Kam viedli cesty poslancov Národnej rady SR (NR SR) počas IV. volebného obdobia v rokoch 2006-2010, aký bol ich účel a koľko stáli daňovníkov? To boli otázky, ktoré sme prostredníctvom infozákona žiadali Kanceláriu NR SR zodpovedať. Uspeli sme však len čiastočne.
Kancelária NR SR odmietla Konzervatívnemu inštitútu M. R. Štefánika (KI) poskytnúť informácie o nákladoch na jednotlivé zahraničné pracovné cesty, ktoré poslanci parlamentu uskutočnili v rokoch 2006-2010. NR SR odmietla požadované informácie zverejniť s odôvodnením, že nedisponuje informáciou v požadovanej štruktúre. KI požadoval, aby boli sprístupnené informácie „o všetkých náhradách poskytnutých v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, kde by boli zahrnuté cestovné výdavky, stravné, vreckové, výdavky na ubytovanie, výdavky na poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, a to jednotlivo osobitne za každú zahraničnú pracovnú cestu za každého poslanca osobitne a menovite“.
Tajnosti a lži
Kancelária NR SR nám sprístupnila len informáciu o sumárnych cestovných náhradách na zahraničné pracovné cesty poslancov NR SR, z ktorých vyplýva, že vo volebnom období v rokoch 2006-2010 im boli do konca apríla 2010 vyplatené náhrady v celkovej sume 784 412 eur. Na mieste teda ostáva otázka, ako je možné, že NR SR má k dispozícii súhrnnú informáciu za všetkých poslancov, a pritom tvrdí, že nedisponuje informáciou o náhradách za jednotlivé zahraničné pracovné cesty jednotlivých poslancov. Ako teda vznikla súhrnná informácia o celkových náhradách? Nie je to zahanbujúce, ak sa najvyšší zákonodarný zbor zdráha verejnosti (občanom – voličom – daňovníkom) sprístupniť informácie a nemá vôľu byť transparentnou inštitúciou?
Napriek nevôli NR SR zverejniť požadované informácie sme na základe strohých informácií o zahraničných pracovných cestách poslancov, ktoré sú zverejnené na webstránke NR SR, vykonali analýzu, z ktorej vyplýva kam, na ako dlho a za akým účelom cestovali poslanci NR SR. Z analýzy KI vyplýva, že poslanci NR SR strávili na zahraničných pracovných cestách spolu 2893 dní. Viaceré cesty absolvovali skupiny poslancov spoločne za totožným účelom – celkovo tak uskutočnili za volebné obdobie 370 zahraničných pracovných ciest. Koaliční poslanci strávili na cestách priemerne 20 dní a opoziční 15 dní.
Cestovatelia
Najaktívnejšími cestovateľmi v prepočte na mandát boli poslanci klubu SNS (v priemere vyše 25 dní) nasledovaní poslancami za SMK–MKP. Najčastejšie vycestovaným poslancom za SMER–SD bol Boris Zala (124 dní, 37 ciest), za SNS Rudolf Pučík (118 dní, 30 ciest), za ĽS–HZDS Ján Kovarčík (92 dní, 23 ciest), za SMK–MKP József Berényi (104 dní, 29 ciest), za SDKÚ–DS Eduard Kukan (79 dní, 21 ciest) a za KDH Július Brocka (58 dní, 10 ciest).
Keďže koaliční poslanci v parlamente obsadili väčšinu predsedníckych či podpredsedníckych funkcií vo výboroch, nie je prekvapivé, že cestovali po svete častejšie, než poslanci, ktorí zasadli do opozičných lavíc. Taktiež celkový počet dní strávených poslancami na zahraničných pracovných cestách v prepočte na počet mandátov klubu potvrdzuje, že koaliční poslanci (v priemere: 20 dní na cestách, jedna cesta trvala približne tri dni, 6 ciest na poslanca) cestovali častejšie, než opoziční (v priemere: 15 dní na cestách, jedna cesta trvala približne tri dni, 4,5 ciest na poslanca). V týchto počtoch však nie sú zámerne započítaní poslanci vo vedení NR SR, teda predseda a podpredsedovia parlamentu, keďže z titulu týchto funkcií sa prirodzene predpokladá i častejšia reprezentácia krajiny v zahraničí. Tento predpoklad sa však nepotvrdil, z vedenia NR SR najčastejšie cestoval predseda NR SR Pavol Paška (86 dní, 35 ciest), čo je menej, než precestovali viacerí z najaktívnejších poslancov – cestovateľov zmienených vyššie.
Na druhej strane, podľa informácií zverejnených na webstránke NR SR, 29 poslancov neabsolvovalo počas volebného obdobia žiadnu pracovnú cestu hradenú NR SR, medzi nimi napríklad Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš či Iveta Radičová (SDKÚ–DS) a tiež Ján Slota (SNS).
Aj exotika a totalita
Poslanci najčastejšie cestovali do Francúzska (56 ciest, najmä Štrasburg a Paríž) a Belgicka (34 ciest, Brusel), čo je pochopiteľné, keďže v týchto krajinách sídlia inštitúcie EÚ, NATO, OECD, OBSE a Rady Európy. Častou destináciou boli i susedné krajiny, najmä krajiny V4 (Česko – 36 ciest, Maďarsko – 22 ciest, Poľsko – 16 ciest). Celkovo spomedzi 54 navštívených krajín prevažovali krajiny Európy a zvlášť krajiny EÚ, našli sa však i exotické destinácie (Južná Afrika, Etiópia) a tiež návštevy krajín s nedemokratickými totalitnými a autoritárskymi režimami (Čína, Vietnam, Kazachstan, Sýria a Líbya).
O čom asi tak mohol na 7-dňovej „pracovnej návšteve v Najvyššom ľudovom kongrese Líbyjskej arabskej džamahírije“ Boris Zala ako predseda Zahraničného výboru NR SR s tamojšími zástupcami totalitného režimu rokovať? A aký je (alebo mal byť?) prínos pre našu demokraciu z tejto cesty, si skúste zodpovedať sami. Podobne podnetná bola pre našich poslancov iste i 8-dňová „pracovná návšteva na pozvanie zahraničného výboru parlamentu Čínskej ľudovej republiky,“ ktorej sa zúčastnili okrem Borisa Zalu i Zdenka Kramplová a Eduard Kukan. A nezabúdajme, že týždňové cesty do Číny a Vietnamu ako oficiálne návštevy vykonal i predseda NR SR v sprievode ďalších poslancov. Je zahanbujúce, ak poslanci demokraticky zvoleného parlamentu chodia na návštevy nedemokraticky ustanovených parlamentov totalitných krajín.
Dôvody a výsledky neznáme
Deklarovaný účel pracovných ciest najčastejšie súvisel s členstvom Slovenska v EÚ (63 ciest), účasťou na konferenciách (56 ciest), členstvom v Rade Európy (40 ciest) či NATO (20 ciest). Až 42 ciest bolo deklarovaných ako pracovné návštevy a 39 ciest ako partnerských a recipročných bilaterálnych návštev jednotlivých výborov parlamentov, pričom bližšie informácie o dôvodoch a výsledkoch ciest nie sú zverejňované.
Ako príklad nech poslúžia už spomínané exotické návštevy Afriky, teda 9-dňová návšteva Kapského Mesta (zúčastnili sa jej podpredsedovia NR SR Miroslav Číž, Milan Hort, podpredsedníčka NR SR Anna Belousovová a poslanci NR SR Tibor Cabaj a Gyula Bárdos) a tiež 7-dňová návšteva Addis Abeby (poslanec NR SR Tibor Cabaj), ktoré boli vykonané za účelom účasti poslancov na zasadnutí konferencie Medziparlamentnej únie (MEÚ). MEÚ vznikla koncom 19. storočia v Paríži, je medzinárodnou mimovládnou organizáciou a združuje parlamenty 140 krajín sveta, pričom jej uznesenia majú charakter nezáväzného odporúčania. Hoci sídli v Ženeve, konferencie sa konajú dva krát ročne v rôznych krajinách sveta. Nevedno, či je nevyhnutné, aby sa jej výjazdové konferencie konali tak často, boli také dlhé a aby sa ich v hojnom počte zúčastňovali naši poslanci. Navyše nevieme, o čom všetkom rokujú v MEÚ poslanci vyše týždňa a s akými cieľmi a výsledkami sa ich zúčastňujú naši zástupcovia, a či sú len pasívnymi výletníkmi alebo sa nebodaj aktívne do diskusií i zapájajú.
Týždňové výlety
Počas IV. volebného obdobia poslanci uskutočnili 18 ciest, ktorých dĺžka bola 7 a viac dní. Najdlhšou bola 10-dňová pracovná cesta Maroša Kondróta (SMER–SD) do Soulu a 9-dňová cesta podpredsedov NR SR Miroslava Číža (SMER–SD), Milana Horta (SDKÚ–DS), Anny Belousovovej (SNS) a poslancov NR SR Tibora Cabaja (ĽS–HZDS) a Gyulu Bárdosa (SMK–MKP) do Kapského Mesta. Aspoň týždeň trvali i ďalšie cesty poslancov do Číny, Vietnamu či Etiópie.
Cestovné náhrady predstavovali v priemere necelých 5 230 eur na jedného poslanca NR SR. Jeden deň poslanca na zahraničnej pracovnej ceste stál daňovníkov v priemere takmer 300 eur. Keďže kancelária NR SR odmietla zverejniť požadované informácie, nie je možné spresniť, ktorá z pracovných ciest ktorého poslanca bola najnákladnejšia a nie je možné overiť, či výdavky na zahraničné pracovné cesty na ubytovanie a letenky boli vynaložené efektívne a za obvyklé trhové ceny.
Autor je analytik KI.
Podrobné informácie o zahraničných cestách poslancov sú zverejnené na webstránke KI v sekcii ŠTÚDIE a nájdete ich tu.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 06/2010.
