Úvod
„There is no art which one government sooner learns of another, than that of draining money from the pockets of the people.“[1] – píše Adam Smith vo svojom najznámejšom diele Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, ktoré je v celom svete známe ako Bohatstvo národov. Napriek tomu, že táto myšlienka oslávi čoskoro 250 rokov, je stále aktuálna a výstižná, zrejme aj aktuálnou a výstižnou ostane.
Tento rok ubudlo presne 300 rokov od narodenia otca ekonómie, ktorý do sveta priniesol moderný pohľad na ekonómiu. Tri storočia po jeho narodení sa stále jeho myšlienky učia študenti vysokých škôl, využívajú ich najlepší ekonómovia na podloženie ich tvrdení a celá spoločnosť v podstate stojí na myšlienkach Adama Smitha, ktoré budú v tejto eseji porovnané so aktuálnym Programovým vyhlásením vlády na roky 2023-2027? Pre rozsahové obmedzenie sa však zameriame len na niektoré oblasti tak Programového vyhlásenia vlády, ako aj učenia Adama Smitha.
Naším cieľom je zistiť, či by tento výnimočný človek bol spokojný s tým, ako sa súčasná politická elita stavia k ekonomickým témam. Nebol by prekvapený, že je považovaný za najväčšieho ekonóma v dejinách, no napriek tomu sa (nielen) Slovensko uberá presne opačným smerom, než ktorý považoval Adam Smith za ten, ktorý národom dá bohatstvo?
1. Stručný pohľad Adama Smitha na vybrané ekonomické otázky
Adam Smith sa narodil v 18. storočí, ktoré bolo pre Európu charakteristické najmä merkantilizmom. Merkantilistická Európa sa zameriavala na tvorbu bohatstva zhromažďovaním zlata a prebytkovým saldom zahraničného obchodu. Nadnesene môžeme povedať, že so záujmom Adama Smitha o ekonómiu začal koniec merkantilistického myslenia. Naopak, začalo formovanie klasického liberalizmu.
V súčasnosti často počúvame o kritike voľného trhu najmä zo strany ľudí, ktorých túžbou je spravovanie cudzích peňazí a ich prerozdeľovanie na základe ich vlastných rozhodnutí. V podstate sa vraciame k uvedenému citátu Adama Smitha z jeho najznámejšieho diela, skrátene, Bohatstvo národov. Toto dielo obsahuje myšlienky o vlastnom prospechu a vlastnom záujme, čo Adam Smith považuje za najdôležitejšie ľudské vlastnosti a taktiež za hybnú silu spoločnosti.
Názory otca ekonómie zahŕňajú kritiku zákazu importu a exportu niektorých tovarov, vysoké dovozné clá, či monopolné postavenie obchodných spoločností. Takisto kritizuje fyziokratizmus, podľa ktorého je produktívna len práca v poľnohospodárstve, zatiaľ čo ostatné odvetvia produktívne nie sú. Základom teórie Adama Smitha je jeho názor o vlastnom záujme, ktorý predstavuje silu, ktorá ľudí motivuje robiť to, v čom sú najlepší a v konkurencií s inými ponúkali čo najlepšie tovary a služby za čo najnižšie ceny.[2]
Dôležité je vyvrátiť časté tvrdenia, že Adam Smith bol obhajcom obchodníkov a priemyselníkov, o čom má tvrdiť práve dielo Bohatstvo národov, ktoré má byť akousi odozvou na priemyselnú revolúciu, avšak keď Smith písal toto dielo, nič nenaznačovalo, že by v dejinách Spojeného kráľovstva mala prísť nejaká nová priemyselná etapa. Smith si uvedomoval dôležitosť priemyslu a tiež obchodu, avšak o veľkom priemysle a obchode hovoril opatrne, na koľko práve tieto túžby „podnikateľov“ ovládnuť monopolné postavenie dopomohli vzniku merkantilizmu.[3]
Smithovo myslenie je veľmi ťažké v skratke zhrnúť, avšak najvýstižnejšie ho opisuje práve v diele Bohatstvo národov. „Hlavným motívom ekonomickej aktivity ľudí je ich osobný záujem o vlastný prospech“[4]. Bez vidiny vlastného prospechu nemôže ekonomika fungovať tak, ako by prirodzene mala. Ak jedinec má záujem zvyšovať svoj zisk, zlepšovať svoje služby a tovary, vedie to k spokojnosti nielen tohto človeka, ale zároveň k vyššej spokojnosti celej spoločnosti. Toto je zároveň princíp neviditeľnej ruky trhu, o ktorej Smith takisto píše vo svojom najznámejšom diele:
„Ani mu zpravidla nejde o to, aby prospěl zájmu veřejnému, a nebývá si toho ani vědom, jak mu prospívá. Tím, že podporuje raději výrobu doma než výrobu cizí, sleduje jen své vlastní zabezpečení, a tím, že tuto výrobu řídí tak, aby její produkt měl co největší hodnotu, sleduje jen svůj vlastní zisk; jako v mnoha jiných případech, vede ho tu jakási neviditelná ruka, aby napomáhal k dosažení cíle, o který mu vůbec nejde. A to, že jemu o nic takového nejde, nemusí být vždy společnosti nějak na újmu. Tím, že jde za svým vlastním zájmem, prospěje mnohdy zájmu společnosti účinněji, než když mu chce opravdu prospět.“[5]
Ďalšia z teórií Smitha hovorí o tom, aké funkcie by mal štát plniť. Zatiaľ čo napríklad merkantilisti verili, že záujmy jednotlivcov sú rozdielne ako záujmy národa, a teda má štát pretvárať individuálne záujmy do národných, hovorí o individualizme, ktorý vedie k blahu národa.[6] Štát by mal mať len tri hlavné funkcie, a to:
- ochraňovať krajinu pred vonkajším nepriateľom,
- zabezpečovať spravodlivosť vnútri krajiny,
- vybudovať a spravovať také verejné zariadenia, inštitúcie a stavby, o aké nemá záujem súkromný sektor, pretože neprinášajú zisk.[7]
Smith teda vymedzil jasné funkcie, ktoré by mal štát vykonávať, a tieto majú byť financované z daní. Dane a ich následné prerozdeľovanie však nepovažuje za cestu k vytvoreniu bohatstva pre všetkých. Práve naopak, je zástancom primeraných daní práve na financovanie ochrany, spravodlivosti a pre súkromný sektor nezaujímavé inštitúcie. Vo svojom diele hovorí, že vysoké dane zo mzdy často vedú k nárastu nezamestnanosti (najmä chudobných), alebo úpadku priemyslu.[8]
V podstate môžeme povedať, že teóriu známej Lafferovej krivky popísal už Smith v Bohatstve národov, kde tvrdí, že vysoké dane sú často kontraproduktívne, kedy podporujú k nelegálnemu obchádzaniu platenia týchto daní, alebo priamo podporujú pokles spotreby zdanenej komodity. Vláda tak na vyšších daniach vyberie menšie množstvo peňazí, ako by získala pri nižšej daňovej sadzbe.[9]
2. Porovnanie teórie Adama Smitha so súčasnou politicko-ekonomickou situáciou
Prihliadnuc na obdobie, v ktorom je tento text písaný, by bolo z nášho pohľadu nesprávne, nevenovať sa v tejto kapitole práve novému Programovému vyhláseniu vlády SR na roky 2023-2027. Niektoré časti tohto vyhlásenia tak budú v tejto kapitole citované a následne porovnané s myslením Adama Smitha.
Na prvých stranách tohto dokumentu sa možno dočítať: „Vláda považuje za nevyhnutné posilniť úlohu štátu v strategických energetických podnikoch a v podnikoch, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry…“ [10], čo je hneď v rozpore so Smithom definovanými úlohami štátu. Smith je proti štátnym zásahom do odvetví, s ktorými si vie poradiť voľná ruka trhu. Prípadné obavy o vysoký nárast cien by sa mohli vyriešiť dialógom medzi strategickými podnikmi a vládnou mocou bez štátnych intervencií. V prípadoch, kde to je možné, by k poklesu cien určite pomohla väčšia konkurencia.
V neskoršom texte je uvedené: „(Vláda) bude vytvárať stály tlak na rast miezd v nadväznosti na rast výkonnosti a zlepšovanie pracovných podmienok, vrátane sociálnych benefitov…“[11]. Napriek (slovníkom socialistov) „istému sociálnemu cíteniu“ Smitha (a jeho názorom na potrebnú dostatočnú mzdu zamestnancov) sú známe jeho názory na rast miezd prostredníctvom troch faktorov – konkurencie, produktivity a rastu ekonomiky. Tlak na rast miezd zo strany štátu, najmä ak ide o rast minimálnej mzdy, sa často odzrkadlí v poklese zamestnanosti tých najchudobnejších a často v diskriminácií zamestnancov. Minimálne mzdy možno pri tlaku vlády mierne narastú, avšak životnú úroveň obyvateľov tento krok nezvýši, práve naopak, môže viesť k strate zamestnania najviac zraniteľných.
Nasledujúci bod z vyhlásenia hovorí o tom, že „Vláda navrhne zaviesť bankovú daň s cieľom redistribuovať nadmerné zisky finančných inštitúcií…“[12]. Nedá sa s istotou povedať, aký pohľad by mal na bankový odvod Smith, ak by toto bolo známe v čase jeho pôsobenia, avšak z dostupných názorov Smitha by mohlo vyplývať, že by nebol za nadmerné zdanenie bánk, nakoľko nejde o monopoly. Smith by si s veľkou pravdepodobnosťou uvedomoval negatívne dôsledky vysokého daňového zaťaženia bánk, ktoré samozrejme ovplyvnia tú najchudobnejšiu časť obyvateľstva.
Oblasti daní sa dotýka viacero častí Programového vyhlásenia vlády, konkrétne aj progresívne zdaňovanie, ktoré je opísané nasledovne: „V oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb vláda navrhne zaviesť vyššiu progresivitu úpravou pásiem základu dane bez negatívneho dopadu na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a sociálne spravodlivejšie nastaví daňový bonus na dieťa.“[13]. Rovnako ako pri predchádzajúcom odseku, ani tejto problematike sa Smith nevenoval, avšak progresívne zdaňovanie je v rozpore so zásadami trhového hospodárstva, ktorých zástancom bol.
Smith sa vyjadril v jeho diele, že bohatí sa majú spravodlivo podieľať na platbe daní, avšak spravodlivé zdanenie by malo znamenať rovnú daň. Ak uvažujeme o rovnej dani na úrovni 19 % a abstrahujeme od daňových úľav, tak 19 % z ročného príjmu 200 000 eur je 38 000 eur, zatiaľ čo 19 % z 22 000 eur predstavuje „iba“ 4 180 eur. Akákoľvek forma progresívneho zdaňovania je nespravodlivá a predstavuje presný opak motivácie k vyšším ziskom a úspešnosti.
Posledné porovnanie z daňovej oblasti Programového vyhlásenia s názormi Smitha sa týka zdanenia „negatívnych externalít“. „Zvyšovaním daní z tabaku a liehu bude vláda bojovať s negatívnymi externalitami.“[14] Už v súčasnosti, ide z priemernej škatuľky cigariet na daniach okolo 70 % jej ceny.[15] Smith hovorí o tom, že príliš vysoké daňové zaťaženie môže mať opačný efekt a príjmy do štátneho rozpočtu môžu byť nižšie, ako pri nižšej daňovej sadzbe. V konkrétnom prípade – cigarety môžu zdražieť natoľko, že si ich spotrebitelia nebudú môcť dovoliť. Navyše podľa údajov Štatistického úradu SR[16] bol v roku 2019 najvyšší podiel fajčiarov práve medzi nezamestnanými osobami, t. j. osobami s najnižšími príjmami. „Sociálna“ vláda tak týmto krokom opäť zvýši výdavky tých najchudobnejších.
Oblastí, ktoré by sa s učením Adama Smitha dalo porovnávať, je samozrejme viac, avšak rozsah eseje nedovoľuje vo väčšom rozsahu sa venovať tejto problematike. Každopádne je aj v súčasnosti veľmi veľa politikov, ktorým by prečítanie myšlienok Adama Smitha určite neuškodilo.
Vyhodnotenie a záver
Adam Smith patrí jednoznačne k najvýznamnejším ekonómom, ktorý by mal byť inšpiráciou aj v dnešnej dobe. Jeho myšlienky zahŕňajú všetky oblasti ekonómie a jeho slová sú dodnes citované naprieč celým svetom. Avšak práve tí, ktorí by sa jeho slovami mali zaoberať, s veľkou pravdepodobnosťou do jeho diel ani nepozreli.
Splnili sme cieľ – zhodnotili sme vybrané návrhy novej vládnej koalície, ktoré sú v Programovom vyhlásení vlády na roky 2023–2027. Z nami vybraných politických návrhov by však Adam Smith zrejme nadšený nebol, keďže sú v mnohom v rozpore s Smithovým liberalizmom.
Či už ide o hranie sa na falošnú solidaritu formou zdaňovania negatívnych externalít, núteného zvyšovania miezd, alebo „silný štát“, sú to potenciálne kroky vlády, ktoré nie sú voľnou rukou trhu, ktorá bola základom myšlienok Adama Smitha. Okrem toho tieto etatistické opatrenia môžu mať negatívny vplyv na ekonomiku, priemysel, ale taktiež, paradoxne, na najchudobnejších a najzraniteľnejších.
Autor je študentom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Esej sa umiestnila na 1. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2023.
Zoznam použitej literatúry
Finančná správa. 2023. Spotrebná daň z tabakových výrobkov. Dostupné na internete: https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/spotrebne–dane/spotrebne–dane–obacaia–tabak
HOLMAN, R. a kol. 2017. Dejiny ekonomického myšlení. 4. vydání. Praha : C. H. Beck. 576 s. ISBN 978-80-7400-641-8.
LISÝ, J. a kol. 2018. Dejiny ekonomických teórií. Praha : Wolters Kluwer. 360 s. ISBN 978-
80-7598-080-9.
Štatistický úrad SR. 2023. Fajčenie. Dostupné na internete:
QIdthav0ZsMIs9JA#!/view/sk/vbd_sk_win2/zd1818rs/v_zd1818rs_00_00_00_sk
SMITH, A. 1776. An Inquiry Into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (Cannan ed.),
vol. 2. Londýn : Methuen. 1152 s. ISBN neuvedené.
SMITH, A. 2017. Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. Praha : Liberální institut.
904 s. ISBN 978-80-86389-60-8.
[1] SMITH, A. 1776. An Inquiry Into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (Cannan ed.), vol. 2. Londýn: Methuen. s. 347.
[2] LISÝ, J. a kol. 2018. Dejiny ekonomických teórií. Praha : Wolters Kluwer. s. 30-31.
[3] HOLMAN, R. a kol. 2017. Dejiny ekonomického myšlení, 4. vydání. Praha : C. H. Beck. s. 41. 4 LISÝ, J. a kol. 2018. Dejiny ekonomických teórií. Praha : Wolters Kluwer. s. 31.
[4] LISÝ, J. a kol. 2018. Dejiny ekonomických teórií. Praha : Wolters Kluwer. s. 31.
[5] SMITH, A. Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. Praha : Liberální institut. s. 459.
[6] HOLMAN, R. a kol. 2017. Dejiny ekonomického myšlení, 4. vydání. Praha : C. H. Beck. s. 29.
[7] LISÝ, J. a kol. 2018. Dejiny ekonomických teórií. Praha : Wolters Kluwer. s. 32.
[8] SMITH, A. 1776. An Inquiry Into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (Cannan ed.), vol. 2. Londýn: Methuen. s. 350.
[9] SMITH, A. 1776. An Inquiry Into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (Cannan ed.), vol. 2. Londýn: Methuen. s. 367.
[10] Programové vyhlásenie vlády na roky 2023-2027. s. 7. Dostupné na internete: https://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-2023/.
[11] Programové vyhlásenie vlády na roky 2023-2027. s. 12-13. Dostupné na internete:
[12] Programové vyhlásenie vlády na roky 2023-2027. s. 28. Dostupné na internete: https://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-2023/.
[13] Programové vyhlásenie vlády na roky 2023-2027. s. 28. Dostupné na internete:
[14] Programové vyhlásenie vlády na roky 2023-2027. s. 29. Dostupné na internete:
[15] Finančná správa. 2023. Spotrebná daň z tabakových výrobkov. Dostupné na internete:
[16] Štatistický úrad SR. 2023. Fajčenie. Dostupné na internete: https://datacube.statistics.sk/?fbclid=IwAR2K14kXrSgRjgtf8BSgINteeiX2adI0JPJlSSw7873QIdthav0ZsMIs9JA%20#!/view/sk/vbd_sk_win2/zd1818rs/v_zd1818rs_00_00_00_sk
