V rámci projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení (HSO), ktorý od roku 2009 realizuje Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) v nadväznosti na projekt INEKO HESO-Regióny, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie apríl – jún 2009, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete vo formáte PDF tu.
Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:
Bratislava monitoruje kamerami vybrané vozidlá MHD
Tento projekt by sa mal hodnotiť až po istom čase od jeho zavedenia – v tejto pilotnej fáze nie je možné zatiaľ zhodnotiť, aká bude finančná návratnosť a teda efektívnosť tohto kroku, aké ďalšie obstarávania súvisiacich tovarov a služieb sa ešte udejú, a aký bude konečný efekt na bezpečnosť cestujúcich a ochranu majetku dopravného podniku. Rozširovanie kamier na verejných priestranstvách nás však čoraz viac približuje k Orwellovmu svetu kontrolovanému „Veľkým bratom“, o súkromie a slobodu sa nepriamo oberáme i svojou apatiou k tým, ktorí si nectia pravidlá a poškodzujú majetok a vlastníctvo iných.
Turčianske Teplice spustili ako prvé na Slovensku projekt Digitálne mesto
Projekt v Turčianskych Tepliciach možno považovať len za úvodnú etapu na ceste k „digitálnemu mestu“, keďže ponúka zatiaľ len desať služieb, ktoré môže občan vybaviť elektronicky. Ide však o krok správnym smerom – o e-governmente sa v slovenskej samospráve, ale i štátnej správe, viac hovorí ako koná. A ak sa koná, často sa pritom nekoncepčne mrhajú peniaze daňovníkov. Riešenie, pre ktoré sa rozhodlo mesto Turčianske Teplice, však vyvoláva otázky, či je tento konkrétny projekt „digitálneho mesta“ v budúcnosti možné samosprávou prevádzkovať a rozširovať nezávisle bez nutnosti spolupráce a obstarania si ďalších a ďalších služieb a technológií výhradne od jedného jediného dodávateľa, prostredníctvom ktorého tento systém bol zrealizovaný a „beží“ v súčasnosti.
Trnava znížila nájom pre nefajčiarske kaviarne a prevádzky bez výherných automatov
Toto opatrenie samosprávy považujem za ďalšie nevhodné zasahovanie do trhových vzťahov a nepriamym dotovaním jednej vybranej skupiny podnikateľov. To nestačí, že v tomto (krízovom) období sú tí prevádzkovatelia, ktorí sa rozhodnú nezakázať fajčenie svojim zákazníkom, nútení investovať do stavebných úprav kvôli novej protifajčiarskej legislatíve? Je nutné ešte i nejako inak pomáhať ich konkurentom? Prečo samospráva časť podnikateľov trestá a iných zvýhodňuje?
Skalica predala lesy kvôli kúpe nemocnice, ktorú však majiteľ nepredáva
Príklad utajeného urýchleného predaja mestského majetku (lesov) pod cenu bez verejnej súťaže v Skalici je len jedným z mnohých prípadov toho, ako samospráva okráda vlastných občanov. Tieto praktiky by sa mali čoskoro obmedziť, keďže parlament nakoniec v júni 2009 prelomil veto prezidenta a prijal zákon z dielne VIA IURIS, ktorý bude samosprávy nútiť hospodárnejšie nakladať s verejným majetkom a stanoví im pravidlá pre predaje a prenájmy prostredníctvom súťaží. Je poburujúce, že ZMOS, ktorého členom je i mesto Skalica, sa postavilo proti prijatiu tohto zákona cieleného proti komunálnej zlodejine, a považuje ho „za vážny a neprimeraný zásah do právneho postavenia územnej samosprávy, ktorá má ako jediná právo rozhodovať o tom, ako so svojím majetkom naloží“.
Predaj historickej budovy v Trnave ako spôsob jej záchrany
Ak má samospráva vo svojom fonde majetok, ktorý pre výkon svojich funkcií nepotrebuje, navyše sa oň nedokáže adekvátne postarať, je správne, efektívne a logické ponúknuť tento majetok na odpredaj. Najlepšie, ak sa takýto predaj udeje transparentne prostredníctvom verejnej súťaže, ako sa to pripravuje v tomto prípade v Trnave.
Hlboké nad Váhom hospodári bez pravidiel
Stav, keď v obci nemajú schválené zásady hospodárenia obce, ktoré vyžaduje zákon, a nič sa nedeje, nie je bohužiaľ na Slovensku vôbec ojedinelý. Na jednej strane zlyháva štát, ktorý nie je schopný jasne formulovať a taktiež i dôsledne vymáhať zákonnosť, na strane druhej zlyháva samospráva malej obce, ktorej orgány (starosta, zastupiteľstvo, kontrolór) neraz ani nie sú dostatočne kompetentné spravovať obec v súlade s košatým a stále viac a viac bujnejúcim legislatívnym rámcom. Tento ťažko kontrolovateľný verejný neporiadok rozdrobený do takmer 3 000 samosprávnych celkov platíme z daní my všetci. Naozaj ešte stále nenadišiel čas na komunálnu reformu? Sme takí bohatí, že si môžeme dovoliť financovať takú rozbujnelú samosprávu? Navyše konajúcu často samovoľne a protizákonne, okrádajúc priamo či nepriamo svojich obyvateľov?
Starosta Branova zneužil úrad na volebnú kampaň
Príklad privatizácie štátu podľa strany Smer. Starosta v tričku strany, ktorej predseda a súčasný premiér vykrikuje roky slogan o potrebe zaviesť „právny štát“, hanebne pošliapal zákony, keď zneužil svoju funkciu ako i symboly obce na otvorenú predvolebnú agitáciu za stranu Smer, ktorej je členom. Strana Smer vyhlásila, že nezákonným konaním svojho člena sa nebude zaoberať. Prečo nepočuť kričať zástancu právneho štátu právnika Roberta Fica?
