V rámci projektu Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení v regiónoch SR (HESO-Regióny), ktorý realizuje Inštitút INEKO, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie júl – september 2008, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete tu.
Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:
Tatranské zastupiteľstvo predáva pozemky netransparentným spôsobom
Predaj pozemkov a majetku všeobecne by samospráva mala realizovať cez verejnú obchodnú súťaž, v ktorej by rozhodovala trhová cena, nie všakovaké podružné subjektívne kritériá, ktoré sú priestorom pre korupciu a klientelizmus. Predaj pod cenu sa dá vnímať ako neodôvodnená pomoc pre kupujúceho a teda jeho zvýhodňovanie, ktoré je však nevýhodné pre mesto a jeho občanov, ktorí nižší príjem do samosprávnej pokladne z predajov mestského majetku zväčša nakoniec nechtiac musia „sanovať“ pravidelne zvyšovanými miestnymi daňami.
Pri prideľovaní bytov v Jasove boli medzi kritériami aj plnenie záväzkov voči obci a dochádzka detí žiadateľov do školy
Ak už sa samospráva pustí do výstavby a správy nájomných bytových domov, potom by malo byť samozrejmosťou, že od budúcich nájomníkov bude vyžadovať potvrdenie o ich schopnosti splácať nájom. Z toho pohľadu sa kritéria zvolené v Jasove zdajú byť vhodne zvolené, nájomná zmluva by však i napriek tomu mala byť len krátkodobá s možnosťou predĺženia o ďalšie krátke obdobie len v prípade, ak si nájomník včas a riadne plní svoje povinnosti voči nájomcovi.
Revúčania môžu platiť poplatky samospráve bezhotovostnou formou
Jednoznačne krok správnym smerom. V prípade, ak systém bude časom umožňovať občanovi – daňovníkovi i sledovanie termínov daňových povinností a výšku daní, ktoré od neho mesto požaduje splatiť, prípadne i s históriou sledovania platieb za minulé roky, na jednej strane môže dôjsť k vyššej výnosnosti daní, na strane druhej by občan získal jednoduchý prehľad o tom, ako jeho miestna daňová povinnosť voči mestu rokmi rastie (či nebodaj klesá). Rozhodujúcou bude zrejme motivácia občanov ako i ich zručnosť prejsť na tento spôsob e-komunikácie so samosprávou.
Bratislava pripravila návrh zákona, ktorým chce spoplatniť v obciach stavby s 10 a viac parkovacími stojiskami
Je to len ďalší spôsob zdanenia. V konečnom dôsledku ide o ďalšiu platbu, ktorú nebude znášať len developer, ale i klient, ktorý ju zaplatí v cene bytu či kancelárie. Odôvodnená je i obava z toho, že ak by samospráva mala mať možnosť udeľovať rôzne oslobodenia a úľavy, vznikne tým len ďalší priestor pre korupciu a klientelizmus. Navyše, ak by zákon nestanovoval povinnosť použiť výnos z tohto druhu poplatkov len na riešenie dopravnej infraštruktúry, ide o ďalšiu neadresnú platbu samospráve, ktorá ju môže premrhať na iné účely. Napríklad na ešte vyššie odmeny primátorovi či nákup ešte drahšieho auta. Tento návrh potvrdzuje, že samospráva stále hľadá nové a nové zdroje, ktoré by mohla míňať, a nevenuje pozornosť možným úsporám na strane jej výdavkov, ktoré tu sú, a sú plne v jej rukách. I bez prijímania ďalšieho zákona.
Policajtom možno poslať fotky nelegálnych skládok e-mailom
Bolo by vhodné, keby samospráva rozšírila túto možnosť pre občanov i na iné oblasti (napr. čistota ulíc, problémy s kvalitou ciest či chodníkov a ďalšie), kde by mohli reagovať prípadnými podnetmi a sťažnosťami podporenými fotodokumentáciou zasielanou e-mailom či progresívnou formou prostredníctvom zasielania MMS – teda fotografiami problematických lokalít urobenými a odoslanými cez mobilný telefón. Bolo by transparentné, ak by sa podnety občanov zverejňovali priamo na webstránke mesta, kde by zároveň bolo možné sledovať ako, a či vôbec, sa nimi samospráva mesta zaoberala, a ako ich vyriešila.
Vo Veľkom Šariši zakúpili kameru na zaznamenávanie zasadnutí mestského zastupiteľstva, záznamy však odmietajú zverejniť
Mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši je neslávne známe uznesením, v ktorom v roku 2007 protiústavne zakázalo občanovi zhotovenie videozáznamu z priebehu rokovania, ktoré je podľa zákona zásadne verejné. Rozhodnutie zastupiteľstva zakúpiť z rozpočtu mesta kameru a robiť videozáznamy zo zastupiteľstiev, no nezverejňovať ich, je skutočne samosprávnym absurdistanom v nezverejnenom priamom prenose. Uvedomujú si vôbec zástupcovia ľudu, z koho peňazí je výkon ich funkcie hradený? Samospráva mesta sa správa ako samovláda, ktorá si robí z vlastných občanov posmech.
Bratislavská župa zakúpila luxusné auto za 3,5 milióna
Naozaj je nevyhnutné, aby auto kúpené za peniaze daňovníkov malo aj vak na lyže, golfové palice či rybárske udice, televíziu, vyhrievané kožené sedadlá s pamäťou na nastavenia a ďalšiu luxusnú výbavu? Ak je to tak, na mieste je otázka, prečo potom Úrad Bratislavského samosprávneho kraja robil okolo súťaže také tajnosti a odmietal sa pochváliť a zverejniť podrobnosti o tejto „skvelej“ kúpe. Nie je nič ľahšie, ako bezbreho míňať cudzie peniaze a zdá sa, že na tomto princípe ako jednom zo svojich pilierov stojí naša verejná správa pevne. Chyba je v zákonoch, ktoré takú širokú svojvôľu pri rozhodovaní o využití našich daní dávajú do rúk úradníkov a nami zvolených zástupcov, a chyba je tiež v občanoch, daňovníkoch a voličoch, ak takých ľudí opätovne do ich funkcií zvolia, či už do pozícií vo výkonnej alebo zákonodarnej zložke moci.
Samospráva MČ Košice-Šaca pristúpila k razantným krokom pri riešení problému s neplatičmi
Problémy s neplatičmi v Šaci nie sú nové, trvajú už roky. To, že viacerí z neplatičov zrazu uhradili významnú časť dlhu okamžite po doručení výpovede z nájmu, svedčí o tom, že samospráva predtým nekonala dostatočne razantne a nebránila tak šíreniu pocitu u nájomcov, že neplatiť sa oplatí. Problém v Šaci nie je ojedinelý a poukazuje na neschopnosť samosprávy spravovať efektívne svoj majetok. Samospráva by nemala „podnikať“ v oblasti výstavby a správy nájomných bytov, naopak, mala by túto oblasť, v ktorej si zjavne nevie poradiť s vymáhaním dodržiavania zmlúv, ponúknuť na privatizáciu či outsourcovať.
Primátorovi Bratislavy schválili odmenu pri príležitosti životného jubilea
Zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a miest stanovuje podmienky, za ktorých môže mestské zastupiteľstvo poskytnúť odmenu primátorovi, a to „s prihliadnutím na náročnosť a kvalitu výkonu funkcie až do 50 % súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje, a mimoriadne odmeny za činnosť vykonávanú v súvislosti so živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, a pri odstraňovaní ich následkov.“ Zákon explicitne neuvádza príležitosť životného jubilea primátora ako odôvodnenie pre poskytnutie odmeny. Rozhodnutie poslancov teda možno vnímať ako svojvoľný výklad zákona. Vyjadrenie primátora, že o odmene, ktorú mu navrhol jeho vlastný námestník, nevedel, je čírym alibizmom a skutočne je tomu ťažké uveriť. Bolo by slušné, ak by primátor využil možnosť, ktorú mu dáva zákon o obecnom zriadení, a uznesenie o odmene nepodpísal a tak pozastavil jeho výkon. Odôvodnenie, ktoré sa mu podľa zákona núka, je, že dané uznesenie „odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné“. Rozhodnutie primátora prijať odmenu a následne ju rozdeliť na charitu je len zdanlivo etické – primátor by mal tieto prostriedky, ktoré pochádzajú z peňaženiek daňovníkov, vrátiť do mestskej kasy. Inak ide o ďalší z mnohých príkladov mrhania vo verejnej správe. Odmeňovanie v samospráve všeobecne si už dlho žiada striktnejší výklad v zákonoch.
