HESO-Regióny: október – december 2008

V rámci projektu Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení v regiónoch SR (HESO-Regióny), ktorý realizuje Inštitút INEKO, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.

Poradie hodnotených opatrení za obdobie október – december 2008, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete tu.


Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k hodnoteným opatreniam:

1. Uplatnením elektronickej aukcie Šaľa ušetrila milióny

Šaľa je v súčasnosti jedným z miest, ktoré by mohli byť nielen samospráve, ale i štátu, teda verejnej správe ako takej, svetlým príkladom toho, ako sa dá obmedziť plytvanie a korupcia, keď sa chce. Ale keďže ono sa zväčša nechce, zrejme by bolo nevyhnutné zmeniť zákony o verejnom obstarávaní tak, aby bolo použitie elektronickej aukcie povinné. Ale ono sa ani to nechce, keďže posúvať milióny a miliardy cez „nástenkové“ tendre je pre mnohé politické strany a ich klientov predsa len pohodlnejšie…

2. V bratislavskej MHD sa dá platiť už aj cez SMS

Opatrenie predstavuje krok správnym smerom, predstavuje zjednodušenie pre zákazníka. Bolo by vhodné rozšíriť ponuku SMS lístkov i na ďalšie tarify, ale i zamyslieť sa nad využitím možnosti takejto formy platby i za ďalšie služby mimo dopravného podniku.

3. Petržalčania majú prehľad o investičnej výstavbe

Každý zámer samosprávy rozširovať množstvo informácií a služieb dostupných online treba oceniť, hoc by takýto prístup mal byť v dnešnej e-dobe už samozrejmosťou. Navyše, samozrejmosťou by to malo byť i podľa §3 ods. 5 správneho poriadku, ktorý hovorí, že „správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti“. V petržalskom prípade ostala transparentnosť a e-government len kdesi na polceste. Pri jednotlivých investičných zámeroch nie sú zverejňované znenia vyjadrení a stanovísk samosprávy, namiesto odkazov na dokumenty v elektronickej podobe sú v tabuľkách uvedené len kusé informácie s dátumami jednotlivých rozhodnutí. Ak sa chce občan dozvedieť viac, musí naďalej navštíviť úrad alebo naťahovať sa s ním o informácie prostredníctvom infozákona.

4. V Šahách ľuďom v núdzi mesto pomáha zadarmo

Projekt, ktorý realizuje samospráva v Šahách v spolupráci s miestnou charitou síce ponúka bezplatnú pomoc ľuďom v núdzi, no nejde o pomoc „zadarmo“, keďže aktivity sú financované z eurofondov, ktoré nepadajú len tak z neba, ich zdrojom sú dane občanov a firiem krajín EÚ. Treba poznamenať, že pri realizácii projektov z eurofondov sa nemalá časť času a finančných zdrojov míňa na byrokraciu. Zámerom projektu je okrem iného i pomoc ľuďom v núdzi pri prekonávaní administratívnych bariér, ktoré im verejná správa pripravuje. Pomoc ľuďom v núdzi treba oceniť, je však na zamyslenie, či by namiesto realizácie projektov verejnou správou, ktoré pomáhajú ľuďom prekonávať zbytočne zložitú byrokraciu tvorenú verejnou správou, nebolo systémovým riešením najprv odbúravanie tejto byrokracie, ktorá tiež často bráni ľuďom jednoduchšie sa zamestnať a firmám zamestnávať.

5. Zasadnutia zastupiteľstva v Turčianskych Tepliciach aj na internete

Ťažko hodnotiť toto opatrenie, keďže je zatiaľ len v testovacej prevádzke a jeho výstupy nie sú zatiaľ dostupné na webstránke mesta. Zámer mesta pripravovať priame prenosy a uchovávať audio a neskôr i videozáznamy z priebehu zasadnutí zastupiteľstva na internete bude však isto prínosom na ceste k vyššej miere otvorenosti a transparentnosti rozhodovania samosprávy.

6. Bratislavský samosprávny kraj má nové pravidlá pre predaj prebytočného majetku

Je správne, ak sa samospráva rozhodne zbaviť sa nepotrebného majetku a ak sa tento proces udeje transparentne. Uvidíme, ako sa tento zámer samosprávy bude uplatňovať v praxi. Zrejme by nebolo na škodu, ak by sa tento majetok predával za čo najvyššiu cenu i za pomoci elektronickej aukcie.

7. Banskobystrickí policajti testujú kamery vo vozidlách

Dokumentácia riešenia priestupkov za pomoci videozáznamu by sa mohla javiť ako prospešná. Na jednej strane poskytuje informáciu o tom, či zákrok a správanie sa mestskej polície pri riešení priestupkov je v medziach zákona, na strane druhej môže pomôcť pri identifikovaní tých, ktorí sa previnili voči zákonom či nariadeniam mesta. V prípade, že policajti nebudú mať možnosť svojvoľne prenos záznamu prerušiť, mohol by tento prístup napomôcť i k odstráneniu možnej korupcie pri prípadnej snahe „dohody“ medzi tým, kto priestupok pácha, a policajtom v službách samosprávy. Avšak, možnosť zaznamenávať obraz i zvuk s dosahom do 100 metrov od policajného vozidla vyvoláva i znepokojenie a otázku, či je žiaduce, prijateľné a zákonné takéto sledovanie, odpočúvanie a vôbec zasahovanie štátnej moci a jej „Veľkého brata“ do života ľudí.

8. Trenčín zaviedol daň za rozkopávky na verejných priestranstvách

Ak má táto nová daň za záber verejného priestranstva v meste slúžiť na to, aby sa tak motivovali stavebníci k urýchleniu prác na rozkopávkach v meste, ako nezmyselné sa javí jej vyrubovanie len v prípade firiem. Rozkopávka verejného priestranstva realizovaná fyzickou osobou je pre občanov mesta ako užívateľov verejných priestranstiev menej „obťažujúca“ než rozkopávka realizovaná právnickou osobou? Alebo ide skôr o to, že sa mesto rozhodlo využiť ďalšiu možnosť ako zdaniť firmy? Kedysi pred rokmi bolo mesto Trenčín dávané ako príklad samosprávy, ktorá nevyrubuje zbytočné dane. Dnes je to už len legenda, ktorá sa rozplynula.

9. Nová parkovacia politika v bratislavskom Starom meste

Hlavným problémom parkovacej politiky v Starom Meste ostáva i naďalej pre samosprávu nevýhodná dlhodobá zmluva so súkromnou spoločnosťou uzatvorená ešte v minulom volebnom období, vďaka ktorej nemá samospráva reálny významný vplyv na uskutočňovanie parkovacej politiky, nevraviac o finančnej nevýhodnosti. Novinkou je zvýhodnená parkovacia karta paušálne pre všetkých Staromešťanov, teda nielen pre obyvateľov užšej zóny, kde je problém s parkovaním najvypuklejší. Toto rozhodnutie samosprávy možno preto hodnotiť i ako populistické nadbiehanie voličom, ktoré nijako špeciálne situáciu s parkovaním v historickom centre nezlepšuje, a nie je „priateľské“ voči ľuďom, ktorí v tejto časti mesta pracujú (obmedzenie parkovania na maximálne dve hodiny platné od februára 2009) či sú jej návštevníkmi. Nedostatok parkovacích miest v Starom Meste či záchytných parkovísk v širšom okolí centra mesta parkovacia politika nijako konkrétne nerieši. Zo znenia schválenej parkovacej politiky vyplýva, že „úpravu výšky ceny za parkovacie služby schvaľuje miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava – Staré Mesta po prerokovaní s prevádzkovateľom parkovacieho systému,“ pričom z následne schváleného VZN vyplýva, že za parkovné sa platí úhrada „v súlade so schválenou parkovacou politikou“. Akékoľvek „svojvoľné“ zvyšovanie parkovného prevádzkovateľom bez súhlasu samosprávy sa javí byť v rozpore so schváleným VZN a parkovacou politikou. Jasnejšiemu vymedzeniu pojmov a vzťahov zjavne bráni i novela zákona o miestnych daniach, ktorou bola možnosť vyberať parkovné priamo samosprávou znemožnená.

10. Obec Novoť podporuje svojich študentov

Na prvý pohľad sa zdá sympatické, že sa obec snaží „podporiť rast vzdelanostnej úrovne svojich obyvateľov,“ ako sa vyjadril o opatrení symbolicky prispieť študujúcim vysokoškolákom sumou 2000 korún starosta obce. Avšak, v prvom rade by mala samospráva pomáhať ľuďom, ktorí si nevedia pomôcť sami či za pomoci rodiny, štúdium na vysokej škole a jeho podpora je už mimo a nad rámec tých úloh samosprávy, ktorým by sa mala venovať a ktoré by mala financovať. Solidarita zo spoločného obecného rozpočtu je na mieste s tými, ktorí ju nevyhnutne potrebujú, čo nie je prípad vysokoškolákov, ktorí navyše majú často tendenciu po skončení štúdia ostať žiť a pracovať mimo svojej rodnej obce.

11. Požiadavka finančnej spoluúčasti obyvateľov ulice na oprave cesty v Starej Ľubovni

Samospráva musí plniť množstvo úloh, pričom má obmedzené zdroje, s ktorými by mala hospodáriť efektívne. Pokiaľ ide o dopravu, samospráva by sa primárne mala starať o správu tých mestských komunikácií, ktoré plnia všeobecnú funkciu. Príjazdovú cestu k a medzi garážami možno považovať skôr za účelovú komunikáciu, ktorá plní funkciu len pre obmedzenú a jasne definovateľnú skupinu vlastníkov garáží. Je správne, ak sa mesto snaží dohodnúť na finančnej spoluúčasti rekonštrukcie tejto komunikácie s vlastníkmi, hoci použilo nie celkom vhodnú formu a spôsob komunikácie s nimi. Čistejším riešením by však bolo, ak by sa mesto pokúsilo s vlastníkmi (či ešte lepšie s ich spoločenstvom, ak existuje) dohodnúť na predaji tejto komunikácie, pričom následná správa a rekonštrukcia cesty by už bola v réžii vlastníkov garáží, keďže sú to primárne oni, a nie mesto a daňovníci mesta všeobecne, ktorí by mali na opravu takejto cesty prispievať.

12. V Nitre si poslanci pokuty nedávajú

Je otázne, ako chce samospráva v Nitre od občanov, aby si plnili svoje povinnosti, keď sami poslanci dávajú občanom príklad, že povinnosti plniť včas nie je vôbec nevyhnutné, keďže sankcie pre poslancov neexistujú. Ako si dovolia títo poslanci určovať „bežným“ občanom povinnosti a vyžadovať sankcie za ich neplnenie?

13. Hlohovec delí novinárov na „našich“ a ostatných

Je nepredstaviteľné a zrejme i protizákonné, ak sa samospráva rozhodne neumožniť rovnaké podmienky pre novinárov informujúcich občanov o jej rozhodnutiach. V tomto prípade síce vedľajším, no všeobecne vôbec nie podružným je i súvisiaci problém samosprávou zriaďovaných či platených miestnych médií (tzv. radničné noviny či televízie), ktoré sú „na žiadosť mesta“ často neobjektívnymi hlásnymi trúbami samosprávy a neplnia dostatočne kriticky úlohu sprostredkovateľa informácií a ich kontextu pre verejnosť.

Navigácia