“Neviditeľnosť, v ktorej žijeme jeden vedľa druhého, je priam desivá.”
Dubrovka Ugresić
Tá najdesivejšia skutočnosť na živote v korune stromu popretkávanom nenávisťou voči inakosti nie je strach. Stojíte na vrchole a z bezpečia vlastného hniezda pozorujete všetko naokolo; v oblasti košatej koruny vyrastajú múry, strom sa začína rozpoľovať. Napriek rastúcemu strachu dúfate v pomalú zmenu, no potom to príde; strela, strela. Zobudíte sa do upršaného rána, dvaja ľudia sú mŕtvi pretože milovali, a korene vášho stromu hnijú zvnútra. Vy ste si to však nevšimli, lebo ste sa s tým naučili žiť. Tá najdesivejšia skutočnosť na živote v korune stromu – štáte, ktorý systematicky produkuje netoleranciu voči diverzite, je ľahostajnosť.
Jednou zo základných občianskych slobôd v demokratickej spoločnosti je právo na tvorbu a prejav vlastného názoru. Každé právo však v sebe skrýva aj určitú povinnosť, v tomto prípade nutnosť uvedomelo tolerovať názory ostatných, napriek ich odlišnosti od vlastného presvedčenia. Tolerancia slúži ako nástroj na chápanie inakosti, a v zásade by mala sprostredkovať most porozumenia medzi rozličnými spoločenstvami (Poláková, 2010). Bohužiaľ, na Slovensku je podpora inakosti ostatných často prezentovaná v zmysle juxtapozície tvorby individuálnej a skupinovej identity. Idea tradičnej slovenskej identity je teda rétoricky ohrozená inakosťou menšín.
Svetový prieskum verejnej mienky Gallup z roku 2019 (OECD) identifikoval Slovensko ako podpriemernú krajinu skupiny OECD v sprostredkovaní bezpečného prostredia pre život migrantom a členom LGBTI+. Hoci je ťažké kvantitatívne merať netoleranciu v krajine, numerická vizualizácia iba podčiarkuje problémovosť postoja väčšiny voči menšinám, podnecujúc mnohostrannú nenávisť. Preto je dôležité pýtať sa otázku, ako možno dešifrovať systematický problém na Slovensku, a prevziať zaň zodpovednosť.
Táto esej sa pokúsi odkryť niektoré stránky netolerancie na Slovensku pomocou diskusie o tvorbe autentickej individuálnej a skupinovej identity pomocou socializácie. Tento diskurz sa potom prelinie do verejnej sféry, kde bude do popredia presunutá politizácia menšinových problémov, a vnímenie rétorických „tradičných hodnôt”. V neposlednom rade sa táto esej tiež bude sústrediť na vykreslenie relatívnej situácie na Slovensku z ohľadom na ďalšie krajiny a tiež zrnká nádeje, ktoré by nám pomohli situáciu zlepšiť.
Počas svojej takmer 30 ročnej existencie prešlo Slovensko veľkými hospodárskymi a politickými zmenami, ktoré krajinu otvorili Európskemu spoločenstvu aj svetu. Napriek demokratickým zmenám sa hodnotový systém spoločnosti mení relatívne pomaly. Analýza centra pre výskum etnicity a kultúry vyhodnotila, že výrok “Slovensko je krajina Slovákov, a tak by to malo zostať”, preferuje viac než 70% respondentov (Kriglerová et al., 2021). Toto tvrdenie zdôrazňuje, že ľudia identifikujúci sa ako Slováci vo svojom bezprostrednom okolí preferujú ľudí rovnakého etnického a kultúrneho pôvodu. Hranice tejto identity sú vymedzené prostredníctvom sociálne vykonštruovaných stereotypov o inakosti.
V živote jedinca je prvým podnetom na tvorbu identity primárna socializácia, ktorá sa podľa amerického sociológa Parsonsa (1949) začína v rodinných kruhoch. Ako základná jednotka spoločnosti rodina poskytuje prvotné podnety k tvorbe povedomia o vlastnej individualite, no tiež o vzťahoch k ostatným. Veľmi dôležitou časťou primárnej socializácie je osvojenie si materinského jazyka a tvorba konotácií. Slovenský jazyk však obsahuje často zaužívané frázy so znakmi netolerancie voči menšinovým etnickým skupinám, najmä Maďarom a Rómom. Fráza „ty si taký Maďar” je používaná vo viacerých domácnostiach s účelom niekoho kritizovať. Podobne, sloveso „cigániť” pochádzajúce z označenia rómskej komunity ako „Cigáni” je priamym synonymom slova klamať. Jazyk teda podnecuje vykonštruované stereotypy o menšinách. Rodinné vzťahy tiež majú tendenciu šíriť rodové stereotypy replikáciou patriarchálneho fungovania v domácnostiach a tiež vyčlenením heterosexuality ako jedinej možnej sexuálnej orientácie (Kane, 2018). Primárna socializácia teda tvorí úzke medze ideálnej identity jednotlivca.
Sekundárna socializácia je zasa dôležitá pre upevnenie individuálnej identity v jej skupinovom kontexte. Prítomnosť rodiny sa v určitom veku začína prelínať s nástupom do inštitúcií základného vzdelania; škôlky a školy. Jedinec vtedy vystupuje zo svojho bezprostredného okolia a začína sa porovnávať s ostatnými. Začleňovanie do určitých skupín značí však aj odčleňovanie sa od iných. Keďže je pre ľudí zložité uchopiť podstatu reality, vytvárajú si zjednodušené konštrukcie chápania sveta pomocou stereotypov (Lippman, 1992). Na základe zjednodušeného chápania rozdielov medzi jedincami je do popredia postavená etnická a kultúrna totožnosť. Ako dôsledok sa deti socializujú vrámci etnických skupín a potomkovia imigrantov a menšinových skupín si už v predškolskom veku internalizujú pocit inakosti (Barron, 2011).
Najmä v tínedžerskom veku majú edukačné zariadenia tiež podiel na formovaní názorov pomocou vyučovania o situácii vo svete. Avšak, výskum stredoškolského vzdelania na Slovensku (SSI, 2017) poukazuje na nedostatok konštruktívnych diskusií na tému tolerancie medzi mladými ľuďmi. Táto skutočnosť je predovšetkým problematická, pretože predsudky voči menšinám sú hlboko zakorenené dynamikou socializácie. Opakovane sa ukazuje, že mladí ľudia ovplyvnení domácim a školským prostredím sa vyhradzujú proti menšinovým skupinám Rómov, Maďarov, imigrantov a LGBTI+ (Gallová Kriglerová et al. 2009).
Primárna aj sekundárna socializácia v inštitúciách rodiny a školy slúži na vytváranie si osobitej identity. Tento proces je často spojený s naturalizovaným vnucovaním rodových stereotypov. Zároveň stavia skupinovú identitu Slovákov v kontraste k ostatným menšinám, čo sčasti vysvetľuje prečo už školopovinní adolescenti na Slovensku majú silnú netoleranciu voči menšinám.
Avšak, prehlbovanie netolerancie v slovenskej spoločnosti je zložitým procesom, ktorý sa opiera o viacero sociálnych inštitúcií. Historicky bol slovenský národ menšinovou skupinou v Uhorsku. Súčasná interpretácia národnej histórie opisuje slovenský ľud ako utláčaný, najprv dominantými Maďarmi, a po vytvorení Československa „problematickou” prítomnosťou iných menšín (Skaloš, 2019).
Hlavným partnerom a sponzorom súťaže Študentská esej 2022 je spoločnosť ASUS
Rétorické vykresľovanie týraného slovenského obyvateľstva, oddávna bojujúceho proti ostatným, je dôležité pre súčasné politické debaty o tolerancii menšín. Náboženská a kultúrna netolerancia, rasizmus, či dokonca násilie sú extrémistickými prívržencami prezentované ako forma ochrany skupinovej slovenskej identity. Populizmus, založený na idei uspokojiť národnostnú väčšinu (Berlin et al., 1968), za účelom popularity priamo viní menšiny za problémy v štáte.
Hlavným predmetom populistických diskusií sú najmä hospodárske nedostatky na Slovensku. Obviňované sú primárne skupiny migrantov (Gallová Kriglerová et al., 2021), a rómskych obyvateľov. „Rómsky problém”, z ktorého pramení obrovská miera netolerancie voči tejto menšine, je mnohorozmerný (Kozmová, 2004). Väčšina obyvateľstva kritizuje vysokú mieru rómskej nezamestnanosti, ktorá je vnímaná ako dôsledok nevôle pracovať. Rómovia sú tiaž vykresľovaní ako devianti a kriminálnici (Cangár, 2008). V zásade každopádne platí, že ľudia bez osobitého kontaktu s menšinou ľahšie podliehajú presvedčeniu, že vzťahy medzi ňou a majoritou sú problémové. Majoritná skupina pripúšťa, že Rómov často odsudzujú na základe najhorších z nich (Kozmová, 2004), a veľký podiel na tom má aj politická rétorika.
Politická dimenzia netolerancie sa spája aj s ďalšou vecou, ktorá je na Slovensku kategorizovaná ako tradičná – s kresťanstvom. Skoro 70% obyvateľstva sa hlási ku viere (Ministerstvo kultúry, 2021). Pre svoju rozšírenosť medzi obyvateľstvom sú kresťanské zásady a hodnoty často politizované a najmä populistickými stranami prezentované ako nadradené. To sa v prvom rade odráža na postavení veriacich a zástancov „tradičných” hodnôt k iným náboženstvám; vnímajú ich ako hrozbu a prenasledovanie vlastého presvedčenia. Strach zo straty kresťanskej slovenskuj identity podnecuje až 80% obyvateľov k názoru, že cudzinci by nemali mať možnosť praktizovať svoju vieru (Gallová Kriglerová et al., 2021), najmä islam. Prítomnosť náboženských diskurzov v politike sa tiež odráža na akceptácii priameho odsudzovana homosexuálnej orientácie. Priamym príkladom je diskusia o teroristickom útoku v októbri 2022, ktorému niektorí zástancovia cirkvi prisudzujú menšiu váhu, kvôli homosexuálnej orientácii a nebinárnej rodovej príslušnosti obetí [1]. Miera v ktorej sú podobné výroky normalizované je podčiarknutá ich prítomnosťou v neformálnych aj formálnych mediálnych výstupoch.
Práve medializácia a digitálne prostredia televízie, spravodajských a sociálnych sietí sú zodpovedné za obraz, ktorý má množstvo Slovákov o menšinách. Sloboda prejavu spojená s množstvom netolerancie na Slovensku podnecuje nenávistné slová na adresu menšín a zveličovanie ich odlišností a sklonov k sociálnej deviácii. K tvorbe stereotypov sa tak pridáva aj stigmatizácia osôb na základe ich príslušnosti k určitej časti populácie (Goffman, 1998). Príslušníkom menšín sú automaticky pridelené zväčša negatívne vlastnosti, ktoré sú naturalizované ako časť ich skupinovej identity. Najmä komerčné televízie permanentne fixujú obraz rómskej komunity ako neprispôsobivého kriminálneho davu, ktorý žije v špine a neporiadku a nie je schopný implementovať sa do civilizovanej spoločnosti (Cangár, 2008). To, ako sú menšiny otvorene netolerované vo verejných priestoroch, iba podnecuje otázku, aká veľká je nenávisť voči nim v domácnostiach a internetových fórach, miestach krytých rúškom anonymity?
Politizácia slovenskej identity je teda dôležitým procesom v upevňovaní koreňov netolerancie. Základom tvorenia priamej opozície medzi Slovákmi a ďalšími etnickými, kultúrnymi a sexuálnymi menšinami je ich historické ale aj náboženské porovnanie s vykonštruovanými „tradičnými hodnotami” obyvateľstva. Netolerantnosť však v niektorých prípadoch nadobúda podstatu hlbokej nenávisti a nevraživosti, kvôli populistickým snahám zvaliť problémy spoločnosti na utláčanú skupinu ľudí. Svoj podiel majú tiež aj médiá, ktoré znázorňujú tieto časti spoločnosti v negatívnom svetle, a zároveň podnecujú prejavy nenávisti.
Takisto ako sociálne siete majú možnosť zasiahnuť ľudí bez ohľadu na štátne hranice, netolerancia voči menšinám je prítomná vo všetkých krajinách sveta. Slovensko nie je ojedinelým príkladom, kde sú útoky na inakosť čoraz rozšírenejšie. Na plenárnom zhromaždení v marci 2021, Európska komisia vyzvala svojich členov, aby sa aktívnejšie podieľali na prevencii trestných činov motivovaných nenávisťou alebo predsudkami. Každopádne, nie je dostatočné utešovať sa myšlienkou, že iné krajiny sú v podobnej situácii, pretože najmä vrámci Európskej únie existujú krajiny, kde sú problémy riešené efektívnejšie (Gallop, 2019).
Korene netolerancie na Slovensku sú práve tak hlboké, ako štipľavá poznámka o migrantoch pri rodinnej večeri a strach dieťaťa, ktoré si „zoberú Cigáni”, ak nebude poslúchať. Rozvetvujú sa tak nízko ako výroky politikov, že sa cítia ohrození homosexuálmi a nedeľné kázne, ktoré učia o nenávisti voči „rodičovi 1” a „rodičovi 2” namiesto lásky ku všetkým rodičom. Zároveň sú však iba tak plytké, ako otázka „vážne tú skupinu nenávidím, alebo ju nepoznám? ” a fráza “Prepáčte. Nie vy sem nepatríte. To na Slovensko nepatrí nenávisť a netolerancia (Čaputová, 2022)”. Pretože pokiaľ je chyba v systéme a v našom štáte, tak je tá prvotná chyba v nás. No zároveň, pokiaľ si dáme nádej na zmenu, tak predstavujeme nádej aj pre Slovensko.
Autorka je študentkou Sciences Po v Paríži.
Esej sa umiestnila na 2. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2022.
Bibliografia
Barron, I. (2011). The shadows of difference: Ethnicity and young children’s friendships. Race Ethnicity and Education, 14(5), 655–673. https://doi.org/10.1080/13613324.2010.547848
Berlin, I., Hofstadter, R., & MacRae, D. (1968). To define populism. Government and Opposition, 3(2), 137–180. https://doi.org/10.1111/j.1477-7053.1968.tb01332.x
Bútorová, Z., & Gyárfášová, O. (2009). Návrat do Európy. Inštitút pre verejné otázky. https://www.ivo.sk/5855/sk/aktuality/ivo-organizoval-tlacovu-besedu-%E2%80%9Enavrat-do-europy%E2%80%9C
Cangár, J. (2008). Monitoring vplyvu vybraných elektronických médií na formovanie verejnej mienky vo vzťahu k menšinám (Memo, 98).
Čaputová, Z. (2022). Instagram. https://www.instagram.com/p/CjqffjDLK7M/
European Commission against Racism and Intolerance. (2021). ECRI statement. ECRI. https://rm.coe.int/statement-of-ecri-on-preventing-and-combating-ultra-nationalistic-and-/1680a20d58
Gallová Kriglerová, E., Gažovičová, T., & Kadlečíková, J. (2011). Integrácia migrantov na lokálnej úrovni. Centrum pre výskum etnicity a kultúry. https://aa.ecn.cz/img_upload/224c0704b7b7746e8a07df9a8b20c098/Integr_cia_migrantov_na_lok_lnej__rovni_1.pdf
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J., Chudžíková, A. H., & Píšová, M. (2021). Cudzie nechceme, svoje si nedáme. Centrum pre výskum etnicity a kultúry. http://cvek.sk/wp-content/uploads/2021/05/zhrnutie_Cudzie_nechceme_Analyza_zhrnutie.pdf
Goffman, E. (1998). Stigma. https://www.taylorfrancis.com/chapters/edit/10.4324/9781315840154-21/stigma-erving-goffman
Kane, E. (2018). Council on Contemporary Families Gender Matters Symposium. Parenting and the Gender Trap. https://sites.utexas.edu/contemporaryfamilies/files/2018/08/Gender-Matters-Symposium_2018.pdf
Kozmová, G. (2004). Rómsky problém na Slovensku. Slovenská Politologická Revue. http://sjps.fsvucm.sk/Articles/04_4_4.pdf
Lippmann, W., & Curtis, M. (1992). Public Opinion (1st ed.). Routledge. https://doi.org/10.4324/9781315127736
Ministerstvo kultúry. (2021). Počet veriacich podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov na Slovensku.
OECD. (2019). Gallop Society at a Glance 2019: OECD Social Indicators. OECD. https://doi.org/10.1787/soc_glance-2019-en
Parsons, T. (1949). The social structure of the family. In The family: Its function and destiny. (pp. 173–201). Harper.
Poláková, E. (2010). Tolerancia a intolerancia v spoločnosti. Vplyv Médií Na (in)Toleranciu Majority k Rómom. https://kis.ukf.sk/epcfiles/0F78B1FE60F84E33BEE74B56A7D6AFE5/zbornik_komplet.pdf
Skaloš, M. (2019). Národnostné menšiny a národnostná politika povojnového ČeskoslovenskaVisegrad Journal on Human Rights. https://journals.indexcopernicus.com/api/file/viewByFileId/903266.pdf
Štátna školská inšpekcia. (2017). Aké vzdelávacie faktory súvisia spostojmi slovenských stredoškolákov a stredoškoláčok kmenšinám? https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2020/12/Sprava_z_vyskumu_2.pdf
Ugrešić, D. (2009). Baba Yaga Laid an Egg. Canongate Books.
[1] príhovor arcibiskupa Oroscha dostupný na https://www.postoj.sk/117856/orosch-sa-v-dokumente-pyta-ci-naozaj-boli-obete-zo-zamockej-nevinne
