spoločnosť sa dostáva na šikmú plochu. Nezáleží na tom, či je tou hodnotou rovnosť, blahobyt, národ, rasa alebo ochrana prírody. Ak sloboda môže byť legitímne potláčaná v záujme vyššieho cieľa, tak sloboda potlačená bude.
Totalitné režimy vždy potrebovali nepriateľa. Niekedy to bol nepriateľ vonkajší, inokedy vnútorný. Stúpenci globálnych riešení globálneho otepľovania dotiahli túto potrebu nepriateľa ad absurdum. Nepriateľom je totiž človek ako taký. Človek, ktorý produkuje, človek, ktorý spotrebováva, človek, ktorý žije a pretvára svoju planétu. Všetci sú nepriateľmi všetkých a riešenie má byť v tom, že niektorí zbavia slobody ostatných.
Zaslúžil si Al Gore Nobelovu cenu za mier? Podľa oficiálneho zdôvodnenia ju dostal „za úsilie vybudovať a rozšíriť viac poznania o človekom vyvolanej zmene klímy, a položiť základy opatrení, ktoré sú potrebné na boj proti takejto zmene“. Inými slovami, stvoril problém, ktorý robí z ľudí nepriateľov ľudí. To rozhodne nemožno nazvať príspevkom k mieru. Tiež vymyslel riešenie, ktoré spočíva v tom, že ľudia berú ľuďom slobodu. A ako vieme, donútenie je opakom mieru.
Záver
Problém globálneho otepľovania je spoločenským problémom. Je to problém odlišných preferencií, ktoré vedú ku konfliktu. Riešením, ktoré vedie k mieru a prosperite, je slobodná spolupráca ľudí v slobodnej spoločnosti. Alternatívou je totalitná vláda nad ľuďmi, donútenie a permanentný konflikt. Al Gore presadzuje druhú z uvedených možností. Ak je Nobelova cena za mier udelená človeku, ktorý presadzuje takéto riešenie, niečo je v našej spoločnosti zhnité. Ak si myslíme, že donútenie je cestou k mieru, máme ďaleko väčší problém ako globálne otepľovanie.
Autor je študent Národohospodářské fakulty Vysoké školy ekonomické v Prahe.
Esej sa umiestnila na 1. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2007.
Použité zdroje:
Bastiat, Frédéric. Co je vidět a co není vidět. Liberální institut, Praha 1998.
Leoni, Bruno. Právo a svoboda. Liberální institut, Praha 2007.
Šíma, Josef. Ekonomie a právo. VŠE – Oeconomica, Praha 2004.
