Bratislava, 22. mája 2018 – Len necelá polovica ľudí na Slovensku hlási k pravicovému alebo ľavicovému zmýšľaniu. Tí, ktorí sa hlásia k pravici v ekonomických otázkach, mierne prevažujú nad tými, ktorí sa identifikujú s ľavicou.
Ľavičiari pociťujú zvýšenú nostalgiu za životom v prednovembrovom socializme a hlásia sa k najmä k sociálno-trhovému hospodárstvu so silnými zásahmi štátu, pravičiari preferujú pred socializmom život v súčasnosti a deklarujú príklon k ekonomike voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu.
Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v apríli 2018 realizovala agentúra FOCUS na vzorke 1 046 respondentov starších ako 15 rokov.
V rámci prieskumu odpovedali respondenti na otázku, či sa v ekonomických veciach považujú skôr za pravicovo alebo ľavicovo zmýšľajúcich. Na pravo-ľavej škále sa vpravo alebo vľavo dokázala zaradiť necelá polovica respondentov. K pravici sa prihlásilo 25,6 % (10,2 % sa označilo za pravicovo zmýšľajúcich, 15,4 % za napravo od stredu), k ľavici 22,2 % (7,4 % za ľavicovo, 14,8 % za naľavo od stredu). Najpočetnejšiu skupinu (38,7 %) predstavovali respondenti, ktorí sa prihlásili k stredu, resp. deklarujú, že nezmýšľajú ani pravicovo, ani ľavicovo. Zvyšných 13,5 % nedokázalo na otázku odpovedať.
Voliči SaS a OĽaNO-NOVA vs. voliči SMER-SD a SNS
K pravici sa nadpriemerne hlásia najmä voliči SaS (60,5 %) a OĽaNO-NOVA (57,8 %), ale aj SME RODINA (41,4 %) a KDH (35,1 %). Zvýšený príklon k deklarovaniu ľavicového zmýšľania prejavujú voliči SMER-SD (47,3 %) a SNS (31,8 %). Voliči MOST-HÍD a ĽSNS sú z hľadiska pravo-ľavého sebazaradenia na priemerných hodnotách zodpovedajúcich celej populácii.
Mladší sa viac hlásia k pravici, starší k ľavici
Hlásenie sa k pravici narastá so zvyšujúcim sa dosiahnutým vzdelaním a klesá s rastúcim vekom, neplatí to však úplne. Najpravicovejšie sa nedeklaruje úplne najmladšia veková kategória, ale ľudia vo veku 25-34 rokov a najľavicovejšie zasa nie ľudia so základným vzdelaním, ale so stredoškolským bez maturity.
Hlásenie sa k pravici je nadpriemerné medzi mladými (36,4 % medzi 25-34-ročnými, 31,7 % medzi 15-24 ročnými), ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním (37,8 %), podnikateľmi a živnostníkmi (43,7 %) a tvorivými odbornými pracovníkmi (47,1 %).
K ľavici sa hlásia vo zvýšenej miere starší ľudia (35,0 % medzi 65 a viacročnými, 33,6 % medzi 55-64-ročnými), ľudia so stredoškolským vzdelaním bez maturity (28,7 %) a dôchodcovia (35,3 %).
Silnejšiu nostalgiu za socializmom majú ľavičiari
Prieskum zisťoval aj názory respondentov na to, či sa ľuďom žilo lepšie v socializme pred rokom 1989 alebo v súčasnosti. V celej populácii sa až 42,6 % respondentov domnieva, že sa ľuďom lepšie žilo pred rokom 1989, opačný názor zastáva 32,1 % respondentov a 16,2 % si myslí, že sa rovnako žilo vtedy aj teraz. Tlačová správa z 11. 5. 2018 tu.
Nostalgia za životom v socializme je výrazne nadpriemerná medzi ľuďmi, ktorí sa identifikujú ako ľavičiari (58,2 %). Medzi deklarovanými pravičiarmi je naopak zvýšený podiel tých, ktorí preferujú súčasnosť pred prednovembrovým socializmom (53,5 %), hoci paradoxne až takmer 29 % z nich preferuje socializmus. Ľudia so stredovou orientáciou majú v porovnaní s celou populáciou názory mierne vychýlené smerom k nostalgii za socializmom.
Pravičiari deklarujú orientáciu na voľný trh
V rámci prieskumu odpovedali respondenti tiež na otázku, akej ekonomike by dali prednosť, keby si mohli vybrať. Sociálno-trhovú ekonomiku, kde štát do značnej miery ovplyvňuje ekonomiku, si vybralo najviac – až 38,6 % respondentov a ekonomiku voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu 31,4 %. Zástancovia socialistickej ekonomiky, aká u nás bola do roku 1989, predstavujú najmenšiu skupinu – túto možnosť uviedlo len 17,3 % respondentov. Viď súvisiaca tlačová správa z 16. 5. 2018 dostupná tu.
Ľudia, ktorí sa považujú za pravičiarov, vo zvýšenej miere deklarujú podporu ekonomike voľného trhu (49,5 %), medzi deklarovanými ľavičiarmi je síce prítomná zvýšená podpora socialistickej ekonomiky prednovembrového typu (27,3 %), najväčšia časť z nich však preferuje sociálno-trhovú ekonomiku s výraznými zásahmi štátu (46,5 %), ku ktorej sa najviac prikláňajú aj respondenti, ktorí deklarovali stredovú orientáciu (42,5 %).
O prieskume
Agentúra FOCUS uskutočnila v dňoch 24.4. –30.4.2018 prieskum verejnej mienky formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1046 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 15 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.
- dáta vo formáte .xls sú k dispozícii na stiahnutie tu
- tlačová správa vo formáte .pdf je k dispozícii na stiahnutie tu
O projekte
Reprezentatívny prieskum agentúry FOCUS sa uskutočnil v rámci projektu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte.
Cieľom projektu je konfrontovať mýty o socializme a sociálnom štáte prežívajúce vo vedomí ľudí na Slovensku s realitou. V rámci projektu bol zrealizovaný prvý kvalitatívny prieskum a následne bude zrealizovaný druhý kvalitatívny prieskum, bude vypracovaná štúdia zameraná na hĺbkovú analýzu socialistickej spoločnosti na Slovensku, resp. v Československu, v rokoch 1948 až 1989 a uskutočnia sa aj ďalšie výskumné analytické, diskusné a vzdelávacie aktivity.
Projekt Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte realizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika s podporou John Templeton Foundation.
Ondrej Dostál, Radovan Potočár, analytici Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, členovia projektového tímu
Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, koordinátor projektu
V Bratislave dňa 22. mája 2018.
