Mečiar ho prijal. Dzurinda z neho čosi vyhodil. Fico to tam chce vrátiť späť. Reč je o zákone o štátnom jazyku. Bol schválený v roku 1995. V roku 1999 z neho vypadlo ustanovenie o pokutách. A na stole je práve návrh jeho novely, ktorá má možnosť pokutovania obnoviť. Zákon je to však stále ten istý. Stále rovnako zlý. Stále rovnako zasahujúci do súkromia občanov a do ich práva na slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií. A v neposlednom rade stále plodiaci absurdné dôsledky. Spomeňme aspoň tri.
Molière v origináli
Keď sa partia slovenských študentov rozhodne naštudovať Molièra v origináli a niekomu to predviesť, poruší tým zákon o štátnom jazyku. „Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a hudobné diela s pôvodnými textami.“ Chlapci majú skrátka smolu. Divadlo je kultúrne podujatie. Oni nepatria k francúzskej menšine, dokonca ani Maďari to nie sú, Slováčiská ako repy. Žiadni zahraniční umelci, len domáci amatéri. Molière nebol zasa žiadny Puccini, takže jeho hry nie sú hudobné diela. Nijakú výnimku dostať nemôžu. Molièra po francúzsky sa vám zachcelo? Zaplatíte pokutu.
Špejbeľ a Hurvínok
Keď televízia odvysiela Macha a Šebestovú, Jů a Hele alebo Spejbla a Hurvínka v češtine, poruší tým zákon o štátnom jazyku. „Inojazyčné audiovizuálne diela určené maloletým do 12 rokov musia byť dabované do štátneho jazyka.“ Češtine síce na Slovensku rozumejú aj malé deti, ale na Slovensku po slovensky. Prinajmenšom do 12 rokov. Takže už nikdy Spejbl a Hurvínek, ale Špejbeľ a Hurvínok. Inak bude pokuta. Zabudnite na Jů a Hele! Jaj a Ajhľa!
Milovníci fínskej kultúry
Keď Spolok milovníkov fínskej kultúry zorganizuje festival fínskych filmov, ktoré sa budú premietať v pôvodnom znení bez titulkov, program festivalu bude iba vo fínčine a propagačné plagáty tiež, zasa ide o porušenie zákona o štátnom jazyku. Aj filmový festival je kultúrne podujatie a fínske herečky na plátne veru nie sú žiadne hosťujúce zahraničné umelkyne. Hosť sa musí dostaviť a Fínky si ostali v Helsinkách. A okrem toho: „Písomné informácie určené pre verejnosť, najmä plagáty, informačné tabule, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku. Písomné informácie určené pre verejnosť môžu popri texte v štátnom jazyku obsahovať inojazyčné preklady tohto textu.“ Plagáty? Programy kín? Najprv pekne po slovensky, maximálne si to môžete do tej vašej fínčiny preložiť. Inak veď viete čo!
P.S. Ten nadpis som si neodpustil. Zatiaľ zmesou češtiny, angličtiny a štúrovčiny iba porušujem zákon. O polroka by som už riskoval pokutu. Päťkrát väčšiu, ako keď si sadnem za volant opitý. Vlastne nie. Na používanie nespisovných jazykových prostriedkov v publicistike už bude v zákone výnimka. Teda pokiaľ jazyková polícia z ministerstva kultúry uzná, že išlo o ich funkčné využitie.
Autor je iniciátorom hromadnej pripomienky k novele zákona o štátnom jazyku.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 12/2008.
