Znova som stroskotal. A znova to nebol pád skutočný: ocitol som sa opäť na rázcestí pochýb o sebe a svete naokolo, v ruinách vlastnej ilúzie.
Ako by sa na dnešné Slovensko pozeral M. R. Štefánik?
V priebehu dejín sme nemali svojho vlastného svätého Štefana, ku ktorého vplyvu by sme sa doteraz obracali, nemali sme ani vlastných rytierov z Blaníku, ktorí by v najťažších časoch prišli na pomoc.