Keď sa približne rok pred ostatnými parlamentnými voľbami na Slovensku na popud KDH rozprúdila diskusia o tzv. programovo blízkej koalícii, malo to svoju logiku. Vyslanie signálu, s kým do koalície áno a s kým nie, a za akých okolností, bolo v tejto krajine, kde navzájom obcujú politické strany krížom celým spektrom, pozoruhodným javom hodným uznania.
Keď sme dnes, v čase rok pred voľbami do samosprávnych krajov, svedkami debaty o skladbe budúcich predvolebných koalícií strán na regionálnej úrovni, tiež to má svoju logiku. Nedávno totiž parlament schválil fiškálnu decentralizáciu. Základom pre fiškálnu decentralizáciu sú zákony, na základe ktorých by sa od budúceho roka 70,3 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb malo stať vlastným príjmom obcí a 23,5 percent výnosu tejto dane príjmom vyšších územných celkov. A keď naše politické strany zavetria možnosť zúčastniť sa rozhodovania o rozdeľovaní verejných financií, ich aktivita rastie priamo úmerne s veľkosťou prerozdeľovaného balíka.
V popredí je tak téma tzv. slovenskej koalície, projektovanej najmä pre zmenu povolebného usporiadania v orgánoch Nitrianskeho kraja. V tamojšom regionálnom zastupiteľstve má totiž väčšinu SMK. SMK získala 31 z celkového počtu 52 mandátov, a to napriek tomu, že obyvatelia maďarskej národnosti – teda tradiční voliči SMK – predstavujú v danom kraji približne 30 percentnú menšinu. Tento stav je výsledkom volebného systému, v rámci ktorého pri všeobecne nízkej volebnej účasti v decembri 2001 vyššia disciplína voličov SMK vyniesla ich kandidátov do svojich kresiel takpovediac „neproporčne”, i keď nepochybne legitímne.
Nezanedbateľnou príčinou pozorovaného stavu je tiež často umelá severojužná projekcia súčasných krajov a snaha marginalizovať vplyv obyvateľov maďarskej národnosti spolurozhodovať o území, na ktorom žijú. To všetko sa ich tvorcom – odporcom tzv. Komárňanskej župy – vracia ako bumerang. Neprirodzene vymedzená „osmička“ krajov je len smutným dedičstvom mečiarizmu spečateným prvou Dzurindovou vládou po neústupnosti ľavice, ale i na základe tlaku EÚ. Pri dnešných snahách o vytváranie koalície proti SMK to vyzerá, ako by sa opäť vynoril démon hry s maďarskou kartou. Možno však stotožňovať SMK a Maďarov na Slovensku? Iste uznáte, že nie. Možno však stotožňovať isté neustále sa opakujúce vzorce správania sa politických strán, SMK nevynímajúc. Veľmi trefne na to poukázal Peter Schutz Balkánska koalícia, SME 30.10., a to nasledovne: „Ak sa SMK správa v niektorých „svojich“ obciach či nitrianskom VÚC bezohľadne, tak robí presne to isté, čo akákoľvek iná komunálna či regionálna väčšina (najmä ak vládne bez koaličného partnera). Ak prihrávajú viac „svojim“ ako iným, tak v prvom rade nie preto, že sú Maďari, ale preto, že sú to „ich“ klienti.“
Ak sme teda v súčasnosti svedkami akéhosi prebúdzania sa a spájania momentálne opozičných síl v nitrianskom regióne (čo sú vlastne všetky, okrem SMK) do tzv. slovenskej koalície, v tomto prípade nejde ani tak o bratstvo na etnickom princípe. Skôr ide o to, že tamojšia opozícia potrebuje nakŕmiť vyhladnuté krky tých „svojich”. Zmene tohto nežiadúceho stavu nenahráva tiež nedostatočný záujem občanov o kontrolu činnosti regionálnej samosprávy a jej volených zástupcov. V realite sa tak odrážajú tiež dôsledky aktuálneho stavu územného a správneho členenia krajiny, keď chýba tak potrebné stotožnenie sa obyvateľstva s takto neprirodzene vyhraničenými celkami.
Dušan Sloboda
Autor je regionálnym geografom a analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 9.11.2004.
