Bratislava, 25. februára 2018 – Sedem desaťročí po nastolení komunistického režimu v Československu a takmer 30 rokov po jeho páde si ľudia na Slovensku socializmus spájajú najmä s plnou zamestnanosťou a sociálnymi istotami. Pri spontánnom hodnotení reálneho socializmu prevládajú pozitívne predstavy, ale najmä mladí ľudia by súčasnosť za prednovembrový socializmus nevymenili.
Vyplýva to z výsledkov kvalitatívneho prieskumu, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v januári 2018 realizovala agentúra FOCUS metódou skupinových diskusií, tzv. focus groups. Prieskum bol okrem iného zameraný na vnímanie tzv. reálneho socializmu, teda obdobia medzi rokmi 1948 a 1989. Prieskum formou skupinových diskusií nemá reprezentatívny charakter, umožňuje však kvalitatívnu analýzu názorov a skúseností respondentov, ako aj ich spontánnych reakcií na názory ostatných.
Socializmus? Práca a istoty
Podľa výsledkov prieskumu si respondenti socializmus spontánne spájajú predovšetkým s prácou a právom či povinnosťou pracovať. Silne rezonovalo taktiež sociálne zabezpečenie občanov a ľahší prístup k bývaniu. Respondenti v tejto časti diskusií reagovali na voľne položenú otázku „Čo Vám ako prvé napadne, keď sa povie slovo socializmus?“
Podľa prevládajúceho názoru socializmus garantoval sociálne istoty a socialistické školstvo či zdravotníctvo fungovali lepšie ako dnes. Silne rezonoval názor, že medziľudské vzťahy boli za socializmu lepšie, spoločnosť bola súdržnejšia a ľudia si menej závideli.
Ako negatívne stránky socialistického zriadenia diskutujúci na druhej strane menovali obmedzené možnosti cestovania, cenzúru, obmedzovanie slobôd či problémy so zásobovaním.
Istoty vs. sloboda: 13 : 3
V rámci ďalšej časti diskusií respondenti zaujímali stanovisko ku konkrétnym tvrdeniam, ktoré odrážajú pozitívne vnímanie reálneho socializmu a boli sformulované buď na základe propagandistických téz niekdajšieho komunistického režimu, alebo mýtov, ktoré dodnes prežívajú v predstavách ľudí o socializme.
Respondenti súhlasili s väčšinou takto formulovaných tvrdení. Zo 16 tvrdení vykresľujúcich reálny socializmus v pozitívnom svetle prevládal medzi účastníkmi skupinových diskusií súhlas pri 13, kým nesúhlas iba pri troch.
V súlade so zisteniami zo spontánneho hodnotenia medzi diskutujúcimi silne rezonoval názor, že za socializmu bol dostatok práce pre všetkých a každý mal zabezpečené pracovné miesto. Respondenti taktiež jednoznačne súhlasili s tvrdeniami, že socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie, potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako dnes a ľudia si vzájomne viac pomáhali. Tieto výroky súhlasne prijímali všetky vekové skupiny.
V menšej miere sa respondenti stotožnili taktiež s predstavou, že socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu, zdravotná starostlivosť bola oproti dnešku kvalitnejšia a ľudia sa dožívali vyššieho veku. Podľa prevládajúceho presvedčenia diskutujúcich bol socializmus taktiež sociálne spravodlivejší, štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk súkromníkov, socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a životné náklady ľudí boli nižšie než v súčasnosti.
Respondenti na druhej strane skôr odmietali tvrdenie, že socializmus bol slobodným režimom a ľudské práva sa dodržiavali. S prevažným nesúhlasom sa takisto stretli tvrdenia, že socialistický režim sa lepšie staral o životné prostredie a voľby prebiehali slobodne a demokraticky. Tieto výroky však boli medzi diskutujúcimi prijímané značne rozporuplne a názory sa naprieč vekovými kategóriami líšili.
Rozloženie názorov respondentov na jednotlivé tvrdenia ukazuje tabuľka v prílohe.
Socializmus alebo súčasnosť?
Respondenti mali možnosť si vybrať, či by preferovali život v socializme alebo v súčasnosti. Odpovede silne záviseli od veku respondentov. Kým mladšie vekové skupiny (stredoškoláci a mladí ľudia do 35 rokov) sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sa názory rôznia. Stredná veková kategória bola v odpovediach na túto otázku rozpolená, medzi najstaršími respondentmi by väčšia časť uprednostnila skôr život v socializme.
Prečo socializmus?
Ako dôvody preferovania socializmu najmä starší respondenti uvádzali isté ekonomické výhody: väčšie životné istoty (práca), lepšia zdravotná starostlivosť, ekonomická samostatnosť krajiny, kvalitnejšie potraviny apod.. Avšak silnejšie zaznievajú aj pozitívnejšie pocity: pocit väčšieho šťastia – „kľudnejšie sa žilo“, menej stresu a obáv z budúcnosti – „žiadne obavy ako zabezpečiť rodinu“, „bolo menej uponáhľanosti“, lepšie medziľudské vzťahy – „ľudia si viac pomáhali“, „boli súdržnejší“, „ľudia si menej závideli a viac sa zaujímali o seba“, „mali voči sebe úctu a rešpekt“.
Prečo súčasnosť?
Mladší respondenti by svoj súčasný život nevymenili za život v socializme, i keď niektorí oceňujú výhody, ktoré bývalý režim svojim občanom ponúkal (najmä istotu práce, lepšiu zdravotnícku starostlivosť, lepšie medziľudské vzťahy). Ich dôvody súvisia predovšetkým s pocitom slobody (najmä slobodou prejavu, slobodou pohybu/cestovania a pod.) – ktorý je pre nich dôležitý – a možnosťou ovplyvniť svoj vlastný život, resp. zmeniť veci k lepšiemu. Avšak uprednostňujú aj rôzne „moderné vymoženosti“, ktoré im súčasnosť poskytuje (internet, modernejšie možnosti vzdelávania, široký výber tovaru a produktov, vo všeobecnosti lepšie podmienky na život a pod.). Časť najmladších diskutujúcich tiež zároveň priznala, že si nevedia predstaviť žiť v socializme.
O prieskume:
V rámci prieskumu agentúry FOCUS sa uskutočnili štyri skupinové diskusie so štyrmi odlišnými vekovými skupinami respondentov: 1. stredoškoláci (15 – 19 rokov), 2. mladí (20 – 35 rokov), 3. stredný vek (40 – 55 rokov), 4. starší vek (56 – 70 rokov). Kým prvé dve skupiny nemajú so socializmom žiadnu vlastnú skúsenosť, tretia ho zažila vo svojom detstve alebo mladosti, najstaršia skupina v socializme prežila väčšinu alebo takmer polovicu svojho života.
Dve diskusie sa uskutočnili 17.1.2018 v Banskej Bystrici a ďalšie dve 18.1.2018 v Ružomberku. Celkovo sa na nich zúčastnilo 31 respondentov. Moderované diskusie boli rozdelené do troch blokov: predstavy ľudí o úlohe štátu, vnímanie socializmu vo všeobecnosti a hodnotenie konkrétnych tvrdení o socializme. Použitá metóda skupinových diskusií (tzv. focus groups) nie je reprezentatívna, a z tohto dôvodu nie je možné zovšeobecňovať závery na celú populáciu.
O projekte:
Kvalitatívny prieskum agentúry FOCUS sa uskutočnil v rámci projektu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte.
Cieľom projektu je konfrontovať mýty o socializme a sociálnom štáte prežívajúce vo vedomí ľudí na Slovensku s realitou. V rámci projektu bude zrealizovaný reprezentatívny prieskum verejnej mienky, bude vypracovaná štúdia zameraná na hĺbkovú analýzu socialistickej spoločnosti v Československu v rokoch 1948 až 1989 a uskutočnia sa aj ďalšie výskumné analytické, diskusné a vzdelávacie aktivity.
Projekt Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte realizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika s podporou John Templeton Foundation.
Túto informáciu na základe Záverečnej správy z kvalitatívneho prieskumu – focus groups (január 2018) agentúry FOCUS spracovali:
Radovan Potočár, Ondrej Dostál, analytici Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, členovia projektového tímu
Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, koordinátor projektu
V Bratislave dňa 25. februára 2018.
