Adam Smith ako ekonomický liberál, by si o našej spoločnosti mohol myslieť mnoho. Možno ako prvé by mu mohlo napadnúť, že si žijeme nad naše pomery, pohľad na náš štátny dlh by mu dal za pravdu. Mohol by si zároveň myslieť aj to, že sme si príliš zvykli na to, že ak sa niečo stane, tak očakávame, že sa o nás niekto postará, napríklad štát. Ja si myslím, že v tomto by mohol privrieť oči a povedať si, že to máme z toho socializmu, ktorý nám nakazil našu spoločnosť. Teda kde a za čo by nás pochválil, a naopak kde by nás pokarhal?
Začnem tým, čo by mohol podľa mňa pochváliť. Určite by nás pochválil, že sme otvorenou ekonomikou. Bol by nadšený a možno aj užasnutý, tým ako sme sa za 300 rokov pohli vpred. Vezmime, žeby poznal slovenské podmienky, ocenil by, že sme pochopili, ktorý druh ekonomiky je ten správny a zároveň nosí aj ľudské slobody. Ďalšou vecou, nad ktorou by mohol, dovolím si tvrdiť až žasnúť, by bola Európska únia. Výhody aké nám prináša jej voľný trh, by boli pre neho ako splnený sen. Voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu by bolo niečo čo by určite ocenil a rád zaviedol aj v svojich časoch. Ako odporca plytvania peňazí by určite ocenil snahu spoločnosti vysporiadať sa s korupciou.
Na opačnej strane sú však negatíva, ktoré by mohol vytknúť dnešnej spoločnosti. A nie je ich práve málo. Určite by nebol nadšený ako sme premrhali možnosti, ktoré sme mali a ako sa stávame, čím ďalej tým viac závislejšími od štátu. Prílišné zásahy štátu do ekonomiky, by v ňom nevyvolávali pocit nadšenia. Určite by kritizoval veci typu bezplatnú dopravu vlakom pre značnú časť obyvateľstva. Možno by v istom ohľade mohol mať aj pár výčitiek voči Európskej únii, s tým ako dotuje poľnohospodárstvo a reguluje v istých odvetviach trh.
Čo by nám však odkázal Adam Smith, nie ako ekonóm ale ako morálny filozof? Domnievam sa, že by bol určite sklamaný z toho, že sa nenaplnila jeho idea o sympatii. To ako sa nie polarizuje ale až fragmentuje spoločnosť. Snažil by sa v nás podporovať zmysel pre komunitný život. Pre spájanie sa do komunít, celkov, združení akokoľvek to nazveme. Chcel by aby sme boli viac empatickí, aby sme boli viac ľuďmi. Podľa mňa by nesúhlasil s tým ako kapitalizmus niektorých ľudí oddeľuje a zbytočne separuje. Človek by mal byť prirodzene egoistický, ale len do istej miery. Pre čo by nenašiel pochopenie je počet ľudí, ktorí svojou lenivosťou a ľahostajnosťou by nechali svoj osud v rukách niekoho iného a nesnažili by sa to nijako zmeniť. Naopak určite by ocenil ľudí, ktorí premýšľajú pár krokov napred, napríklad sporiteľov v 2. pilieri, investorov – jedným slovom kapitalistov.
Kritizoval by aj množstvo ľudí, ktorí prestali veriť v samých seba a začali nadobúdať pocit, že sami nič nedokážu. Veď o tom už je aj tak dávno rozhodnuté. Snažil by sa ich presvedčiť o opaku. Snažil by sa oživiť vášne k práci, k budovaniu lepšej verzie samého seba, k tomu aby človek bol lepším, mal sa lepšie a bol bohatším. Tento úpadok sebadôvery a morálky by pokladal za niečo, čo je nevyhnutné pre spoločnosť. Sám by nám totižto dodal dôveru a tvrdil by že časom sa to zmení, že ide len o prechodné obdobie.
Adam Smith ako nestranný pozorovateľ, by rozhodne nebol zhovievavý. Počuli by sme od neho veľa kritických slov. Ale zaslúžených a konštruktívnych. Nebolo by to len také táranie do vetra. Boli by to slová, ktoré by nás povzbudili. Slová, ktoré by rezonovali v spoločnosti a možno by nám aj pomohli posunúť sa ďalej. Ale to by už záležalo len a len od nás.
Autor je študentom Spojenej školy – gymnázia na ulici Dominika Tatarku v Poprade. Esej sa umiestnila na 2. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2023.
